Prozodický systém
Prozodický systém
Systém, akým je usporiadaný verš po rytmickej stránke.
1.
SYLABICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM: Nemá stopovo organizovaný verš !!!
- V slovenskej poézii ide o najstarší veršový systém
(už v 16. a 17. storočí).
- Tvoril aj rytmický základ ľudových piesní (ústna ľudová slovesnosť).
- Často sa
nazýva aj Štúrovský veršový systém.
Vlastnosti sylabického veršového
systému:
- izosylabizmus: rovnaký počet slabík vo veršoch,
- intonačná prestávka
(dieréza – veršový predel): rozdeľuje verš na dve časti – polverše
-> spájanie veršov do dvojverší, dvojveršov do štvorverší ...
„Horí ohník, horí // na
Kráľovej holi.
- združený rým – aabb
- rytmicko-syntaktický paralelizmus - 1 verš =
1 veta – nie sú tam veršové presahy
„Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia.
Ponad vysoké hory, ponad
rovné polia.“
2. SYLABICKO-TONICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM: Stopovo organizovaný verš !!!
- Občas sa
používal sa v období baroka, klasicizmu (J. Kollár v znelkách Slávy dcery).
- Naplno sa v slovenskej
poézii použil v období realizmu a symbolizmu - S. H. Vajanský a P. O. Hviezdoslav, I. Krasko.
Vlastnosti
sylabicko-tonického veršového systému:
- rozhodujúci je prízvuk, a nie dĺžka slabiky (ako v časomernom
prozodickom systéme),
- rytmus vzniká: pravidelným opakovaním rovnakého počtu rovnakých
slabík,
- narúšanie polveršového členenia,
- narúšanie rytmicko-syntaktického
paralelizmu,
- tri druhy stôp: daktyl (-UU) 3 slabiky; trochej (-U) 2
slabiky; jamb (U-) 2 slabiky.
- Dvojslabičné slová = trochejské stopy: voda, láska,
(-U).
- Trojslabičné slová = stopy daktylské: zabudne, zaplače (-UU).
- Ak pred slovom stojí slabičná predložka
(na, do, pod...), prechádza prízvuk spravidla na túto predložku: na vode (-UU).
- viacslabičné slová tvoria dve
stopy:
- štvorslabičné slová: prízvuk na prvej a tretej slabike => dve trochejské stopy,
- päťslabičné
slová: prízvuk na prvej a štvrtej slabike => daktyl a trochej.
3. ČASOMERNÝ VERŠOVÝ SYSTÉM: Stopovo organizovaný
verš !!!
Zakladajúci prvok rytmu = kvantita slabiky, rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych
slabík.
Druhy dlhých slabík:
- Dlhá prirodzene (natura longa): dlhá samohláska alebo
dvojhláska, resp. ŕ, ĺ
- Dlhá polohou (positione longa):
- po samohláske nasledujú dve a viac
spoluhlások, aj keď sa tieto spoluhlásky nachádzajú v ďalšom slove,
- môžu sa hodnotiť aj ako krátke, ak to vyžaduje daný
rytmus.
Stopy: daktyl (-UU), trochej(-U), jamb (U-), spondej (- -)
Rytmický prízvuk časomerného
verša sa nezhoduje s prirodzeným prízvukom v slovenčine, ktorý je na prvej slabike slova
DRUHY
ČASOMERNÉHO VERŠA:
1. Hexameter: šesťstopový časomerný verš –používal ho Ján Hollý (eposy,
selánky)
2. Pentameter: päťstopový daktylský verš, je rozdelený v polovici intonačnou prestávkou (dieréza). Oba
polverše sú zložené z dvoch daktylských stôp a jednej neúplnej stopy, oba neúplné
stopy v jednom polverši aj v druhom polverši tvoria spolu jednu stopu.
ELEGICKÉ
DISTICHON: striedanie hexametra a pentametra => lyrické básne, ktoré mali smutný (elegický) charakter.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta