Druhá vlna slovenského realizmu
Druhá vlna slovenského realizmu
2. vlna (1900-1918): Božena Slančíková - Timrava, Jozef Gregor Tajovský, Ján Čajak, Ľudmila Podjavorinská, Janko Jesenský- poézia – sylabotonický veršový systém (realisti)
- verše sú organizované do stôp
- striedanie prízvučných a neprízvučných slabík
- trochej – P,N; jabm – N,P; daktyl – N,N; spondej – P,P
- próza – témy zo skutočnosti
- kritika slovenskej dediny (zobrazenie sociálnej problematiky)
- kritický realizmus
- psychologizácia – vnútorný život človeka, autor preniká do psychiky
• žánre:
- novela, poviedka
- dráma – rozvíjala sa len u Tajovského
POROVNANIE 1.a 2. vlny
1. spoločné znaky:
- realistická metóda
- rozvoj (dôraz) epiky – hl.novela, poviedka
- témy zo súčasnosti
- slov.dedina
2. odlišné znaky:
1.vlna 2.vlna
opis kritika
otázka zemianstva -
národná tematika sociálna tematika
1. Božena Slančíková – Timrava
- Timrava = pseudonym, podľa jej obľúbenej studničky
- dcéra evanjelického farára
- veľmi dobre poznala slov.dedinu
- dobrá pozorovateľka
- nenápadný osobný život – zatrpknutosť spisovateľky (nevydatá žena)
- materiálny nedostatok – honoráre za tvorbu boli len symoblické
- ostrá kritička: používala iróniu a satiru
- rozdelenie jej tvorby:
1. poviedky a novely z prostredia dedinskej inteligencie
- osudy mladých dievčat, ktoré sa chcú „dobre“ vydať, snivajú o láske, ale zisťujú, že realita je iná (bez lásky) rozčačovanie
- Timravino chápanie lásky (napr.dielo: Bez hrdosti)
2. poviedky a novely zo života dedinského ľudu (napr.dielo: Ťapákovci)
3. poviedky a novely s témou vojny (napr.dielo: Skon Paľa Ročku)
• jej hranica medzi poviedkou a novelou nie je zreteľná
dielo: Ťapákovci
- epika/poviedka
- charakter kritický, tragický, realistický, psychologický, emociálny
- slabá dejová línia (dej v pozadí) – opis, charakteristika postáv, prostredia, života
- v popredí psychika postáv, najmä hl.postáv Anča – Iľa (vnútorný monológ)
- konflikt 1. vonkajší – Iľa a Ťapákovci
2. vnútorný – Anča (jej tragédia)
- charakteristika hl.postáv
Iľa Anča
kráľovná – panovačná, rozkazuje,poučuje najtragickejšia postava
obyčajná dedinská žena z vonku zmyja – uštipačná, drsná, závistlivá
chce zmeniť spôsob života Ťapákovcov z vnútra – citlivá, nežná, pekná
túži po modernejšom živote (má cieľ) stará dievka, ktorá reprezentuje zaostalosť rodiny
vzdelanejšia ako ostatní nevedela chodiť, mrzáčka
manželka Paľa, postaví jej dom túži byť milovaná a chce sa vydať, ale zostáva jej
len vyšívanie čepcov pred mladé nevesty
- názov – symbol dedinskej lenivosti a konzervativizmu
- chronologická kompozícia
dielo: Skon Paľa Ročku
- psychologická poviedka
- hovorí o vine, utrpení a odpúšťaní
- zvláštnosťou je, že tieto vysoké témy, objavujúce sa v literatúre od antiky, zasadila do slovenskej dediny
- príbeh o veľkej láske Paľa a Zuzany a jej rozplynutí
- o ich snahe vymaniť sa z chudoby, o vine a dosiahnutí odpustenia
Štruktúra diela:
- poviedka sa skladá zo 4 častí.
- dej sa odohráva v novom Paľovom dome
- Timrava použila silné vnútorné monológy, v ktorých rozoberá bytostné otázky života: lásku a jej rozplynutie, previnenie a odpustenie, obetavosť a nezištnosť rodičovskej lásky, pýchu a pokoru
- Vnútorné monológy slúžia na charakteristiku postáv, pomocou nich sa dozvedáme, čo si Paľo myslí o Zuzane a opačne. Obe postavy najprv negatívne opíšu svoje city a myšlienky voči druhému, uvažujú, ako sa láska pri ich chudobe vytratila a až potom zhodnotia kladné stránky i činy svojho partnera
2. Jozef Gregor Tajovský
- narodil sa v Tajove
- najstarší z 10 detí, preto bol vychovávaný starý otcom
- po vojne J.Jesenským vystúpil na obranu spoločného štátu Čechov a Slovákov
rozdelenie jeho tvorby:
1. starootcovský cyklus – venované starým rodičom resp. detstvu
napr. Žliebky, Prvé hodinky, Do konca
2. útočí proti slovenskej pasivite
napr. Rozprávky, Spod kosy, Smutné nôty
3. chlebové poviedky – venované chudobným ľudom, kde chlieb chýba
napr. Mamka Pôstková, Maco Mlieč
4. monografické poviedky
sústreďuje sa na jednu postavu a jej utrpenie, napr. Maco Mlieč
dielo: Maco Mlieč
- epika/poviedka monografická
- rozprávač – autor Tajovský (JA rozprávanie, ale na deji sa nezúčastňuje)
- všíma si skôr opis ako prostredie
- autor kritizuje chudobu na dedine a zdieranie chudobného, jednoduchého, zaostalého človeka
Maco Mlieč
- zaostalý, zanedbaný, škaredý
- viedol jednoduchý život, vyzeral staršie ako gazda
- mocný, pracovitý – pyšný na svoju prácu
- neplatený, využívaný gazdom
- mrzák – hluchý
- nemal rodinu
DEJ:
1. Macovi zomrú rodičia – jeho gazda (richtár) mu platil za robotu, ale po smrti jeho rodičov robil iba za pálenku, oblečenie, tabak až do jeho smrti ho gazda využíva
2. Gazda (60rokov) sa o neho stará aj keď si Maco zlomil nohu, tak ho zobral do nemocnice
3. Maco dobrovoľne spí v telinci, kdde je zima, želá si, aby bol za čo pochovaný
4. Maco zomiera a gazda mu vystrojil krásny pohreb odplata za Macovu robotu
Kukučín, Tajovský – v ich dielach dochádza, že si ľudia uvedomujú, kde urobili chybu a ľutujú to aspoň v poslednej chvíli.
Zones.sk – Najväčší študentský portál