Vznik a vývoj slovenskej drámy
Slovenská dráma
- dramatická činnosť bola u nás v 19.storočí veľmi skromná, pretože nebolo spoločenských
predpokladov na jej uplatnenie
- začali sa organizovať ochotnícke divadlá a vzniká domáca dramatická tvorba
-
divadlo vzniklo na podnet vlastencov, ktorí pochopili, že na podnet hovorového slova sa dá preniknúť do širších vrstiev ľudu, ktorí
nevedeli ani čítať ani písať
- prvý ochotnícky krúžok založil v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši knihár
Gašpar Ferejpataky-Belopotocký a začal svoju činnosť hrou Jána Chalupku – Kocúrkovo.
DRÁMA
- Literárny druh, kt. má dialogickú podobu, dej prebieha pred očami divákov, herci reprezentujú charakter
divadelných postáv konaním i prehovorom (monológ, dialóg).
- Naštudovanie divadelného diela do podoby divadelnej hry (inscenácie) sa
nazýva inscenovanie.
- Divadelná hra sa realizuje na špeciálne upravenom priestore – javisku
• Prvé uvedenie
divadelnej hry – premiéra
• Druhé uvedenie divadelnej hry – repríza
• Posledné uvedenie
divadelnej hry – derniéra
- Vonkajšia stavba drámy (súvis s javiskovou realizáciou)
• 1. dejstvá – časti hry oddelené spúšťaním opony, zväčša medzi dejstvami býva prestávka
• 2.
scény – zmena dokorácií, osvetlenia i hercov na javisku
• 3. výstupy – zmena postáv
- Vnútorná stavba drámy (dramatický dej)
• 1. úvod –
expozícia
• 2. zauzlenie – kolízia
• 3. vyvrcholenie – kríza
•
4. obrat deja – peripetia
• 5. záver – katastrofa
Obdobie prechodné – od
romantizmu k realizmu:
Jozef Gregor-Tajovský
(1874 – 1940)
- 2. vlna slovenského realizmu
- najtvrdšia kritika neduhov ľudu „tupiteľ národa“
- je učiteľ,
pôsobí v období silnej maďarizácie, vyhodia ho, lebo nechce deti maďarizovať
- pracuje v spolku Detvan
- manželka – Hana
Lilgová (neskôr Gregorová) – 3. vlna literárneho realizmu, píše novely, poviedky, hlavné postavy sú ženy
- kritický realista
písajúci realistické drámy- sociálne videnie skutočnosti
- námety z dedinského prostredia
- kvalita jeho hier posunula
drámu(napísane dobré, rýchly spád, dialógy posúvajúce dej dopredu) -okorenil ľudový jazyk
- Tvorba:
o
1.historické hry: Smrť Ďurka Langelfelda
o 2.jednoaktovky- Hriech, Matka, V službe,
Tma, Ženský zákon- pojednáva o probléme na dedine,
že majetky víťazsia namiesto lásky
komédia Ženský zákon (1900):
- komédia je dodnes divácky najúspešnejšou hrou autora
- dôležité miesto v hre má pieseň a tanec
- skladá sa zo štyroch dejstiev
- kritika alkoholizmu – Marína pije a je z toho
aj nejaký čas chorá
- autor ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy
- v hre sa
uplatňuje autorovo humorné videnie dedinského sveta, humor preniká všetky zložky diela, od základného postoja spisovateľa k životu cez
komickú stavbu situácií, charakteru, dialógov i gesta postáv
- no za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o
hodnote človeka v skapitalizovanej spoločnosti, ktorá vytvára vyostrené dramatické napäti
DEJ:
- Anička
a Michal sa majú radi, ale Michalovi rodičia (Jano a Zuza – v novom znení Beta) ani
- Aničkina mama (Marína – vdova) o tom nevedia.
- povedia to rodičom, nikto nie je nadšený, Marína je proti a nakoniec sa matky pohádajú o to, kam novomanželia pôjdu bývať
-
Michal musí ísť na vojnu, Dora (Marínina susedka, vdova) začne robiť intrigy – Maríne hovorí o lepšej neveste, ktorá síce nie je pekná,
ale veľmi bohatá a Bete zase hovorí, že Marína má už novú nevestu – tým ešte viac rozdúcha nepriateľstvo medzi Betou a Marínou
-
Dora ešte aj roznáša, že Aničku videla s inými a že ich strieda
- Michal príde domov, uverí povedačkám a znenávidí Aničku
-
nakoniec sa všetko vysvetlí – Dora sa prizná, že to robila pre peniaze (bohatí ju podplatili, aby sa ich dcéra vydala), Michal sa ospravedlní
Aničke, že o nej pochyboval a Marína pustí novomanželov do Aničkinho domu pod podmienkou, že jej prídu pomáhať, keď bude potrebovať
- svadba
hra Statky-zmätky (1909)
- naznačuje a kritizuje medziľudské a rodinné vzťahy a
chamtivosť
- 3 rodiny navzájom príbuzné:
· Kamenskí – dcéra Zuzka, viac detí
·
Ľavkovci – príživníci, ktorí využiju túto ponuku a navrhnú svojho syna Ďurka Ľavka- obľubujúci krčmu, behá za
ženami(tajná frajerka Beta)
· Palčíkovci – bezdetní, boháči, lakomí, preto zháňajú rodinu, ktorej akože
prepíšu majetok
- dej je situovaný na Vianoce – pred svadbou sú Vianoce aj po narodení dieťaťa sú Vianoce
-
dej trvá jeden rok
- Tajovský tu ukázal ako majetok opantal celé myslenie i konanie starého skupáňa Palčíka a jeho ženy
DEJ:
- Ďuro je švárny mládenec, rád behá za dievčatami. Zuzka je veľmi introvertná (kam ma
postavíte, tam som; tichá; typ KAŤA). Palčíkovci navrhujú, aby sa Zuzka a Ďuro zobrali, išli bývať do ich domu (príjmu ich za svojich),
starali sa o nich a keď zomrú dajú im majetok.
- Ďuro súhlasí, Zuzka váha (mama ju presviedča, aby prisvedčila, otec tvrdí, že
najdôležitejšie je zdravie a láska).
- Zosobášia sa, presťahujú sa, Palčíkovci sú spokojní (dostali, čo chceli – lacnú
pracovnú silu), ale Ďuro nemôže vystáť Zuzku (je príliš tichá) a začne znova behať za Betou a háda sa kvôli tomu s Palčíkom
-
Zuzka je tehotná a odíde domov
- Beta sa tam nasťahuje hneď na druhý deň.
- Beta chce iba majetok, Ďura nemiluje a oblbuje ho,
stále nalieha na Palčíkovcov, aby prepísali
majetok na nich. Oni majetok prepísať nechcú (v skutočnosti nechcú deti, ale pracovnú
silu, chamtiví).
- Ďuro po troške vynáša, Palčík o tom vie, pri hádke mu to raz vykričí, vytiahne dokonca naňho aj zbraň, vystrelí,
ale netrafí.
- Beta je stále nespokojnejšia, znepáči sa Paľčíkovcom aj Ďurovi (najväčší problém je v tom, že nie je zvyknutá
tvrdo robiť) a všetci ľutujú za Zuzkou. Ďuro si uvedomuje svoju chybu, Beta odchádza (nedostala majetok) a Ďuro ide odprosiť Zuzku, tá mu
však neodpustí (nenaletí mu znova) a radšej ostane sama aj s dieťaťom.
- honba za majetkom spôsobila rozvrat v rodinách a zmätok v
dušiach
Ján Palárik
(1822 - 1870)
-
patril k najvýznamnejším dramatickým spisovateľom matičného obdobia, vydával časopis Cyril a Metod, v ktorom kritizoval
cirkev, žiadal zriadiť katedry slovenskej reči a literatúry v uhorských kňazských seminároch (bol mesiac väznený)
- vyslovil
myšlienku o federatívnom Uhorsku
- v divadelných hrách videl výchovu ľudu
- spoluzakladateľ Novej školy (nepáči sa mu ich
kolaborácia s Maďarmi a tak odchádza)
- píše hlavne veselohry
veselohra Inkognito (1858)
- satirický obraz odrodilého meštianstva, autor ho vidí realisticky, vysmieva sa z jeho mravov
- námet čerpá zo slovenského malomesta
v časoch Bachovho absolutizmu – Kocúrkovská tematika
- kritika falošného uhorského vlastenectva, odrodilstva, hlúposti,
spoločenskej pretvárky, pomýlenej
- výchovy mládeže, sebectva
- zámena postáv komické situácie (nový prvok
v slovenskej dramatickej tvorbe)
- odhaľovanie skutočného charakteru postáv, víťazstvo lásky nad sebectvom, ušľachtilosti nad
- špekuláciami, úcty k národu nad pohŕdaním národným citom
- zachytáva dve rôzne skupiny ľudí :
o 1.skupina: nevzdelaní,
odnárodnení, pomaďarčení egoisti túžiaci len po majetku
o 2.skupina: slovenská uvedomelá inteligencia
- kompozičný postup –
jednoduchá zámena postáv
- protiklad: mravná výška ľudu vs. mravný úpadok panskej triedy
- hlavné postavy:
radný pán Potomský (syn Jelenfy),
vdova po richtárovi (dcéra Eva (Everlína –pomaďarčenie),
Jelenský – básnik
DEJ:
- Jelenský dá inkognito Eve prsteň so svojím menom s ošúchaným koncom. Začína sa pripravovať svadba Evy s
Jelenfym, ktorý je však na koniec vysmiaty a Eva si berie Jelenského (správny Slovák) a mení si meno späť na Eva.
veselohra
Drotár (1860)
- zámena osôb - autor tu kladie do protikladu mravnú hodnotu pánov a obyčajných ľudí
-
obyčajný drotár sa dostane do rodiny továrnika, kde však všetkých prevýši svojimi ľudskými
- vlastnosťami
- autor záporné
postavy zobrazuje realisticky, veselohra je založená na zámene postáv
hra Zmierenie alebo
Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862)
- cieľom autora bolo poukázať na potreby tolerancie a zmierenia medzi
národmi (Slováci a Maďari) a medzi spoločenskými vrstvami (šľachta –
zemianstvo a inteligencia)
- predlohou pre túto hru mu bola poľská veselohra Obžinky
-
veselohra z prostredia vidieckej šlachty reagujúca na aktuálne problémy
- myšlienky na spolužitie Slovákov a Maďarov v Uhorsku, ako i
spoločenský život, potreba tolerancie a odsúdenie odrodilstva, oslava vlastenectva
- používa porekladlá príslovia-->bližšie pre
široký okruh divákov
- využivanie dvojitej zámeny postáv:
o 1.grófka Eliza Hrabovská a jej spoločníčka Miluška
Oriešková
o 2. barón Kostrovický a jeho priateľ zememerač Rohon
- hlavné postavy: Miluša (dcéra
učiteľa Orieška, čestné slovenské dievča)
grófka Eliza Hrabovská,
zememerač Rohoň (maďarón → Slovák)
barón
Ľudovít Kostrovický (pomaďarčený)
- Eliza - predstaviteľka liberálnej šľachty - priblížila sa k ľudu
pod vplyvom Miluše, hovorila slovensky
- Miluša Oriešková- dcéra učiteľa vychovaná v nárdonom duchu, vzdelaná
- barón Kostrovický- ľahkomyseľná šlachta, hoci má pôvod slovenský hlási sa k Maďarom
- zememerač
Rohoň- pôvodom Slovák, no počas štúdia sa pomaďarčil
- DEJ:
o dvaja mladí ľudia, ktorí sa nepoznajú, sa
majú zobrať-->grófka sa vymení s Miluškou, aby spoznala baróna – to isté urobí aj on - vyvrcholenie nastáva na obžinkoch, kedy sa
vlastne zaľúbia do seba tí praví-->dve svadby – grófka + barón, Miluška + Rohon
- kontrasty hry: inteligencia –
šľachta
o 1. problém vlastenectva - najväčšia Miluša - úcta k ľudu - vlastenectvo s Maďarmi len to je uhorsko
o 2.
problém - potreba zmierenia medzi SVK a Maďarmi(cez učiteľa Orieška),šlachty a obyčajných ľudí
- Palárik mal
zidealizované predstavy – chcel, aby 1. krok k zmiereniu spravila šľachta
- vysmievanie sa odnárodneniu bez satiry len na reči postáv
- Palárikov kompozičný postup: vždy zámena postáv
- jazykové prostriedky: konverzačný štýl slovenskej inteligencie a obyvateľov
slovenského malomesta
- využíval rečovú diferenciáciu postáv
1. Autor v diele Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri
obžinkoch:
a. poukazuje na neprekonateľné konflikty medzi šľachtou a ľudom.
b. načrtáva myšlienku samostatnosti
slovenského národa.
c. chce, aby Slováci a Maďari mali v Uhorsku rovnaké práva.
d. podáva obraz úpadku slovenského
meštianstva.
2. V spomínanom diele ide o zmierenie:
a. dvoch rozhnevaných rodín.
b. medzi slovenským
meštianstvom a slovenskou inteligenciou.
c. medzi slovenskou a maďarskou šľachtou.
d. medzi slovenským ľudom a slovenskou
šľachtou.
3. Ktoré tvrdenie o spomínanej hre je pravdivé?
a. Predstavuje prostredie
slovenského malomesta, v ktorom autor odhaľuje smiešne stránky životného štýlu predstaviteľov mesta.
b. V hre autor odhaľuje
nemravný život panských vrstiev, ich národnú ľahostajnosť a opovrhovanie ľudom.
c. Autor vyslovuje svoj politický program
zbližovania ľudí a národov na demokratickom a humanistickom princípe.
d. Námet hry tvorí láska ľudí, ktorým rodičia bránia
z majetkových dôvodov a urazenej hrdosti
4. Spoločnou črtou Palárikových hier je:
a. reťaz komických
situácií, ktoré vyplývajú zo zámeny postáv.
b. využitie rozprávkových motívov na zobrazenie sociálnych problémov.
c.
smrť hlavného hrdinu, ktorý na konci zomiera v boji za svoj ideál.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta