Štylistická figúra

Štylistická figúra

Odchýlka od noriem bežného jazyka => estetické prehĺbenie vlastností reči => zakladá na opakovaní, ozvláštnení výrazu prostredníctvom zmeny slovosledu, intonácie alebo k vypusteniu výrazov z vety.

OPAKOVACIE ŠTYLISTICKÉ FIGÚRY:

EUFÓNIA – ZVUKOMAĽBA: sluchu príjemné a ľahko vysloviteľné usporiadanie hlások.

Horí ohník, horí, na Královej holi (o-í-o-í-o-í // a-á-o-e-o-i).

Čátaka vtáka nepriláka mláka

hoci sa kúpe v nej tieň broskyne

(Ľ. Feldek: Sonet o vtákovi čátakovi)

ALITERÁCIA: opakovanie rovnakých alebo podobných hlások v jednom  lexikálnom  rade

Lízal jeden lilipután lilavkasté lízatko, chutilo mu trochu sladko, trochu nesladko“. 

",Bala sem - bala tam,kolembá vlva vlnu, kolembá dušu plnú rozkoše čln ... Bala sem - bala tam",

Daniel dangl daroval Danke Dobisovej drevenu dosticku do drevenej debnicky darovanej dedovim dedom do dreveneho domceka

PARONOMÁZIA: nahromadenie niekoľkých slov odvodených od rovnakého kmeňového základu; stoja buď v tesnom susedstve alebo v niekoľkých veršoch. Vyvoláva dojem slovnej hry.

Slavme slavně slávu Slavů slavných (Kollár)

Jar jarou v letné letá leť! (L. Novomeský:Súvislosť)

EPIZEUXA: opakovanie tých istých slov bezprostredne za sebou v básni prípadne v próze.

Sám seba v sebe strácaš. Na vlastnom svojom dne

šepceš už vieru iných: nie a nie a nie.

A nikde, nikde, nikde cesta naproti...

(L. Novomeský: Motív 1950) 

ANAFORA: opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet. 

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,

možno mi ruky nedostať,

možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,

možno mi nemilým ostať,

možno mi ústam smädom umierať,

možno mi žialiť v samote,

možno mi život v púšťach zavierať,

možno mi nežiť v živote,

možno mi seba samého zhubiť: —

nemožno mi ťa neľúbiť!

(A. Sládkovič: Marína)

EPIFORA: opak anafory. V básni sa opakujú slová na konci veršov.

Zore moje, zore, nesvitajte hore,

Nesvitajte hore.

Kým si ja položím moju partu hore,

Moju partu hore... 

(Vstalo dievča hore, ľud. pieseň)“ 

EPANASTROFA: slovo alebo slovné spojenie z konca verša sa opakuje na začiatku nasledujúceho verša.

Povedz mi, krásna,

krásna, čo ťa trápi.

REFRÉN: opakovaná časť básne alebo piesne => návratnosť väčšieho segmentu výpovede (verša, strofy, vety) v pravidelných alebo menej pravidelných intervaloch v totožnom alebo čiastočne modifikovanom znení.