Slovenský romantizmus
Slovenský romantizmus
· Priblížte charakter a osobitosti slovenskej romantickej literatúry (poézie).· Vysvetlite, ako sa v tomto období vyriešila otázka spisovného jazyka.
· Zhodnoťte význam osobnosti Ľ. Štúra.
· Romantizmus v slovenskej literatúre (polovica 19. storočia – 3. fáza národného obrodenia)
ZNAKY:
· platia znaky európskeho romantizmu
· odklon od individualizmu – snaha o kolektivizmus
· idea národnej slobody a revolty
· téma: láska k vlasti
· sylabický veršový systém
· synkretizmus
· oslabenie titanizmu
· vyzdvihovanie ľudovej slovesnosti → slov. príroda, zvyky a tradície ľudu, ľudový hrdina a jazyk, o žánre – balady, básne, epické básne, básnické skladby
· Poézia
- Samo Chalupka – Mor ho! (hrdinská epická báseň)
- Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (balada)
- Andrej Sládkovič – Marína (básnická skladba), Detvan (lyricko – epická skladba)
- Ján Botto – Smrť Jánošíkova (lyricko – epická básnická skladba)
charakteristika sylabického veršového systému
· Charakter slovenskej romantickej literatúry
· nová literatúra je spojená s vystúpením generácie, ktorá zároveň túto literatúru priblížila obyčajnému ľudu /zdôrazňovanie ľudovej slovesnosti /
· znaky :
· a/ zdôrazňovanie citu, ale nie osobného, ale lásky k Slovensku / najmä cez obrazy rodného kraja /
· b/ osobné zážitky a ich spätosť s ľudovým prostredím / zdôrazňovanie ľudovej slovesnosti
· c/ rozpor medzi ideálmi a skutočnosťou, spojený s tragickými momentami minulosti Slovákov/pribúdajú baladické motívy/
· d/ v centre pozornosti je jednoduchý ľud / poddaní, resp.por.1848, keď bolo zrušené poddanstvo, roľníci /
· e/ slovanské myšlienky /myšlienka federatívneho zväzku Slovanov/ spojené s presadzovaním národnému programu Slovákov /pod vplyvom európskych revolúcií, najmä v Poľsku/
· Spoločenské podmienky
- kríza feudalizmu (živelné vzbury)
- národnooslobodzovacie aktivity
- Uhorsko: Lajoš Košúth - silná maďarizácia
- opora Slovákov – Rakúsko (Viedeň)
- nástup novej generácir + jej politická aktivita
-spoločnosť: Spoločnosť Česko-Slovenská (Štúr, Chalupka)
-rozkvet: Ľ. Štúr
-1836 → vychádzka na Devín
-1837 →zakázali spoločnosť
→ presun na Evanjelické lýceum v Bratislave, na katedru reči a literatúry Česko-Slovanskej
(na katedre stál Ľ. Štúr)
→ Ľ.Štúr odvolaný (politická aktivita) -› protestný pochod do Levoče (J.Matuška „Nad Tatrou..“)
-1848 vyvrcholenie – revolučný rok
→ aj Slováci túžia vydobiť si svoje kultúrne a politické práva, ale neúspech
→ koniec slovanskému romantizmu aj SNO
→ tzv. hluché obdobie v slovanskej literatúre
- absolutizmus Habsburgskej monarchie (neobmedzená vláda)
- zánik novín aj časopisov
- v 60. rokoch uvoľnenie ( založenie Matice Slovenskej a 3 slovenských gymnázií)
· Otázka spisovnej slovenčiny
- bernolákovčina nevyhovovala, čiže potrebovali nový spisovný jazyk
- potreba spisovného jazyka, ktorý by národ zjednotil a nie rozdeľoval
- štúrovci za základ vybrali kultúrnu stredoslovenčinu, ktorá sa vyvíjala izolovane, s čím súhlasil aj Ján Hollý / na rozdiel od Jána Kollára, ktorý sa dôsledne pridržiaval češtiny/
- kodifikovaná nová slovenčina: na Hurbanovej fare v Hlbokom 1843–fonetický princíp: 1 fonéma = 1 graféma i
- kodifikačný spis: Náuka reči slovenskej (gramatika národného spisovného jazyka, autor: Štúr)
- verejne vyhlásená na zasadnutí spolku Tatrín /1844/
- začali vychádzať noviny : Slovenskje národnje novini /1845/ - redigoval Ľ. Štúr
- časopis : Slovenskje pohľadi /1846/ - redigoval J.M.Hurban
· Literárny program:
A) hovorový jazyk
B) nový prozodický systém : sylabizmus (ľudová pieseň)
C) témy – dejiny Slovákov v rámci Uhorska
-kritika v spoločnosti
-čierno (páni) – biela (poddaní) charakteristika postáv
D) obľúbený hrdina
-zbojník – symbol : spravodlivosti, slobody, vzbury (odpor)
E) symboly
-Tatry – Slovensko, orol – sloboda, voľnosť, sila
F) základný problém: SLOBODA
G) literárny druh: lyrika
-žáner: pieseň, báseň, balada
· SYLABICKÝ PROZODICKÝ SYSTÉM (používali ho štúrovci, z gr. slova syllabe - slabika)
· v slovenskej poézii ide o najstarší veršový systém
· používal sa už v 16. a 17. storočí
· najčastejšie sa používal v básňach a v duchovných a svetských piesňach
· tvoril aj rytmický základ ľudových piesní (ústna ľudová slovesnosť)
· výrazne sa rozšíril v slovenskej romantickej poézii – ide o tvorbu básnikov Štúrovej školy (S. Chalupka, A. Sládkovič, J. Botto, J. Kráľ, ...)
· často sa nazýva aj Štúrovský veršový systém
· Základné znaky:
o je založený na výskyte rovnakého počtu slabík vo verši (rovnoslabičnosť) – izosylabizmus
o verš je vždy rozdelený na dve časti intonačnou prestávkou
• uvedenú intonačnú prestávku nazývame dieréza – veršový predel
o príklad veršového predelu: „Horí ohník, horí // na Kráľovej holi.“
o verše spája združený rým – aa/bb
o v uvedenom systéme platí rytmicko – syntaktický paralelizmus – zhoda veršového a vetného členenia (1 verš = 1 veta) – nie sú tam veršové presahy
o verše sa spájajú do dvojverší → štvorveršia →znak ľudových piesní
o najčastejšie sa vyskytujúcim veršom bol dvanásťslabičný a osemslabičný verš
o pomerne časté boli aj kombinované verše – napr. osemslabičný verš sa kombinoval so šesťslabičným veršom – v tomto prípade sa ale menil rým na prerývaný – abcb
· Ľudovít Štúr
- dušou celého hnutia
- veľká osobnosť, zaslúži si obdiv
- žil v r. 1815-1856
- pochádzal z dedinky Uhrovec, učitelská rodina
- odišiel do BA na evanj. Lýceum
- medzitým študoval filozofiu v Hale, ovplyvnený Heggelom a Herderom
- po revolúcii sa uzavrel, žil v Modre, sklamaný, staral sa o bratove deti
- pri polovačke sa postrelil, zomrel
Význam Ľ.Š.
- organizátor, duša hnutia
- bol politikom, poslanec v Uhorskom sneme, za mesto Zvolen
- presadzoval zrušenie poddanstva
- jazykovedec, písal češtinou (evanjelik) , dva jazyky chápal ako nenormálny jav – úsilie o jazykové zjednotenie, zjednotenie dvoch krídiel (katolícke a evanjelické)
- o uzákonení spis. Slovenčiny sa rozhodlo 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom – Štúr, Hurban, Hodža
- za základ Turčianske nárečie z okolia Martina – centrálne postavené a najčistejšie
- verejne bola vyhlásená na zasadnutí spolu Tatrín, prvé dielo – Druhý ročník Almanachu Nitra
- kodifikačné diela – Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
· odôvodnil potrebu používania jedného spisovného jazyka
· pravidlo, píš ako počuješ
Náuka reči slovenskej
- štúrovčina sa stala celonárodným jazykom
- ako novinár : vydáva Slovenskje národnje novini
· prvé slovenské noviny
· lit. príloha Orol Tatránsky
Štúr ako básnik
- veľmi sa nepresadil ako básnik, nemal talent
- zbierka Spevy a piesne , vydal ju ešte pred uzákonením slovenčiny, v češtine
• Spevy – 1. Časť, hist. Spevy, básne o význ. udalostiach alebo postavách, lyricko-epické, nadosobné
• Piesne- osobná subjektívna lyrika, o smrti otca, čosi o citovom živote
• 2 ženy – Adela Ostrolúcka a Mária Pospíšilová – keď sa vracal s Haly sa s ňou stretol, venoval jej pieseň Rozžehnání – rozlúčka s Máriou
· V ukážke je úryvok básne Mor ho! od S. Chalupku. Ide o lyrickú alebo epickú báseň? Svoje tvrdenie zdôvodnite.
· Báseň je vytvorená na princípe kontrastu. Akého? Doložte svoje tvrdenia citátom.
· Pomenujte podčiarknutý básnický prostriedok. Duní Dunaj a luna za lunou sa valí > aliterácia
· Sformulujte hlavnú myšlienku.
autor: SAMO CHALUPKA
- Pochádzal z Hornej Lehoty. Ján Chalupka – starší brat.
- Priekopníkom romantickej poézie v slovenskej literatúre, najstarší zo Štúrovcov. Ako jediný sa v roku 1830 zúčastnil na poľskom povstaní.
- Jeho poézia odráža hlboké vlastenecké cítenie a nadšenie pre boj za národnú slobodu. Skoro vo všetkých jeho básňach vystupuje hrdinská postava bojovníka za slobodu a spravodlivosť. Jánošíkovi dal ráz hrdinu
- Neveľká tvorba, veľká myšlienka
- Písal balady, romance, piesne a hrdinské spevy.
- Formálne aj obsahovo vychádzal z ľudovej slovesnosti (bola inšpiráciou obsahovou formou).
- Sloboda- základné motívy tvorby, zbojníci, Jánošík.
- Uplatnil sylabický romantický verš (rovnaký počet slabík vo verši).
- Mnohé básne boli tak blízke ľuďom, že zľudoveli (vystihol ducha ľudovej slovesnosti).
- Vydal len 25 básní, zbierku nazval Spevy, vyšla v 1862, dovtedy boli publikované len v časopise.
- Spevy - 3 druhy námetov: -
· 1. básne s Jánošíkovskou, zbojníckou tématikou (Kráľoholská, Likavský väzeň);
· 2. protiturecká tématika(Turčín Poničan, Branko);
· 3. historické básne.
Epitaf(Branko) : ”Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som to jediná moja vina a okrem tej žiadna iná.”
dielo: MOR HO!
- druh: lyrika
- žáner: lyricko-epická hrdinská báseň – hrdina je kolekrívny
- námet: našiel v Šafárikových Dejinách slovanskej reči a literatúry –tu spomína slovanský kmeň Lemiakov, ktorý sa niekedy v 4. storočí postavil na odpor rímskemu cisárovi Konštantínovi a vrhol sa na neho s výkrikom: “Mar ha, mar ha!”. Chalupka vzťahuje tento údaj na Slovákov a ich bojový výkrik pokladá za slovenské “Mor ho!”
- Idea: vyjadrenie hlbokého vlasteneckého cítenia (nie verné zobrazenie histórie)
- OSNOVA:
1) dej sa odohráva pri Devíne
2) rímske vojsko
3) stretnutie Rimania (veľa) ↔ Slováci (malá skupina)
-sú hrdí na svoju vlasť
-nebojácni a nezlomní
-pracovití, mierumilovní
-chceli slobodu a rovnoprávnosť
4) Slováci: ponuka mieru
Rimania: pyšní na svoju ríšu - dobyvačnosť (podmanenie si iných národov)
5) Rimania : boj
6) Opis bitky (čiernobiela charakteristika)
-slováci bojujú odvážne proti presile hoci vedia, že im hrozí smrť
7) Záver : výzva
„ A ty mor! – hoj mor ho! Detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom,
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
- DEJ:
· veľmi stručný, príbeh sa odohráva na rovinách pri Dunaji po Devínom (dva významné symboly Slovenska). Rímsky cisár sa tu utáborí so svojím vojskom s cieľom podmaniť si Slovanov. Skupina slovenských junákov prichádza k cisárovi s posolstvom mieru. Cisár odmieta ich pozdrav a vyhlási , že si zotročí celý národ. Vtedy sa slovenskí junáci vrhnú na Rimanov s výkrikom Mor ho! Všetci členovia družiny, lyrický opis slovenskej krajiny a charakteristika Slovákov.
- kompozičným postupom je kontrast : Slovenská družina ↔ rímsky cár
- malá skupinka Slovákov reprezentuje národ, rímsky cár Maďarov
- túžba po miery, slobode, rovnoprávnosti reprezentovaná Slovákmi ↔ zotročovanie, výbojnosť reprezenované rímskym vojskom
- využíval hyperboly (zveličovanie), metafory, epitetá
- Hlavná myšlienka :
· sloboda alebo smrť
· báseň s istou dávkou romantického pátosu plná napätia
· odsúdil pokusy o podmaňovanie malých národov
· oslávil odvahu slovanských junákov, veril v silu ľudu
· zdôraznil myšlienku rovnosti človeka s človekom, národa s národom
- Ukážka obsahuje úryvok z balady Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Využite text ukážky a vytvorte charakteristiku postavy divného Janka.
- Je divný Janko postavou typickou pre slovenský romantizmus?
- Akú funkciu zohráva v texte obraz prírody?
autor: JANKO KRÁĽ
- Najrevolučnejší a najosobnejší
- Pochádza z Liptova, so Štúrovcami sa stretol v Bratislave. Patril k 19(22) statočným, čo šli do Levoče keď zosadili Štúra
- člen Štúrovej školy, patrí do slovenskej romantickej literatúry.
- ako jeden z mála písal subjektívnu lyriku (byronovský typ - poézia pesimistická, smutná, svetabôľ), ktorú Ľ. Štúr neuznával a požadoval písanie básni s národnou tématikou)
dielo: ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO
Žáner: balada
Prozodický systém: sylabizmus
Básnický prostriedok: kumulovanie slovies – zdrobneniny
- napísané v štúrovskej slovenćine
- Kompozícia: 3 časti
1.ČASŤ – subjektivizovaná časť -13 slabičný verš(nie je baladou štylizovanie v 1.os, vlastné, osobné pocity)
Rým: aa bb cc
charakteristika Janka: iný ako ostatní ľudia, nemá nikoho rád
smutný – čierne oblečenie, smelý odvážny, osamelý
nepochopený – typický romantický hrdina
Rozpor: ideál ↔ realita (základný romantický rozpor)
Pesimizmus: ideál sa nikdy nenaplní
Prírodno-psychologický paralelizmus – keď sa obraz prírody zhoduje s psychickým rozpoložením postavy
2.ČASŤ – text balady ľudového typu -7 slabičný a 6-slabičný verš (3. os ľudia, veľa gradácie, stupňovanie déj-, rozhodne sa odkliať pannu
- ľudová povera o zakliatej panne vo Váhu
- Janko sa rozhodne pannu zachrániť (výnimočný čin – znak romantizmu)
- panna: symbol národnej slobody
3.ČASŤ – Obraz mŕtveho Janka na brehu Váhu -13 slabičný verš (epilóg návratom k prvej časti.)
Rým: aa bb cc
Janko zomiera, sen sa nenaplnil → tragický rozpor → smrť hl. hrdinu, ktorý sa obetoval = TITANIZMUS
- charakteristika Janka - je typickým romantickým hrdinom
o čierne oblečenie
o samotár, burič, rebel
o túži po plnosti života
o odlišuje sa od ostatných ľudí v dedina a hlavne sa cíti byť nepochopený
o v snahe uskutočniť svoj sen hynie
o odráža konflikt sen <->realita
o je v ňom aktivita – zápasí s prekážkami
o nechce žiť bežným spôsobom života
o je schopný obetovať svoj život za zmenu( za národ) – odráža túžbu Štúrovcov
- Postava divného Janka poskytla prezývku Jankovi Kráľovi. Aj preto mnohí nachádzali v divnom Jankovi niektoré vlastnosti samotného autora. Základným pocitom je smútok, ktorému sa pokúsi ujsť dokázaním smelého činu, ktorý sa mu ale nepodarí a on zomiera.
· V. spev zobrazuje uväzneného Jánošíka. O čom uvažuje Jánošík vo väzení?
· V čom sa autorov obraz Jánošíka líši od jeho tradičného zobrazenia v slovenskej romantickej literatúre, príp. v ľudovej slovesnosti?
· Je Bottov Jánošík typickou romantickou postavou?
· Ktorý typický romantický prvok nájdeme v ukážke? Doložte citátom.
· Na uvedených veršoch vysvetlite základné princípy sylabického veršového systému.
- Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol? — dvanásti sokoli.
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,
akých ľudské oči viacej nevideli!
autor: JÁN BOTTO
- najmladší člen Štúrovej školy, patrí do slovenskej romantickej literatúry,
- písal poéziu, používal inotaj
dielo: SMRŤ JÁNOŠÍKOVA
-téma:
A/ jánošíkovská/ Jánošík a jeho tragický osud- chytenie, uväznenie a smrť – symbolizuje osud slovenskej generácie po roku 1848,t.j. dielo je inotajom / alegóriou
B/ nie historická, ale inšpirovaná ľudovými tradíciami
-použil inotaj/alegóriu (skrytý význam) na osude Jánošíka → osud Štúrovskej generácie po rok 1848
-žáner: skladba – lyricko-epický charakter, lyricko –úvahy o slobode, epický - dej
-dejová línia je slabá (prerušovaná reflexiami a úvahami o slobode a opismi prírody)
Kompozícia: úvod + 9 spevov
1.SPEV: Jánošíkova družina (opis) – hlavné znaky: sloboda, spravodlivosť
Záver: Jánošík je chytený.
2.SPEV: zlapanie Jánošíka (podľa povesti) a jeho obžaloba zo zbojstva → Jánošík sa bráni obvineniu
3.SPEV: Jánošík je vo väzení, lúči sa s ním jeho milá
4.SPEV: Sen o slobode
5.SPEV: protiklad – základný kompozičný prostriedok (kontrast) – začína sa deň, ale pre Jánošíka noc (smrť)
6.SPEV: Jánošík ide na smrť, ale myšlienka slobody je ŽIVÁ
7.SPEV: Jánošíkova smrť.
8.SPEV: Smútok a pasivita Slovákov (po roku 1848)
9.SPEV: nádej „Zaznie pieseň oslávenia,
rozlejú sa zemou zore,
svet zlý padne na kolená,
a národ náš vstane hore.“
- Kompozičný prostriedok: kontrast /napr. noc - deň, horiaca a zhasínajúca vatra, voľnosť v prírode a väznenie v temnici, skutočnosť a sen a pod./
- Hlavná postava : Jánošík: A/ predstaviteľ boja proti pánom/feudálom /prvý a druhý spev/
B/ postava z rozprávok a povestí ľudu / ÚĽS /,/prvý a druhý spev/
C/ romantický hrdina s idealizovanými vlastnosťami/ štvrtý spev/
D/ bojovník za práva slovenského národa /piaty spev/
E alegorická bytosť /deviaty spev/
Zones.sk – Najväčší študentský portál