Svetová romantická literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 13.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 778 slov
Počet zobrazení: 6 685
Tlačení: 342
Uložení: 372

Svetová romantická literatúra

- Uveďte základné princípy romantizmu a špecifické črty jeho hrdinu. Dokumentujte na hrdinoch románu Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži.

Romantizmus v európskej literatúre (koniec 18. – polovica 19. st.)
ZNAKY:
· rozpor sna a reality
· idea slobody a revolty (vzbury)
· harmónia kontrastov
· výnimočná postava vo výnimočnej situácii
· synkretizmus .. miešanie prvkov
· individualizmus, sentimentalizmus, iracionalizmus, pesimizmus
· titanizmus – hrdina je ochotný obetovať sa v mene svojich ideálov
· hovorový štýl, ľudová slovesnosť
· autoštylizácia – autor sa stotožňuje so svojím hrdinom
· rozvíjanie poézie

- ruská literatúra: A. S. Puškin – Kapitánova dcéra(román), Eugen Onegin (veršovaný román)
- francúzska literatúra: V. Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži (román)
 
· spoločenské podmienky: -rozpad feudalizmu (feudáli – vlastníci pôdy, poddaní)
  nástup kapitalizmu (kapitalisti – vlastníci kapitálu, proletári- roľníci)
-zo zmien spoločnosti mali pocit neistoty
-zdôraznenie citu nad rozumom
· obraz človeka: je nespokojný, lebo túži po slobode
-sen sa nedá realizovať (nie sú vhodné podmienky)
-rozpor: sen↔realita
-človek=indivídum, silný jedinec chce vykonať jedinečný čin→ TITANIZMUS
· lit.postavy: romantické-zidealizované
· konanie: snaha obetovať sa,výnimočné
· lit.metóda: iracionalizmus – potláčanie rozumu, preferovanie citov
  idealizácia
  subjektivizmus – osobný názor
· témy: minulosť
· lit. druhy: epika
 
· V úryvku románu V. Huga Chrám Matky Božej v Paríži vystupujú dve nosné postavy Quasimodo a Esmeralda. Uveďte ich do vzájomných vzťahov.
· Ktoré typické črty romantizmu sa objavujú v ukážke?
· Určte úlohu kontrastu pri výstavbe úryvku.
 
Francúzska literatúra
VIKTOR HUGO – CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI
-  historický román, odohráva sa v 15st.
-  kompozičný prostriedok: KONTRAST
  QUASIMODO – ohyzdný výzor ↔ čisté vnútro
  - ľúbi Esmeraldu ↔ láska neopätovaná
  - protiklad k Esmeralde (škaredosť ↔ krása)
  ESMERALDA – vyrastá medzi spodinou ↔ čistá duša
  - protiklad Quasimoda
  - láska k Phoebusovi nenaplnená
  FROLLO  - kresťanský kňaz, zaoberá sa alchímiou (čierna mágia)
  PHOEBUS - protiklad s Quasimodom
Záver: Autorova tendencia k protikladom spôsobuje, že škaredé sa javí krásnym a vznešené ohyzdným.
 
DEJ:
· Paríž 3. 1. 1482 – Sviatok bláznov. V uliciach sa zhromažďuje dav – remeselníci, študenti, pisári, žobráci. Nikto nemá záujem o divadelné predstavenie hry Pierra Gringoira, ale publikum očakáva veľkú udalosť – voľbu kráľa bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšie grimasy. Z kandidátov sa nikto nepáčil až na jedného – bol ním Quasimodo. Bol hluchý, krivý a hrbatý. Zobrali ho na nosidlá pre pápeža a odišli. V sále ostalo len pár ľudí, aj tí odišli, keď jeden zo študentov povedal, že na námestí tancuje Esmeralda. V sále už nikto neostal. Pierre odišiel tiež a blúdil po uliciach. Nakoniec sa dostal k ohňu radosti, kde tancovala Esmeralda. Pozeral sa na jej vystúpenie. K ohňu prišiel aj sprievod s Quasimodom. Esmeralda skončila svoje vystúpenie a odišla domov. Za ňou išli dvoja muži. Pierra Esmeralda zaujala a vydal sa za ňou. Odrazu vidí ako ju dvaja muži chcú uniesť. Pierre zavolá hliadku a sám ide Esmeralde na pomoc. Pierre vidí Quasimodovu tvár. Hliadka vyslobodí Esmeraldu z rúk Quasimoda a zatknú ho. Esmeralda z miesta utiekla. Keď ju videl Pierre utekať, rozbehol sa za ňou, ale stratila sa mu a ešte aj zablúdil. Prišiel na námestie, kde bývali zlodeji a žobráci. Chytili Pierra a chceli ho obesiť. Už, už videl na šibenici, keď vtom Šaľbiar Gundrošík sa spýta: ,,ktorá zo žien si zoberie za manžela toto muža?“ Bolo ticho. Vtom prišla Esmeralda a zachránila Pierra zo slučky. Stali sa manželmi. Quasimoda odsúdili na trest bičovaním. O nejaký čas tancovala Esmeralda pred Chrámom Matky Božej. Z chrámu ju sledoval Claude Frollo, ktorý chcel Esmeraldu získať. Ale sledoval ju aj kapitán Phoebus, ktorý ju vyslobodil z rúk Quasimoda. Phoebus a Esmeralda si dohodnú schôdzku. Pri bozkávaní ich nájde Frollo a bodne Phoeba do chrbta. Privolaná hliadka nájde pri Phoebovi iba Esmeraldu. Obvinia ju z vraždy. Vo väzení ju navštívi Frollo a ponúka jej slobodu, ak pôjde s ním. Odmieta ho. Pred popravou ju zachráni Quasimodo, a zoberie ju do chrámu ako do azylu. O odsúdení sa dozvedia zlodeji a žobráci. Spravia výpravu a idú Esmeralde na pomoc. Quasimodo chráni chrám a odoláva náporu vzbúrencov, ktorí rozoženú vojaci. Toto využije Frollo a unesie Esmeraldu. Odvedie ju k starej babe, ktorá spozná v Esmeralde svoje dávno stratené dieťa. Strážnici však Esmeraldu nájdu, a odvedú ju na šibenicu. Jej popravu sledujú Quasimodo a Frollo. Quasimodo z pomsty zhodí Frolla z veže. Frollo sa zachytí, ale padne pred chrám mŕtvy. Quasimodo po smrti Esmeraldy opúšťa Paríž. V Paríži ho už nikdy viac nikto nevidel...
Román týmto končí. Je poprepletaný rozsiahlymi opismi Paríža.
 
- Na základe vlastných čitateľských skúseností priblížte osudy hrdinov románu A. S. Puškina Kapitánova dcéra.

- Ktoré tvrdenie o Pugačovovi vyplýva z ukážky:
a) je pôžitkár, pretože má rád dobré jedlo a pitie
b) je samozvancom , vyhlasuje sa za cára
c) klame ľudí a sľubuje im, čo nemôže splniť

- Ktoré z uvedených tvrdení o románe Kapitánova dcéra je pravdivé ?
a) pri charakteristike svojich postáv využíva humor
b) hlavné postavy sú z nižších spoločenských vrstiev
c) v románe je použité ja-rozprávanie

- Čo urobí  rozprávač románu Kapitánova dcéra?
a) pridá  sa na stranu vzbúrencov
b) odmietne zradiť skutočného cára
c) uzná Pugačova ako cára
Na základe ukážky stručne charakterizujte hlavného hrdinu – rozprávača románu. Využite  priamu i nepriamu charakteristiku.
 

Ruská literatúra

ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN – KAPITÁNOVA DCÉRA
-  historický (Povstanie Kozákov pod vedením Pugačova proti Kataríne II.) a ľúbostný (láska medzi Griňovom a Mášou) román
-  2 dejové línie -vzťah medzi Griňovom a Mášou  prelínajú sa,
  -vzťah medzi Griňovom a Pugačovom  obidve sú hlavné 
 
· Hlavné postavy:
· Peter Andrejevič Griňov – mladý šľachtic, syn Andreja a Vasilievny, občas ľahkomyselný, ale inak statočný a rozumný
· Archip Saveľjič – Griňov služobník, Petrov sprievodca, verný a dobrácky starec
· Ivan Kuzmič Mironov – kapitán, veliteľ Belogorskej pevnosti, Máriin otec. Bol to človek s bezstarostnou povahou, neučený a prostý, ale veľmi statočný a dobrý
· Vasilisa Jegorovna Mironovová – jeho žena
· Mária Ivanovna Mironovová – dcéra, plachá, rozumná a citlivá dievčina, zamilovaná do Petra
· Palaša – slúžka
· Maximič Švabrin - seržant v Belogorskej pevnosti bývalý vojak. Žiarli na lásku medzi Petrom a Mašou, pretože ona ho odmietla. Chce sa pomstiť Petrovi. Je skúsený, smelý, ale hrubý.
· Jamelian Pugačov –  vodca roľníckeho protifeudálneho povstania v 18. storočí. Autor ho zobrazuje ako rozhodného a talentovaného veliteľa, spravodlivého človeka, nepriateľa šľachty a zástancu ľudu
 
· GRIŇOV (rozprávač)
-  vojak zo šľachtického rodu
· MÁRIA (Máša)
-  Kapitánova dcéra
· PUGAČOV
-  vodca vzbury (Kozákov, Sedliakov)
-  ťažké životné podmienky, nesloboda
-  rozporuplná postava -láskavý ku Griňovovi (lebo mu pomohol)
  -nemilosrdný ku kapitánovi
· Motto románu: „Chráň si česť od mládi.“
· V „Dejinách Pugačova“ spisovateľ charakterizoval triednu postavu pugačoviny: „Všetok prostý ľud bol za Pugačova...iba šľachta stála na strane vlády. Pugačov a jeho spoločníci chceli najprv i šľachtu získať na svoju stranu, no ich záujmy boli príliš protikladné.“

· DEJ:

· Puškin v Kapitánovej dcére opisuje najväčšie sedliacke povstanie v Rusku, vedené Jamelianom Pugačovom. Hlavným hrdinom je Peter Andrejevič Griňov, šľachtic, bojar.

· Peter Andrejevič Griňov bol už od narodenia zapísaný v Semionovskom vojenskom pluku, kde mal jeho otec starého priateľa, vyššieho dôstojníka. Už ako sedemnásť ročného ho spolu so sluhom Archipom Saveľjičom poslal otec ku svojmu pluku do Belogohorskej pevnosti, Orenburgskej gubernie. Cestou kočom ich však zastihla snehová búrka (metelica).

· Za prudkého sneženia nemohli ísť ďalej, stratili smer na šírej snehom pokrytej planine a zišli z cesty. Keď tak blúdili a nevedeli nájsť cestu, natrafili na tuláka, ktorý sa ponúkol, že im pomôže a zaviedol ich do neďalekého hostinca. V hostinci prečkali búrku. Po búrke ešte skôr, ako odišli, Peter Andrejevič Griňov daroval záchrancovi biely vlnený kožuštek.

· Po niekoľkodennom putovaní a utrpení konečne unavení dorazili do Belogohorskej pevnosti. Keď prechádzali bránou, všetci ich srdečne vítali. Po príchode sa hneď prihlásili u svojho veliteľa, kapitána Ivana Kuzniča Mironovova. Kapitán im hneď pridelil malý domček a pozval Petra Andrejeviča k nim na večeru.

· Tam sa spoznal s kapitánovou dcérou Máriou Ivanovnou Mironovou, do ktorej sa hneď zamiloval. Avšak Máriu Ivanovnu mal rád tamojší seržant Maximič Švabrin, ale ona jeho nie. Mária Ivanovna bola jednoduché nenápadné ruské dievča s múdrymi dobrými očami, krásnou dušou a verným srdcom. Týmito vlastnosťami očarila aj Griňova.

· Medzi Griňovom a Švabrinou vznikla nenávisť, ktorá viedla až k súboju. V súboji bol Griňov zranený, neskôr ho previezli do domu kapitána Mironovova, kde sa o neho starala Mária Ivanovna.

· Medzi ľudom a nevoľníckymi sedliakmi vznikali nepokoje a vzbury. Búrili sa hlavne urulskí kozáci, ktorých viedol samozvanec Jamelian Pugačov. Ten sa vyhlásil za cisára Petra III. Bol to tulák, ktorý sa stretol s Griňovom a jeho sluhom vo fujavici a ktorému daroval kožuštek. Povstanie nadobudlo rozsiahle rozmery a plienilo postupne všetko. Keď sa dostali do Belogohorskej pevnosti Orenburgskej gubernie začali vraždiť a ničiť všetko i tam.

· Ako prvý prisiel o svoj život kapitán Mironov, a to hneď po prechode povstalcov cez bránu. Po ňom nasledovali ostatní vojaci aj s manželkou kapitána Mironova. Máriu Ivanovnu zachránila popova žena, ktorá ju skryla u seba doma. Práve vtedy sa Griňov stretol s Pugačovom. Ten ho napokon sluhovi Saveľjičovi spoznal a omilostil pred popravou na šibenici.

· Zakrátko po prepade Belogohorskej pevnosti sa Pugačov so svojou bandou vydal ďalej pustošiť krajinu. Skôr, ako Pugačov odišiel, poslal však Griňova so sluhom, ktorí sa chceli dostať do vedľajšej pevnosti. Niekoľkokrát proti sebe vyšli bojovať Griňov na jednej strane a Pugačov na druhej strane bojska.

· Keď sa Griňov dozvedel, že jeho nepriateľ Maximič Švabrin sa chce oženiť s Máriou Ivanovnou, vybral sa späť do Belogohorskej pevnosti, aby ju vyslobodil. Nakoniec sa mu to podarlo vďaka známostiam s Pugačovom, ktorý mu dal priepustku cez všetky pevnosti pod jeho nadvládou. Griňov poslal Máriu Ivanovnu spolu so sluhom Saveľjičom a Palašou k svojim rodičom ďaleko od Pugačova. Ale Griňov ako Pugačov špeh bol obvinený cárovnou Katarínou II. a vyhnaný na Sibír. Oslobodila ho až Mária Ivanovna. Tá všetko vysvetlila cárovnej, ktorá hneď na to Griňova prepustila.

· Pugačovo povstanie bolo potlačené a vzbúrenci sa rozutekali. Pugačov bol sťatý v Moskve v roku 1775. Zápisky Petra Andrejeviča Griňova sa končia roku 1774. Z rodinného poznania je známe, že bol prepustený z väzenia koncom roku 1774 na príkaz cárovnej Kataríny II. a zúčastnl sa aj Pugačovej popravy. Pugačov ho poznal v zástupe a kývol mu hlavou, ktorú o chvíľku mŕtvu a skrvavenú ukázali ľudu.

· Zakrátko na to si Peter Andrejevič Griňov vzal za ženu Máriu Ivanovnu Mironovovú. Dcéru nebohého kapitána Ivana Kuzmiča Mironova, ktorý zahynul hneď pri príchode Pugačova a jeho zbojíkov. Ich potomstvo žije dodnes v Simbírskej gubernii. V jednom z panských domcoch ukazujú vlastnoručný list Kataríny II., zasklený a zarámovaný. Je písaný otcovi Petra Andrejeviča a obsahuje ospravedlnenie jeho syna i pochvaly umu a srdca dcéry kapitána Mironova.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu