Vznikli na základe prenášania významu a práce s významom slovných spojení, veršov, viet
METAFORA: vzniká zámenou jedného slova alebo slovného spojenia iným slovom alebo slovným spojením, a to na základe vonkajších podobností (zmyslové vnímanie).
PERSONIFIKÁCIA: najčastejším druhom metafory. Vzniká tak, že sa neživým predmetom prisudzujú vlastnosti a schopnosti ľudí. V personifikácii predmety ožívajú a konajú ako ľudia.
ALEGÓRIA: druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja (motívu, myšlienky, postavy, udalosti), ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť priamo. Na princípe alegórie môže byť postavené celé dielo. S alegóriou sa stretávame najmä vo zvieracích bájkach (Ezop, La Fontaine, Krylov), kde sa zvieratá personifikujú.
PRIROVNANIE: druh básnického trópu, ktorý má vlastnosti metafory. Kým v metafore sú slová v prenesenom význame, v prirovnaní majú priamy význam.
Prirovnanie má tri časti: porovnávaný člen a spoločná vlastnosť, ktorá je základom porovnávania.
METONYMIA: je obrazné pomenovanie založené na prenášaní pomenovania javov na základe vnútornej väzby medzi nimi, podľa princípu vecnej alebo logickej súvislosti.
vypiť pohár mlieka, čítať Kukučína.
EPITETON: básnický prívlastok - vyjadruje príznak podstatného mena. Vnáša do umeleckého textu emocionálnosť a expresívnosť, vyjadruje hodnotiaci vzťah autor
SYMBOL: je každý znak, ktorý vzniká na základe zaužívaného označenia. V ľudskej spoločnosti existuje veľa ustálených symbolov (srdce - láska).
EUFEMIZMUS: zjemnenie významu => snahu povedať nepríjemnú vec miernejším spôsobom. Napríklad – „Nežije“, „Zosnul“ alebo „Opustil nás navždy“ namiesto „Zomrel“.
BÁSNICKÝ PROTIKLAD: stavajú proti sebe slová, ktoré sú protikladom iba v kontexte danej básne.
KOMICKOSŤ V TEXTE: rozpor medzi vonkajšími znakmi a vnútorným obsahom – realizuje sa rôznymi spôsobmi a formami => 2 základné druhy – humor a satira: