Básnické prostriedky – básnická trópika

Básnické prostriedky – básnická trópika

Vznikli na základe prenášania významu  a práce s významom slovných spojení, veršov, viet

METAFORA: vzniká zámenou jedného slova alebo slovného spojenia iným slovom alebo slovným spojením, a to na základe vonkajších podobností (zmyslové vnímanie).

PERSONIFIKÁCIA: najčastejším druhom metafory. Vzniká tak, že sa neživým predmetom prisudzujú vlastnosti a schopnosti ľudí. V personifikácii predmety ožívajú a konajú ako ľudia.

ALEGÓRIA: druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja (motívu, myšlienky, postavy, udalosti), ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť priamo. Na princípe alegórie môže byť postavené celé dielo. S alegóriou sa stretávame najmä vo zvieracích bájkach (Ezop, La Fontaine, Krylov), kde sa zvieratá personifikujú.

PRIROVNANIE: druh básnického trópu, ktorý má vlastnosti metafory. Kým v metafore sú slová v prenesenom význame, v prirovnaní majú priamy význam.

Prirovnanie má tri časti: porovnávaný člen a spoločná vlastnosť, ktorá je základom porovnávania.

METONYMIA: je obrazné pomenovanie založené na prenášaní pomenovania javov na základe vnútornej väzby medzi nimi, podľa princípu vecnej alebo logickej súvislosti.

vypiť pohár mlieka, čítať Kukučína.

EPITETON: básnický prívlastok - vyjadruje príznak podstatného mena. Vnáša do umeleckého textu emocionálnosť a expresívnosť, vyjadruje hodnotiaci vzťah autor

SYMBOL: je každý znak, ktorý vzniká na základe zaužívaného označenia. V ľudskej spoločnosti existuje veľa ustálených symbolov (srdce - láska).

EUFEMIZMUS: zjemnenie významu => snahu povedať nepríjemnú vec miernejším spôsobom. Napríklad – „Nežije“, „Zosnul“ alebo „Opustil nás navždy“ namiesto „Zomrel“.

BÁSNICKÝ PROTIKLAD: stavajú proti sebe slová, ktoré sú protikladom iba v kontexte danej básne.

KOMICKOSŤ V TEXTE: rozpor medzi vonkajšími znakmi a vnútorným obsahom – realizuje sa rôznymi spôsobmi a formami => 2 základné druhy – humor a satira:

1. HUMOR: estetický základ veselohry (Humor je soľ života. Slovenské príslovie)

• jazykový humor: rečový podnet, ktorý vyvoláva u diváka zážitok smiešneho, komického,
• situačný humor: nezvyčajná situácia, ktorá sa nám nestala => reagujeme smiechom.

1. SATIRA: najostrejšou formou komickosti => intenzívna a protispoločenská (zámer – napraviť spoločenské poklesky a nedostatky). Skladá sa zo sarkazmu, irónie a odsúdenia spoločenských javov, často sa využíva hyperbola (jej deformácia skutočnosti):

• Irónia: vyjadruje záporný vzťah vyslovením pravého opaku toho, čo máme na mysli. Napr. študent nie je pripravený, učiteľ mu povie – „Vy ste dnes perfektne pripravený“.
• Sarkazmus: vystupňovaná irónia, ostrá kritika a neľútostný výsmech. Na rozdiel od irónie, ktorá sa snaží odkryť negatívne javy v spoločnosť, sarkazmu aj zraňuje.
• Hyperbola (zveličenie): slovo alebo slovné spojenie, ktoré má zveličujúci význam. Sú obraznými pomenovaniami, ktoré patria k metonymii. Zveličuje sa určitý rys s cieľom jeho emocionálneho alebo významového zvýraznenia.