Porovnanie Slávy dcera (sylabizmus) a Marína (časomiera)
Porovnanie Slávy dcera (sylabizmus) a Marína (časomiera)
· Porovnajte zobrazenie lásky v básnických skladbách
Slávy dcera a Marína.
· Text ukážky je úryvkom z básnickej skladby Slávy dcera. Zaraďte J. Kollára do kontextu slovenskej
literatúry, priblížte uvedenú básnickú skladbu.
· Na základe ukážky z Predspevu zhodnoťte, ako autor vidí minulosť, prítomnosť
a budúcnosť Slovanov. Všimnite si aj strofu 385. Doložte svoje tvrdenia citátom.
· Vysvetlite Kollárovo chápanie lásky (strofy 25,
120).
· Aké chyby autor Slovanom vyčíta (strofa 337)?
· Vysvetlite základné princípy veršového systému, ktorý použil J.
Kollár v Predspeve.
· Ján Kollár
- patrí do druhej fázy SNO – klasicizmus
- evanjelik – písal
biblickou češtinou
- bol romantickým klasicistom, posúva sa do preromantizmu – láska k žene
- Študoval teológiu v
Jene. Tu sa vyformoval ako básnik.
- 3 Podnety :
- 1. Základnou myšlienkou jeho tvorby je
myšlienka všeslovanskej vzájomnosti (spojenie všetkých slovanských národov pod vedením Ruska) , ktorú začal pociťovať pri
účasti na oslave 300. výročia Lutherovej reformácie na hore Wathburg (Wartburgfest) Nemci sa národne nadraďovali najmä nad Slovanov.
2. Chodieval po nemeckých krajoch, a ako prechádzal jedným z nich zistil, že kedysi dávno na tom území sídlili Lužický
Srbi(Polabský Slovania), ale už tak nie sú lebo boli buď ponemčení alebo povraždení za odpor proti ponemčeniu. Ostali po nich len nápisy na
hroboch alebo názvy riek a kopcov.
3. Láska k Frederike Schmidtovej. . Matka bola proti Slovanom.
o
Slávy dcéra
· Žáner: lyrická skladba – rozsiahle dielo
· Kompozícia: má 2 časti
·
Básnická skladba má 2 motívy :
1. ľúbostný – láska k Frederike, ktorú v skladbe nazýva
Mína. Spočiatku je to konkrétna postava, ale ku koncu sa mení na nadprirodzenú bytosť, povyšuje ju na dcéru bohyne Slávy.
2.
vlastenecký – láska k vlasti, ale aj žiaľ nad útlakom Slovanov.
Kollár nevie, ktorú lásku ma uprednostniť a tak si
obrazne rozdelí srdce na 2 polovice, jednu dá Míne a druhú Vlasti.
· FREDERIKA – Mína, dcéra Slávie (bohyňa, ochrankyňa
Slovanov)
- kedysi bola Slovanská ríša veľká, teraz je utláčaná
- obviňujú Nemcov (Teutónia – bohyňa Nemcov)
- lyricko epická skladba, lyrický cestopis, básnická skladba
- vyjadril v nej myšlienku všeslovanskej
vzájomnosti
- skladá sa z prědzpěvu a 5 spevov, ktoré zachytávajú básnikovu cestu z Nemecka (Jeny) cez Čechy domov na Slovensko
· 1.ČASŤ - Predspev – autor vysvetľuje myšlienku všeslovanskej vzájomnosti, túži po zjednotení všetkých Slovanov pod
záštitou najväčšieho slovanského národa – Ruska – ktoré jediné si vždy zachovalo slobodu. Rusko prirovnáva k kmeňu
mohutného dubu a ostatné slovanské národy sú jeho konáre.
- otvára tu tému ponemčenia Lužických Srbov, okrem Nemcov obviňuje aj
tých, ktorí kydajú na Slovanov.
- žalospev nad osudom Slovanov
- písaný časomernou prozódiou (striedanie dlhých
a krátkych slabík)
- jedna myšlienka v dvoch veršoch. 1. je hexameter a 2. pentameter => elegické distichon
-
prvé 2 verše – jeden národ, ponemčili zahubili (LS)
- druhé 2 verše – ozýva sa myšlienka VV
- Nemci preliali veľa Slovanskej
krvi
- vlastná pasivita
- hovorí o slávnej minulosti Slovanov
- hanlivá prítomnosť
-ostatné časti su normálnou
prozódiou – Sonet
· 2.ČASŤ – jednotlivé spevy
o 1.spev –
Sála – obsahuje ľúbostné sonety, básnik sa vyznáva so svojej lásky k Míne. V Míne zobrazil objekt svojich vlasteneckých
aj ľúbostných citov, čím spájal lásku k žene s láskou k vlasti. Na konci spevu sa básnik lúči s Mínou, sľubuje jej vernosť a zanecháva
svoju milú v krajine, v ktorej s ňou bol šťastný.
o 2.spev – Labe, Rén, Vltava – básnik prechádza
krajinami, kde kedysi žili Slovania, smúti nad ich osudom, žiali najmä nad osudom ponemčených Slovanov, so žiaľom spomína na Mínu a smúti
nad rozchodom s ňou.
o 3.spev – Dunaj – prichádza na Slovensko, kde opäť vidí len biedu a utrpenie, zmieruje sa s
tým, že láska k Míne nemá priaznivé vyhliadky do budúcna a túži sa s ňou stretnúť po smrti. Vyzíva ľud k zjednoteniu.
o
4.spev Léthé – slovanské nebo (Léthé – rieka zabudnutia) – tu oslávil vynikajúcich slovanských dejateľov.
o
5.spev Acheron – slovanské peklo (Acheron – rieka pretekajúca podsvetím) – tu umiestnil odrodilcov a neprajníkov
Slovanov.
· 25 - láska k žene,symbol slov. Ženy, potomkyňa Slovanov, mala odčiňovať všetky krivdy
- posledné 3 verše, láska k žene mu nevylučuje lásku k vlasti
- prozódia – veršový systém, spôsob, akým je napísaná
báseň
Časomiera = dĺžka (kvantita) slabiky je merateľná časom → krátka slabika – 1 móra
→ dlhá
slabika – 2 móry
- spájaním dlhých a krátkych slabík vznikajú stopy
1) trochej 2)
daktyl
napr. krása napr. zástupy
3) jamb 4) spondej
napr. volá napr.
vzdávám
2 druhy časomerného verša
A) hexameter -6 stopový daktylský verš
B)
pentameter -5 stopový daktylský verš
elegické distichon (dvojveršie)
→čítanie elegického distichónu →SKANDOVANIE:
tzv. rytmický prízvuk (iktus )
na prvej slabike jednotlivých stôp
napr. Aj zde leží Zem ta pred okem mým slzy ronícím
někdy kolébka niní národom mého rakev.
- Zaraďte S. Sládkoviča a jeho básnickú skladbu do kontextu
slovenskej literatúry.
- Čo bolo autorovou inšpiráciou pri písaní básnickej skladby Marína?
- V čom spočíva
osobitosť tejto básnickej skladby v kontexte tvorby slovenských romantikov?
- Porovnajte, ako chápe lásku J. Kollár
(strofa 120) a A. Sládkovič (strofa 73).
- V strofe 41 použil autor jednu zo základných básnických figúr. Nájdite ju
a pomenujte.
- Pokúste sa interpretovať poslednú strofu básnickej skladby Marína. Prečo je A. Sládkovič považovaný za
básnika životného optimizmu?
· Andrej Sládkovič
- predstaviteľ slovenského romantizmu
-
patrí do tretej fázy SNO – romantizmus
- jeho vlastné meno je Andrej Braxatoris
- Študoval v Banskej Štiavnici, neskôr bol
farárom v Radvani. Doučoval okrem iného aj Máriu Pišlovú (Marína). Má výnimočné postavenie – písal o láske k žene.
- Jeho
diela DETVAN a MARÍNA majú rovnakú tému (láska), no odlišný charakter: Marína – lyrická skladba
Detvan – lyricko – epická
skladba
- Najkultivovanejší slovenský romantický básnik, najtalentovanejší,
- menej vychádza z ľudovej slovesnosti,
- prišiel so “sládkovičovskou strofou” (10 veršová).
- Jeho život sa vzťahuje k mestám:
o Krupina -tu sa narodil
o
Banská Štiavnica - tu študoval na lýceu, doučoval syna Pišlovcov a stretol Máriu(Marína), odišiel na teológiu v Bratislave, potom do Hale a
tu sa stretol s Heglovou filozofiou (dialektická filozofia-jednota a boj protikladov)
o V Banskej Bystrici pôsobil na fare
v Radvani, tu aj zomrel
- má nezastupiteľné miesto v slovenskej ľúbostnej poézii, ľúbostná lyrika
- rozdelená na 2
časti.
o 1. Časť - lyricko-epická, vyznáva sa z citov k Maríne, veľmi osobná, subjektívna,
o téma lásky vrcholí v 38.
Strofe, o dva roky, keď zistí, že Marína mu je nedostupná mení sa a vílu Hrona a básnik ju nechce nasledovať, čoraz viac sa dostáva do
skladby viac obrazov vlasti.
o tak sa motív lásky k žene prelína s motívom lásky k vlasti, motívy nedelí ale spája: “Vlasť drahú
ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať.”
o Marína
- hlavná
myšlienka: dokázať, že je možné milovať súčasne ženu aj národ
- kompozícia: tzv. Sládkovičova strofa (má 291 strof)
-10 veršov, kde sú 10-slabičníky s 8-slabičníkmi → sylabický verš
- rým nie je združený
- Zobrazenie prvej
lásky
- Zaľúbenie
- Rozčarovanie
- Rozchod
- Spomienky → diamant (láska)
- má
nezastupiteľné miesto v slovenskej ľúbostnej poézii, ľúbostná lyrika
- inšpiráciou bol ľúbostný cit k Márií Pišlovej z Banskej
Štiavnice
- osobitosťou tohto diela je, že A. Sládkovič, sa ako prvý osmelil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr
prijal s nevôľou, lebo tému považoval za málo vlasteneckú
- rozdelená na 2 časti.
o 1.časť –
lyricko-epická - sa z citov k Maríne, veľmi osobná, subjektívna, téma lásky vrcholí v 38. Strofe, o dva roky, keď zistí, že
Marína mu je nedostupná mení sa a vílu Hrona a básnik ju nechce nasledovať, čoraz viac sa dostáva do skladby viac obrazov vlasti. Tak sa
motív lásky k žene prelína s motívom lásky k vlasti, motívy nedelí ale spája: “Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v
peknej otčine a obe v jednom objímať.”
o 2.časť – reflexívno symbolická – podnetom k jej napísaniu bola láska,
ktorú prežíval počas pobytu v Banskej Štiavnici k Márii Pišlovej. Jednu líniu básne tvorí láska k Maríne, ale prostredníctvom tohto
námetu vytvoril i priestor na výpoveď o najrozličnejších osobných i spoločenských problémoch. Báseň nemá pevnú dejovú líniu. Svoju
lásku k Maríne vyjadruje básnik hneď v prvých veršoch:
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a
v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený,
z výsosti Tatier ona mi svieti, ...
Až po 72 verš spieva o láske a
kráse. V nasledujúcich veršoch hovorí o druhej láske, o rodnej zemi. Jednota subjektívneho a objektívneho sa rozvíja tak, že jeho osobný
ľúbostný cit postupne vzrastá do spoločných súvislostí, veľká láska k žene sa spája s veľkou láskou k rodnej zemi. Láska k žene a
láska k vlasti sú dve hodnoty, ktoré si navzájom neprekážajú. Básnik neupadol do romantickej rezignácie, ale láska k vlasti a životu
vyvolali v ňom túžbu po činorodosti. Popri hovorových slovách je v tejto básni veľa knižných útvarov, ktoré si vytvoril sám básnik.
· ANAFORA – štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním hlások toho istého slova alebo skupiny slov na
začiatku veršov, polveršov, strof, na začiatku viet.
o Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno
mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať, ...
Zones.sk – Zóny pre každého študenta