Zóny pre každého študenta

Vznik a vývoj slovenskej drámy

Slovenská dráma

- dramatická činnosť bola u nás v 19.storočí veľmi skromná, pretože nebolo spoločenských predpokladov na jej uplatnenie
- začali sa organizovať ochotnícke divadlá a vzniká domáca dramatická tvorba
- divadlo vzniklo na podnet vlastencov, ktorí pochopili, že na podnet hovorového slova sa dá preniknúť do širších vrstiev ľudu, ktorí nevedeli ani čítať ani písať
- prvý ochotnícky krúžok založil v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši  knihár Gašpar Ferejpataky-Belopotocký a začal svoju činnosť hrou Jána Chalupku – Kocúrkovo.
 

DRÁMA

- Literárny druh, kt. má dialogickú podobu, dej prebieha pred očami divákov, herci reprezentujú charakter divadelných postáv konaním i prehovorom (monológ, dialóg).
- Naštudovanie divadelného diela do podoby divadelnej hry (inscenácie) sa nazýva inscenovanie.
- Divadelná hra sa realizuje na špeciálne upravenom priestore – javisku
•  Prvé uvedenie divadelnej hry – premiéra
•  Druhé uvedenie divadelnej hry – repríza
•  Posledné uvedenie divadelnej hry – derniéra
 
Vonkajšia stavba drámy (súvis s javiskovou realizáciou)
 
•  1. dejstvá – časti hry oddelené spúšťaním opony, zväčša medzi dejstvami býva prestávka
•  2. scény – zmena dokorácií, osvetlenia i hercov na javisku
•  3. výstupy – zmena postáv
 
Vnútorná stavba drámy (dramatický dej)
 
•  1. úvod – expozícia
•  2. zauzlenie – kolízia
•  3. vyvrcholenie – kríza
•  4. obrat deja – peripetia
•  5. záver – katastrofa
 

Obdobie prechodné – od romantizmu k realizmu:
 
 
Jozef Gregor-Tajovský
(1874 – 1940)
 
- 2. vlna slovenského realizmu
- najtvrdšia kritika neduhov ľudu „tupiteľ národa“
- je učiteľ, pôsobí v období silnej maďarizácie, vyhodia ho, lebo nechce deti maďarizovať
- pracuje v spolku Detvan
- manželka – Hana Lilgová (neskôr Gregorová) – 3. vlna literárneho realizmu, píše novely, poviedky, hlavné postavy sú ženy
- kritický realista písajúci realistické drámy- sociálne videnie skutočnosti
- námety z dedinského prostredia
- kvalita jeho hier posunula drámu(napísane dobré, rýchly spád, dialógy posúvajúce dej dopredu) -okorenil ľudový jazyk
- Tvorba:
o  1.historické hry: Smrť Ďurka Langelfelda
o  2.jednoaktovky- Hriech, Matka, V službe, Tma, Ženský zákon- pojednáva o probléme na dedine, 
že majetky víťazsia namiesto lásky
 
komédia Ženský zákon (1900):
 
- komédia je dodnes divácky najúspešnejšou hrou autora
- dôležité miesto v hre má pieseň a tanec
- skladá sa zo štyroch dejstiev
- kritika alkoholizmu – Marína pije a je z toho aj nejaký čas chorá
- autor ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy
- v hre sa uplatňuje autorovo humorné videnie dedinského sveta, humor preniká všetky zložky diela, od základného postoja spisovateľa k životu cez komickú stavbu situácií, charakteru, dialógov i gesta postáv
- no za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o hodnote človeka v skapitalizovanej spoločnosti, ktorá vytvára vyostrené dramatické napäti
 
DEJ:
- Anička a Michal sa majú radi, ale Michalovi rodičia (Jano a Zuza – v novom znení Beta) ani
- Aničkina mama (Marína – vdova) o tom nevedia.
- povedia to rodičom, nikto nie je nadšený, Marína je proti a nakoniec sa matky pohádajú o to, kam novomanželia pôjdu bývať
- Michal musí ísť na vojnu, Dora (Marínina susedka, vdova) začne robiť intrigy – Maríne hovorí o lepšej neveste, ktorá síce nie je pekná, ale veľmi bohatá a Bete zase hovorí, že Marína má už novú nevestu – tým ešte viac rozdúcha nepriateľstvo medzi Betou a Marínou
- Dora ešte aj roznáša, že Aničku videla s inými a že ich strieda
- Michal príde domov, uverí povedačkám a znenávidí Aničku
- nakoniec sa všetko vysvetlí – Dora sa prizná, že to robila pre peniaze (bohatí ju podplatili, aby sa ich dcéra vydala), Michal sa ospravedlní Aničke, že o nej pochyboval a Marína pustí novomanželov do Aničkinho domu pod podmienkou, že jej prídu pomáhať, keď bude potrebovať
- svadba
 
hra Statky-zmätky (1909)
 
- naznačuje a kritizuje medziľudské a rodinné vzťahy a chamtivosť
- 3 rodiny navzájom príbuzné:
· Kamenskí – dcéra Zuzka, viac detí
· Ľavkovci – príživníci, ktorí využiju túto ponuku a navrhnú svojho syna Ďurka Ľavka- obľubujúci krčmu, behá  za ženami(tajná frajerka Beta)
· Palčíkovci – bezdetní, boháči, lakomí, preto zháňajú rodinu, ktorej akože prepíšu  majetok
 
 
- dej je situovaný na Vianoce – pred svadbou sú Vianoce aj po narodení dieťaťa sú Vianoce
- dej trvá jeden rok
- Tajovský tu ukázal ako majetok opantal celé myslenie i konanie starého skupáňa Palčíka a jeho ženy
 
DEJ:
- Ďuro je švárny mládenec, rád behá za dievčatami. Zuzka je veľmi introvertná (kam ma postavíte, tam som; tichá; typ KAŤA). Palčíkovci navrhujú, aby sa Zuzka a Ďuro zobrali, išli bývať do ich domu (príjmu ich za svojich), starali sa o nich a keď zomrú dajú im majetok.
- Ďuro súhlasí, Zuzka váha (mama ju presviedča, aby prisvedčila, otec tvrdí, že najdôležitejšie je zdravie a láska).
- Zosobášia sa, presťahujú sa, Palčíkovci sú spokojní (dostali, čo chceli – lacnú pracovnú silu), ale Ďuro nemôže vystáť Zuzku (je príliš tichá) a začne znova behať za Betou a háda sa kvôli tomu s Palčíkom
- Zuzka je tehotná a odíde domov
- Beta sa tam nasťahuje hneď na druhý deň.
- Beta chce iba majetok, Ďura nemiluje a oblbuje ho, stále nalieha na Palčíkovcov, aby prepísali
majetok na nich. Oni majetok prepísať nechcú (v skutočnosti nechcú deti, ale pracovnú silu, chamtiví).
- Ďuro po troške vynáša, Palčík o tom vie, pri hádke mu to raz vykričí, vytiahne dokonca naňho aj zbraň, vystrelí, ale netrafí.
- Beta je stále nespokojnejšia, znepáči sa Paľčíkovcom aj Ďurovi (najväčší problém je v tom, že nie je zvyknutá tvrdo robiť) a všetci ľutujú za Zuzkou. Ďuro si uvedomuje svoju chybu, Beta odchádza (nedostala majetok) a Ďuro ide odprosiť Zuzku, tá mu však neodpustí (nenaletí mu znova) a radšej ostane sama aj s dieťaťom.
- honba za majetkom spôsobila rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach
 
Ján Palárik
(1822 - 1870)
 
- patril k najvýznamnejším dramatickým spisovateľom matičného obdobia, vydával časopis Cyril a Metod, v ktorom kritizoval cirkev, žiadal zriadiť katedry slovenskej reči a literatúry v uhorských kňazských seminároch (bol mesiac väznený)
- vyslovil myšlienku o federatívnom Uhorsku
- v divadelných hrách videl výchovu ľudu
- spoluzakladateľ Novej školy (nepáči sa mu ich kolaborácia s Maďarmi a tak odchádza)
- píše hlavne veselohry
 
veselohra Inkognito (1858)
- satirický obraz odrodilého meštianstva, autor ho vidí realisticky, vysmieva sa z jeho mravov
- námet čerpá zo slovenského malomesta v časoch Bachovho absolutizmu – Kocúrkovská tematika
 
- kritika falošného uhorského vlastenectva, odrodilstva, hlúposti, spoločenskej pretvárky, pomýlenej
- výchovy mládeže, sebectva
- zámena postáv komické situácie (nový prvok v slovenskej dramatickej tvorbe)
- odhaľovanie skutočného charakteru postáv, víťazstvo lásky nad sebectvom, ušľachtilosti nad
- špekuláciami, úcty k národu nad pohŕdaním národným citom
- zachytáva dve rôzne skupiny ľudí :
o 1.skupina: nevzdelaní, odnárodnení, pomaďarčení egoisti túžiaci len po majetku
o 2.skupina: slovenská uvedomelá inteligencia
- kompozičný postup – jednoduchá zámena postáv
- protiklad: mravná výška ľudu vs. mravný úpadok panskej triedy
- hlavné postavy: radný pán Potomský (syn Jelenfy),
  vdova po richtárovi (dcéra Eva (Everlína –pomaďarčenie),
  Jelenský – básnik
DEJ:
- Jelenský dá inkognito Eve prsteň so svojím menom s ošúchaným koncom. Začína sa pripravovať svadba Evy s Jelenfym, ktorý je však na koniec vysmiaty a Eva si berie Jelenského (správny Slovák) a mení si meno späť na Eva.
 
veselohra Drotár (1860)
- zámena osôb - autor tu kladie do protikladu mravnú hodnotu pánov a obyčajných ľudí
- obyčajný drotár sa dostane do rodiny továrnika, kde však všetkých prevýši svojimi ľudskými
- vlastnosťami
- autor záporné postavy zobrazuje realisticky, veselohra je založená na zámene postáv
 
hra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862)
- cieľom autora bolo poukázať na potreby tolerancie a zmierenia medzi národmi (Slováci Maďari) a medzi spoločenskými vrstvami (šľachtazemianstvointeligencia)
- predlohou pre túto hru mu bola poľská veselohra Obžinky 
- veselohra z prostredia vidieckej šlachty  reagujúca na aktuálne problémy
- myšlienky na spolužitie Slovákov a Maďarov v Uhorsku, ako i spoločenský život, potreba tolerancie a odsúdenie odrodilstva, oslava vlastenectva
- používa porekladlá príslovia-->bližšie pre široký okruh divákov
- využivanie dvojitej zámeny postáv:
o 1.grófka Eliza Hrabovská a jej spoločníčka Miluška Oriešková
o 2. barón Kostrovický a jeho priateľ zememerač Rohon
 
- hlavné postavy: Miluša (dcéra učiteľa Orieška, čestné slovenské dievča)
  grófka Eliza Hrabovská,
  zememerač Rohoň (maďarón → Slovák)
  barón Ľudovít Kostrovický (pomaďarčený)
 
- Eliza - predstaviteľka liberálnej šľachty - priblížila sa  k ľudu pod vplyvom Miluše, hovorila slovensky
- Miluša Oriešková- dcéra učiteľa vychovaná v nárdonom duchu, vzdelaná
- barón Kostrovický- ľahkomyseľná šlachta, hoci má pôvod slovenský hlási sa k Maďarom
- zememerač Rohoň- pôvodom Slovák, no počas štúdia sa pomaďarčil
 
- DEJ:
o dvaja mladí ľudia, ktorí sa nepoznajú, sa majú zobrať-->grófka sa vymení s Miluškou, aby spoznala baróna – to isté urobí aj on - vyvrcholenie nastáva na obžinkoch, kedy sa vlastne zaľúbia do seba tí praví-->dve svadby – grófka + barón, Miluška + Rohon
 
- kontrasty hry: inteligencia – šľachta
o 1. problém vlastenectva - najväčšia Miluša - úcta k ľudu - vlastenectvo s Maďarmi len to je uhorsko
o 2. problém - potreba zmierenia medzi SVK a Maďarmi(cez učiteľa Orieška),šlachty a obyčajných ľudí
 
- Palárik mal zidealizované predstavy – chcel, aby 1. krok k zmiereniu spravila šľachta
- vysmievanie sa odnárodneniu bez satiry len na reči postáv
- Palárikov kompozičný postup: vždy zámena postáv
- jazykové prostriedky: konverzačný štýl slovenskej inteligencie a obyvateľov slovenského malomesta
- využíval rečovú diferenciáciu postáv
 
1. Autor v diele Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch:
a. poukazuje na neprekonateľné konflikty medzi šľachtou a ľudom.
b. načrtáva myšlienku samostatnosti slovenského národa.
c. chce, aby Slováci a Maďari mali v Uhorsku rovnaké práva.
d. podáva obraz úpadku slovenského meštianstva.

2. V spomínanom diele ide o zmierenie:
a. dvoch rozhnevaných rodín.
b. medzi slovenským meštianstvom a slovenskou inteligenciou.
c. medzi slovenskou a maďarskou šľachtou.
d. medzi slovenským ľudom a slovenskou šľachtou.

3
. Ktoré tvrdenie o spomínanej hre je pravdivé?
a. Predstavuje prostredie slovenského malomesta, v ktorom autor odhaľuje smiešne stránky životného štýlu predstaviteľov mesta.
b. V hre autor odhaľuje nemravný život panských vrstiev, ich národnú ľahostajnosť a opovrhovanie ľudom.
c. Autor vyslovuje svoj politický program zbližovania ľudí a národov na demokratickom  a humanistickom princípe.
d. Námet hry tvorí láska ľudí, ktorým rodičia bránia z majetkových dôvodov a urazenej hrdosti

4. Spoločnou črtou Palárikových hier je:
a. reťaz komických situácií, ktoré vyplývajú zo zámeny postáv.
b. využitie rozprávkových motívov na zobrazenie sociálnych problémov.
c. smrť hlavného hrdinu, ktorý na konci zomiera v boji za svoj ideál.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/11422-vznik-a-vyvoj-slovenskej-dramy/