Prvá vlna slovenského realizmu

Prvá vlna slovenského realizmu

1.  vlna (1880-1900): Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Terézia Vansová, Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová
2.  vlna (1900-1918): Božena Slančíková Timrava, Jozef Gregor Tajovský, Ján Čajak, Ľudmila Podjavorinská, Janko Jesenský

POROVNANIE 1.a 2. vlny
1.  spoločné znaky:
-  realistická metóda
-  rozvoj (dôraz) epiky – hl.novela, poviedka
-  témy zo súčasnosti
-  slov.dedina
2.  odlišné  znaky:
1.vlna 2.vlna 
  opis    kritika
  otázka zemianstva  - 
  národná tematika   sociálna tematika

REALIZMUS (znaky)
· spoločenské podmienky: 
-  kapitalizmis – industrializácia (rozvoj priemyslu), prírodné vedy (matematika, fyzika)
-  preferuje sa rozum, nie cit
-  RACIO – rozum, REALIS – skutočný
-  v tomto období sa objavujú prvé politické strany, formuje sa filmový prúd, ktorý preferuje rozum
· obraz človeka:
-  priemerný, obyčajný, nevýnimočný určitý typ
-  vykreslený: skutočne, reálne, objektívne
-  vždy je výsledkom určitej spoločenskej vrstvy
-  lit.postavy – realistické
-  konanie – priemerné, každodenné
· literárna metóda:
-  a) objektivizmus
-  b) racionalizmus
-  c) kritické zobrazenie – opis negatívnych stránok
· problém:
-  človek a jeho vzťah k svetu okolo neho
· témy:
-  prítomnosť, súčasnosť
· literárny druh:
-  epika/román – obľúbený žáner
 
1. vlna (1880-1900): Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Terézia Vansová, Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová
-  dominuje poézia – sylabotonický veršový systém (Vajanský, Hviezdoslav – realisti)
-  verše sú organizované do stôp
-  prízvučné a neprízvučné slabiky (stiedanie)
-  trochej – P,N; jamb – N,P; daktyl – N,N; spondej – P,P
-  žánre (forma): lyricko-epické skladby a lyrické cykly, kresba, črta, román, ALE hlavne novela a poviedka (dráma sa nerozvíjala)
-  próza :
-  témy zo súčasnosti
-  opis slov.dediny Opisný realizmus
-  otázka zemianstva (zeman – nižšia šľachta, chudák v chalupe, ako roľník, ale rozdiel je, že má nejaké zásady)
 
1. Svetozár Hurban Vajanský (1847-1916)
-  vedúca osobnosť 80r. 19.storočia
-  nezobrazuje zemianske postavy, prostredie, životný štýl zemanov pravdivo, inšpiruje sa svetovou litertúrou.
dielo: Suchá ratolesť
-  epika/román
-  postavy sú charakterizované z vonka, ale chýba im vlastnú vnútorný život
-  hl.problém: otázka zemianstva (2.spoločenská vrtsva)
-  zemianstvo  + nár.uvedomelá inteligencia
Stanislav Rudopoľský    učteľ Tichý
-  Hlavná postava: Stanislav Rudopoľský
-  zeman, študoval právo vo Viedni, cestoval po Európe a k slov.národu nemal žiadny vzťah
-  bol vzdelaný, slušný
-  z kozmopolitného bohéma sa mení na vnútorne presvedčeného predstaviteľa národnej idey
-  bol národne obrodilý
-  DEJ:
-  zoznamuje sa so smotánkou – Adela Rybárička – vyznáva jej lásku ale ona odmieta.
-  najskôr odmieta všetko  slovenské a potom pod vplyvom Tichého a Rybáričky sa stáva Slovákom – ostáva žiť v rodnom kraji a chce byť užitočný svojmu národu
-  v závere súhlasí, aby jeho zemiansky rod prestal byť „sucho ratolesťou“ na strome slovenského národ a zapojí sa do národného života.
 
2. Pavol Országh Hviezdoslav ( 1849-1921)
-  najvýraznejší slovenský básnik
-  opisný realista
-  tvorba: lyrika, epika (kratšia, dlhšia), dráma
-  Hviezdoslav = pseudonym
-  pochádza z Oravy – lit.tvorba z prostredia Oravy (oravskej prírody)
-  pôvodom zeman, ale inklinuje k slov.ľudu
-  venuje pozornosť zemanom v dielach Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský
-  prvé dielo zachytáva aj kladné typy zemanov (Ežo,Estera), druhé dielo zachytáva morálny a ekonomický úpadok zemianskej rodiny
 
dielo: Ežo Vlkolinský
-  vrchol Hviezdoslavovho diela
-  materiál čerpal zo svojho detstva
-  Vlkolín = Vyšný Kubín (miesto, kde sa P.O.H narodil)
-  miesto deja: dedina Orava
-  epika
-  používal sylabotonický, jambický verš
-  obdobie: 2.pol 19.storočia
-   
-  téma: vzťah – zemianstvo = ľud
zemania splynú s ľudom (sedliakmi)
-  postavy:  zeman Ežo Vlkolínsky, matka Estera (zemianka), strýko Eliáš, Ežova žena Žofia
-  Žofia (ľud) Ežo (zeman)
-  DEJ:
-  svadba Ežo + Žofia (splynutie zemianstva s ľudom)
-  odporca jeho matka Estera – povýšenecký vzťah k ľudu
-  svadbu zorganizuje jeho strýko
-  záver: zmierenie matky zo synom po niekoľkých rokoch, ale až po narodení jej vnuka Benka
-  hlavná myšlienka: sme rovní áno – zeman, nezeman,
  v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie
  dnes vraví, nezná časy, alebo
  je zatvrdlý, čo je nerozum.
dielo: Gábor Vlkolinský
-  o 11rokov neskôr, ale dej sa odohráva súbežne s diela Ežo Vlkolinský
-  situácia zemianskej rodiny je úplne odlišná, než v diela Ežo Vlkolinksý. Gáborova matka začne piť, zo zúfalstva sa k nej pridá i otec a synovi prepijú majetok
-  majetkový a morálny úpadok rodičov sprevádza strata dobrého mena a Gábor (hl.postava) prestane byť vhodným ženíchom pre zemianske dievča Uľku Gažkovie, ktoré miloval
-  zaujíma sa o Marku Tomášovie – tá ho nechce a neskôr zomrie
-  Gábor chce dobrovoľne odísť z tohto sveta, no v tom mu zabráni bratranec Ežo Vlkolínský
-  poradí mu, aby si nevestu hľadal medzi sadliačkami, Ežo poslúchne a prižení sa k Blažkovcom
 
3. Martin Kukučín (1860-1928)
-  vlastným menom Matej Bencúr
-  zobrazuje pravdivo zemianstvo v úpadku sociálnom i morálnom.
-  završuje 1.vlnu slov.realizmu
-  zapojil sa do študentského spolku Detvan
-  narodil sa v rodine slobodných sedliakov v dedine Jasenová na Orave
 
· tvorba:
-  1.časť – tzv. Oravské obdobie (poviedky)
· učiteľ na Orave (neskôr medicína v Prahe)
· humor
-  2.časť – tzv. Pražské obdobie (poviedky)
· štúdium medicíny v Prahe
-   dlžoby za štúdium ho prinútili ísť na ostrov Brač – oženil sa tam a žil striedavo v rôznych chorvátskych mestách. Pochovaný je v Martine
dielo: Keď báčik z Chochoľova umrie
-  epika/poviedka
-  humoristický charakter (smiešny) až ironický
-  plná paradoxov
-  autor poukazuje na tragickosť zemianskej spoločenskej vrstvy
-  slabá dejová línia
-  kládol dôraz na opis prostredia, charakteristiku hlavných postáv
 
-  charakteristika dvoch hlavných postáv
  Ondrej Tráva Aďuš Domanický
   gazda    chudobný, nič
snaží sa obchodovať hrdý na pôvod, zeman
opak Aďuša  chválenkár
prispôsobivý (ako tráva vo vetre)  nemá majetok (vla.vinou)
reprezentuje novú spoločenskú vrstvu

Dej:
1. stretnutie 2.hl.postáv – Aďuš žije so svojou ženou v 1.izbe v domčeku, nemá nič, iba plány ako postavia kaštieľ, vysadí sad. Čaká len na smrť svojo bohatého príbuzného – báčika z Chocoľova. Neskôr sa stretne Aďuš s Ondrejom Trávom, ktorý pozná báčika
2. uzavretie obchodu – Aďuš je opitý, Tráva chce využiť príležitosť a dobre zjednať cenu obilia, ale zeman klame a zoberie preddavok za neexistujúci jačmeň
3. prehliadka u Domanického – po čase si Tráva príde po obilie, ale na statku vidí iba biedu, špinu a zistí, že ho Aďuš oklamal. Namiesto zálohy žiada od neho stromy, ktoré stoja nad hrobmi zemianskych predkov a až vtedy si Aďuš uvedomí, že by neokrádal len živých, ale aj mŕtvych
4. dohoda pri hroboch – dohodne sa s Trávom, že mu vráti peniaze a splní to. Po čase báčik umrie a nezanechá Aďušovi žiadne dedičstvo
-  záver – verí v zmenu k lepšiemu – zmierlivý záver
-  dôraz: opis „kaštieľa“ opisný realizmus
-  charakteristika  vonkajšia
vútorná (2.hl.postáv)
-  prostredie: dedinské
-  hl.myšlienka:
-  konfrontovať na jednej strane zemianstvo a na druhej strane ľud (respektíve obchodnícka vrstva) Aďuš  Ondrej
-  názor na zemianstvo: NIE, lebo upadá  majetkovo – Aďušov majetok
 mravne – chválenkárstvo
dielo: Dom v stráni
-  dalmatínske obdobie
-  z chorvátske prostredia, kde pôsobil ako lekár (ostrov Brač)
-  téma: zemania  sedliaci
pani Anzula(matka) otec Mate Berac
syn Niko dcéra Katica
-  zápletka:  láska Nika a Katice
-  rodičia sú proti spájaniu dvoch spoločenských vrstiev (opak ako P.O.H)
-  pozvanie Katice k Nikovi na obed – rozdiel v spol.vrstvách
-  záver: láska sa nenaplní – rozchod Nika a Katice
-  otázka zemianstva – každá spol.vrstva (zemianstvo  sedliaci) sa budú rozvíjať samostatne
-  autor:
-  ON rozprávanie
-  monológ prevláda nad dialógom
-  vykresľuje ako rodiacu sa novú vrstvu podnikateľov (v závere je Niko prehováraný, aby založil spolok na predaj vína, lebo je obchodník a má peniaze)

NOVELA
-  žáner strednej epiky (stred medzi malou a veľkou)
-  má presne vymedzenú kompozíciu
-  vyznačuje sa krátkosťou, prozaickou formou a skutočnosťou
-  dej smeruje priamočiaro k pointe
-  dejová línia nebýva zbytočne prerušovaná ďalšími udalosťami
-  opisné zložky sú potlačené
 
POVIEDKA
-  kratší útvar - dej je jednoduchý, nemá rýchly spád a napätie, prebieha pomalšie a zložitejšie
-  objavujú sa opisné zložky
-  spracúva iba 1 udalosť a má iba 1 zápletku
-  môže mať humorný charakter (smiešny až ironický) – satira – humoresca
-  podľa obsahu môžeme rozlišovať rôzne druhy poviedok