Obraz slovenského ľudu v dielach Hviezdoslava
Pavol Országh Hviezdoslav (1849-1921)
- narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave. Pochádzal zo zemiansko-roľníckej
rodiny. Študoval na gymnáziu v Miškovci. Tu začal písať aj prvé básne , a to po maďarsky. Po troch rokoch pokračoval v štúdiu na
gymnáziu v Kežmarku. Zásluhou svojho bývalého učiteľa Adolfa Medzihradského a štúrovca Janka Matušku sa začal národne uvedomovať .
Rozhodnutie stať sa slovenským básnikom vo veľkej miere ovplyvnila aj jeho vrúcna láska k matke a jej reči. Ešte v Kežmarku začal písať
po slovensky a ako 19-ročný vydal svoju prvú básnickú zbierku pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (venoval
ju A. Sládkovičovi). Po maturite študoval právo v Prešove. Až do svojej smrti pôsobil na Orave – v Dolnom Kubíne a v Námestove – tu
sa zrodili jeho najväčšie diela. V Námestove žil 20 rokov, potom sa vrátil do Dolného Kubína, kde zomrel a kde je i pochovaný. Má tu
i múzeum.
Rozsiahle dielo P.O.Hviezdoslava možno rozdeliť na tieto časti: 1. lyrika, 2. epika, 3. kratšia epika, 4.
dramatická tvorba, 5. preklady.
Epika
Hviezdoslav čerpá námety pre svoje epické diela zo života
ľudu a zemanov. Jeho najrozsiahlejšími epickými skladbami sú Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský.
Hájnikova žena je lyricko-epická skladba. Skladá sa z 15 kapitol, úvod a záver skladby sú oslavou prírody. Známe sú
úvodné verše skladby, ktoré majú názov Pozdrav. Tu vyjadruje básnik svoj obdiv k prírode, ktorá človeka uzdravuje, oživuje, pomáha mu
zabudnúť na žiaľ. Dej skladby je zasadený do prostredia oravskej prírody. Hlavnými postavami sú Michal Čajka, jeho žena Hanka a šľachtic
Artuš Villáni. Hviezdoslav v Hájnikovej žene postavil proti sebe dva svety – ľudový a panský. V postave A. Villániho odsúdil morálku
pánov – ich zhýralosť, príživníctvo a pýchu. Artuš je mravne skazený, sebecký, panovačný a cynický. Predstaviteľmi ľudu sú Michal
a Hanka. Autor vyzdvihuje ich morálnu čistotu, pracovitosť, čestnosť a priamosť. Tieto postavy – a teda ani slovenský ľud –
neidealizuje, odhaľuje ich nedostatky, poukazuje na ich príčiny. Hanka napr vie byť rozmarná, Michal sa dokáže poriadne nahnevať.
Hlavným kompozičným prostriedkom skladby je kontrast – kontrast medzi svetom chalúp a kaštieľov, medzi morálkou ľudu a šľachty. Často
prerušuje dej úvahami o spoločnosti.
Dejovú líniu tvorí nasledujúci príbeh:
Po smrti starého hájnika Čajku
prevezme jeho miesto syn Michal. Michal sa ožení s Hankou a šťastne žijú v horárni. Do ich života však zasiahne Artuš Villáni, ktorému
sa zapáči Hanka a začne ju prenasledovať. Hanka ho odmieta, a preto si Artuš vymyslí plán. Usporiada poľovačku, aby si bol istý, že
Michal nebude doma, a vyberie sa za Hankou do hájovne. Hanka ho v sebaobrane zabije. Michal zoberie vinu na seba a prinúti Hanku odprisahať, že
nikomu nepovie pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hankin otec neustále dcére vyhadzuje na oči Michalovu vinu. Hanka sa napokon od
žiaľu a výčitiek svedomia pomätie. V deň posledného pojednávania príde i Hanka a prizná, že ona zabila Artuša a nie Michal. Súd
oboch oslobodí a Michal si odvádza Hanku domov. Raz v noci zachráni po silnej búrke Michal život starému pánovi Villánimu. Villáni mu
odpustí. Hanke sa po čase narodí syn a ona vyzdravie. V hájovni opäť zavládne pokoj.
V sklade hrá dôležitú úlohu
i príroda. Opisy prírody často tvoria úvodnú časť kapitol a vytvárajú atmosféru pre nasledujúci dej. Michal vystupuje ako ochranca
prírody, ale sú tu i náznaky ničenia prírody.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta