Zóny pre každého študenta

Lyrika a delenie lyriky

Lyrika

vznikla zo slova lýra – hudobný nástroj, ktorým v antickom Grécku sprevádzali Gréci svoje piesne

SUBJEKTÍVNOSŤ: orientácia na stav lyrického subjektu alebo stav prostredia,

POÉZIA: lyrika sa najčastejšie prejavuje formou poézie => viazanej reči - veršom.

Niekedy sa lyrizácia využije aj v próze  (jednotkou je veta) – naturizmus, lyrizovaná próza, básne v próze.

NESUJETOVOSŤ: lyrický subjekt nevytvára dej ani sujet.

EMOCIONÁLNOSŤ: vyjadrenie citu, nálady, dojmu  lyrického subjektu.

STATICKÝ MOTÍV: motív ako najmenšia jednotka tematickej výstavby lyrického textu nevytvára dej.

ATEMPORÁLNOSŤ: motív nie je až tak závislý na časovej chronológii => nie sú usporiadané na základe sujetových princípov. Čas v lyrike sa môže vzťahovať na minulosť, prítomnosť aj na budúcnosť.

MONOLOGICKOSŤ: v lyrike nie je dôležitý dialóg, pretože v ňom  nie sú postavy iba lyrický subjekt.

DELENIE LYRIKY

NA ZÁKLADE 3 ZÁKLADNÝCH TYPOV VÝPOVEDE: vzťah SUBJEKT  – OBJEKT

  1. INTÍMNA: orientácia na SUBJEKT => subjekt je aj objektom
  1. PREDMETNÁ: orientácia na OBJEKT => subjekt sa vyjadruje k objektu (môže nim byť aj sám) Potláča sa citovosť, orientácia na objekt je založená na =>
  1. APELATÍVNA: orientácia na OBJEKT => subjekt ovplyvňuje iný subjekt

 

Lyrické žánre: báseň, pieseň,  modlitba, pásmo, kaligram, automatický text, populárna pieseň; podobenstvo (alegória), óda, poéma, epitaf, epigram, elégia.

 

ČISTÁ LYRIKA - ABSOLÚTNA POÉZIA: experimentálna básnická tvorba, ktorá nadraďuje formálne jazykovo-rytmické usporiadanie básnického textu nad jeho význam (ktorý ani nemusí existovať) => odvodzuje sa od teoretických úvah a tiež z názvu zbierky básní anglického spisovateľa Georgea Moora Pure Poetry (1924).

Samo Bohdan Hroboň; Velemir Chlebnikov, Paul VerlaineChristian Morgenstern, Jiří Kolář, L. Novák, J. Seifert. I. Krasko => slobodná obraznosť, symbolizmus, senzuálnosť – rovnocennosť vnemov (zvuk, obraz, hmat, čuch...)

 

Velemir Chlebnikov: Zariekanie smiechom (1909)

Ó, rozosmejte sa, smejkovia!

Ó, zasmejte sa, smejovia!

Vy, čo smiechotavo smiešite a smiechavične smejníte,

ó, zasmejte sa usmievavo!

Ó, nadsmejavé rozosmiačiská -

Smiech smejivých rozsmievačov!

Ó, vysmej sa smejúčky,

smiech smiecharských smiechotárov!

Smejanstvo, smejstvo,

nasmej, ôsmej, smiešnťk, smieško,

smejaci, smejani.

Ó, rozosmejte sa, smiechoši!

Ó, zasmejte sa, smejovia!

Samo Bohdan Hroboň: ROZPEJÁNOK (1857)

Kvitni, ruža stolistá,

vievonija krasistá!

Vidmodeva, spevovieva,

ľubonieva, slavojeva,

svetlonenka tônistá,

zemnebianka javistá!..

Ruža-ruša voniduša,

od serduška rozkladuša,

od serdenka rozkvitaj,

ľubovôni spevitaj,

ľubovôni spevodaj,

stolistienka stoslavňaj!...

Od serduška zlat-slniuška,

rozrumienka, vônituška,

od serdenka zlat-slnienka,

od serdenka rozkvituj,

stospevčadiu soschytuj!...

 

DRUHY RÝMU: združený AABB, striedavý ABAB, obkročný ABBA, prerývaný ABCB, postupný ABCABC

 

DUCHOVNÁ LYRIKA: spojená s náboženstvom, vyjadruje duchovné potreby veriaceho človeka.

Katolícka moderna – Rudolf Dilong; Ján Motulko, Gorazd ZvonickýJanko Silan, Svetoslav VeiglPaľo Oliva, Mikuláš ŠprincKarol StrmeňPavol Gašparovič Hlbina.

 

AUTOMATICKÝ TEXT: text, ktorý vzniká náhodne, bez spolupráce jasného vedomia. Autori sa snažili dostať až na hranicu zrozumiteľnosti jazykovej štruktúry:

LITERÁRNE SMERY – AUTOMATICKÝ TEXT:

POPULÁRNA PIESEŇ: slovenská populárna pieseň sa zrodila v 30. rokoch dvadsiateho storočia a natrvalo ovládla scénu tzv. ľahkej hudby (ako protiklad k tzv. vážnej, opernej a symfon. hudbe).

1946 - Nečakaj ma už nikdy.(melódia - Zdenek Cón, text Otto Kaušitz (písal pod pseudonymom O. Ivančan).

Kamil Peteraj a Boris Filan: zakladatelia modernej slovenskej textovej tvorby

PREDSTAVITELIA:

PODOBENSTVO (ALEGÓRIA): druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja (motívu, myšlienky, postavy, udalosti), ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť priamo. Na princípe alegórie môže byť postavené celé dielo. S alegóriou sa stretávame najmä vo zvieracích bájkach (Ezop, La Fontaine, Krylov), kde sa zvieratá personifikujú.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/13907-lyrika-a-delenie-lyriky/