Zóny pre každého študenta

Hĺbkové členenie umeleckého diela

Hĺbkové členenie umeleckého diela:

A) VONKAJŠIA KOMPOZÍCIA - HORIZONTÁLNE ČLENENIE TEXTU: vonkajšie členenie textu – členenie na základné jednotky.

1.poézia: verš, strofa, spev; + nadpis;

VERŠ: jeden riadok básne

STROFA: skupina veršov oddelená od inej skupiny veršov medzerou

SPEV v básni môžeme prirovnať ku kapitole v prozaickom diele.

2.próza: veta, odsek, text, kapitola, diel; + nadpis;

ODSEK je najmenšia nadvetná textová jednotka, významovo ucelená a formálne (graficky) vyčlenená. => vyznačuje novú významovú časť textu, napríklad nový motív, postavu, časový alebo priestorový posun deja. Členenie textu na odseky má význam pre jeho prehľadnosť, zrozumiteľnosť, zdôraznenie niektorých myšlienok.

KAPITOLA je vyššia jednotka ako odsek, rozsiahlejšia a tematicky uzavretejšia

Typy kapitol:

3. dráma: replika, dialóg (vnútorný monológ), výstup, dejstvo + nadpis.

HORIZONTÁLNE ČLENENIE DRÁMY

  1. Symetrický dialóg, striedajú sa repliky A,B.
  2. Asymetrický dialóg – postavy prestanú komunikovať - vnútorný monológ. 

B) VNÚTORNÁ KOMPOZÍCIA – vnútorné členenie textu = obsahová stránka: má dve roviny:

 

a) rovina deja => dej sa vyvíja vďaka konfliktu, ktorý má niekoľko fáz:

1) Expozícia: úvod, oboznámenie s prostredím, dejom

2) Kolízia: zápletka, zauzlenie deja,

3) Kríza: konflikt, stupňovanie, vyvrcholenie,

4) Peripetia: obrat, nečakané, spomalenie

5) Katastrofa: záver, riešenie konfliktu

 b) rovina významu: čo chce autor povedať, autorovo posolstvo

 

KOMPOZIČNÝ POSTUP: jednotiaci princíp výstavby textu

ROZPRÁVAČ: je ústredným bodom každého epického príbehu => sprevádza čitateľov v príbehu – zoznamuje s prostredím, postavami...
TYPY ROZPRÁVAČA:

 

a) nezainteresovaný pozorovateľ, nie je postavou - stojí mimo ostatných postáv,
b) vševediaci: pozná vnútorný a vonkajší život postáv, vie o ich myšlienkach a túžbach, vie, čo sa stalo a stane, aj to, čo sa odohráva,
c) často text komentuje, súdi, môže čitateľa priamo oslovovať,
 

 

a) Prežívajúci – prít. čas (Ja–prežívajúce),
b) Rozprávajúci – min. čas (Ja–rozprávajúce),
a) Nerozpráva v duchu autora diela, ale je s ním v rozpore - príbeh je vyrozprávaný v opačnom duchu ako to autor cíti.
b) Je skúškou dospelosti čitateľa, ktorý má pochopiť, že sa s ním rozprávač zahráva a je nedôveryhodný napr.  Tajovský: Apoliena.

 

a) zaznamenáva iba videné a počuté (detailný opis prostredia, postáv, správania),

b) nekomentujenepsychologizuje - zameriava sa na vonkajšie znaky postáv, nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv.

a) rozprávač je jedna z postáv, nepozná dokonale ostatné postavy,
b) Nevie, čo sa stane, deje - často sa náhodne dopočuje o dôležitých udalostiach.    

VERTIKÁLNE ČLENENIE TEXTU: členenie textu na pásmo rozprávača a pásmo postáv (horizontálnym sa rozumie na členenie textu na odseky a kapitoly)

1. pásmo rozprávača - text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania v texte je jeho reč mimo úvodzoviek, resp. pomlčiek

a) Ja-rozprávanie (priame rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)

b) On-rozprávanie (autorské rozprávanie) - rozprávanie v 3. osobe

 

PÁSMO ROZPRÁVAČA: zahŕňa polopriamu reč, nevlastnú priamu reč a nepriamu reč.

Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju nepozvali?

***   ***   ***

Jurij sa celý čas pokúšal vstať a odísť. Komisárova naivnosť ho privádzala do rozpakov. No oveľa lepší nebol ani potmehúdsky cynizmus okresného a jeho zástupcu, tých dvoch ironických, prefíkaných lišiakov. Tá hlúposť a tá prešibanosť si boli hodnotou celkom rovné. A všetko sa to valilo prúdom slov, zbytočné, neskutočné, nijaké, a život by sa bez toho tak rád bol zaobišiel!

Ach, ako sa človeku niekedy žiada z toho jalovo vzletného, zúfalo prázdneho ľudského chrlenia slov utiecť do zdanlivého mlčania prírody, do trestaneckej zamĺklosti dlhej urputnej lopoty, do nemoty tvrdého spánku, do čistej hudby a tichého láskyplného dotyku, čo onemel od plnosti srdca! (B. Pasternak, Doktor Živago, prel. Z. Jesenská)

Nič ma neprekvapovalo, ani decká, čo sa stále vypytovali, koľko je hodín, strýčko.

***   ***   ***

Prečo ani mňa nepozvali, rozhnevala sa Eva.

Ale bolí ju aj pustý dvor s plodonosným viničom a práve tak aj mŕtvola v židovskej škole. Matka, otec, malý Róbert, braček drahý! Kde ste? Kde ste sa podeli? Tu som, vaša Eva! Niekoľko metrov od vás a vy sa mi ani neukážete. Som vaša, panebože! - Aj Igorova, ale aj vaša! Prečo ste ma vydedili? Jaj, jaj,... mama moja! Čohosi sa bojím, strašne sa bojím... Bojím... (R. Jašík, Námestie svätej Alžbety)

Povedal Imrovi, aby nebláznil.)

***   ***   ***

Iba moja stará sa hneď na druhý deň vychytilo do mesta a vrátila sa iba poobede... Čo tam robila, potvora? Vravela mi síce, že bola nakúpiť potravín do zásoby, keď som sa jej pýtal, ale nebola náhodou aj na pošte?! (P. Jaroš, Kostí) 

2. pásmo postáv - priama reč postáv – je v texte naznačené a graficky vyčlenené úvodzovkami, resp. pomlčkami

a) monológ - prehovor jednej postavy

b) dialóg - rozhovor viacerých postáv - tvoria ho repliky (prehovory) postáv

 

VNÚTORNÝ MONOLÓG:

a) v modernej próze sa v pásme rozprávača často objavuje myslený, nahlas nevyslovený prehovor postavy, spontánny tok myšlienok => umožňuje čitateľovi pochopiť vnútorné pohnútky postavy,

b) vyjadruje sa polopriamou rečounevlastnou priamou rečou, niekedy aj priamou rečou.

3 druhy vnútorného monológu:

1. úvahový,

2. spomienkový, čiže retrospektívny,

3. dejový - postava preberá funkciu rozprávača.

 

POSTAVA: realizuje sa v motívoch, medzi postavami sú rôzne vzťahy; postava môže mať rôzne postavenie (úlohu): hlavná / vedľajšia (centrálna / epizódna)

Medzi postavami vzniká konflikt – podstatný prvok epického a dramatického diela

Typy postáv:

A. idealizovaný typ postavy: autor nevykreslí postavu podľa skutočnosti ale zovšeobecní a vyzdvihne výnimočné vlastnosti človeka (hrdinstvo, odvaha, obetavosť, mravná čistota, vlastenectvo) - Antigona, Martin a Elena (Detvan Sládkovič), Jánošík. => IDEALIZÁCIA POSTAVY

B. charakterový typ postavy: autor vykreslí skutočné vlastnosti postáv odpozorované z reality – vyberie jeden charakter, vlastnosť (pozitívnu alebo negatívnu) a túto jednu vlastnosť vtlačí jednej postave Lakomec – Moliere => TYPIZÁCIA POSTAVY

C. sociálny typ postavy: predstavuje nejakú sociálnu vrstvu – do jednej postavy vtlačí autor všetky vlastnosti, ktoré charakterizujú nejakú spoločenskú vrstvu - Živý bič; Jozef Mak (príbeh obyčajného človeka, je každý z nás, sa otrasie a ide ďalej, človek milión),

D. LYRICKÝ SUBJEKT: Lyrický hrdina je analogický pojmu rozprávač v epickom texte.

  Lyrický subjekt nie je totožný s autorom, v básnickej štruktúre prispôsobuje všetky znaky funkcii výpovede:

1) priamy Lyrický subjekt v 1. osobe (Ja),

2) Lyrická výpoveď s priamym adresátom v 2. osobe (Ty),

3) Transformácia priameho L. s. z 1. osoby do 2. alebo 3. osoby jednotného čísla.

 

NETRADIČNÁ EPICKÁ PRÓZA – PRÚD AUTOROVHO VEDOMIA

Technika prúdu autorovho vedomia: vznikla v anglickej literatúre - V. Woolfová a J. Joyce, W. Faulkner; J. Kerouac; W. Styron.

Vplyvy => freudová psychoanalýzou, Darwinova teória, teóriou relativity.

 

Znaky moderného románu:

 

TECHNIKA PRÚDU AUTOROVHO VEDOMIA: nová technika rozprávania, využívajúca vnútorný monológ, ktorú veľmi často využíva aj Dušan Dušek a Franz Kafka

 

DUŠAN DUŠEK

predstaviteľ modernej slovenskej prózy, odmieta opisný realizmus, blízky mu je magický realizmus.

 

Inšpirácia: J. D. Salingerovi, J. L. Borgesovi, J. Cortázarovi, J. Joyceovi
 
KUFOR NA SNY: zbierka textov, poviedok.

metaforický kufor - symbol súkromia: 

a) miesto na odkladanie snov, spomienok, citov – cestuje s nami =>  nazretie do súkromia,

b) možno ako symbol cestovania v priestore a čase.

Charakteristika textov:

a) jednoduché, originálne a vtipne, autor neinterpretuje a neponúka svoj názor,

b) bežné situácie z každodenného života - zameriava sa na detaily,

c) magický realizmus: fantázia, snovosť, imaginácia =>  každodennosť ako zázračnosť,

d) téma detstva, vzťah medzi mladou a staršou generáciou,

e) využíva aj nesujetovú prózu: je bez deja, dramatickej akcie a gradácie => fragmentácia - celok je rozložený na epizódy, fragmenty a segmenty.

f)  autor -  rozprávač: problematizuje sa tu pozícia rozprávača => 1. osoba – rozpráva vlastné aj cudzie príbehy – autobiografizácia cudzích príbehov.

g) prvky erotiky:  je prirodzenou súčasťou ľudského života => intimitou, mladosť, túžba,

h) často využíva paradox a gag.

Rýchlik: hrdina sa stretáva sám so sebou (z minulosti) => príbeh starého muža, ktorý pracuje na stanici a stretáva sám seba z detstva a z mladosti; Alfabet D. D. (literatúra faktu).

PARADOX (z gréc. paradoxon = neočakávaný): štylistická figúra podobná oxymoronu (spojenie dvoch slov s protichodným významom - chudobní boháči). Prekvapujúci výrok so zdanlivo nezmyselným obsahom, odporujúcim bežnému súdu =Sused má psa, ktorý nevie, že je to blázon...... Strašne radi sa dajú zahnať. Pes ešte radšej ako jeho pán. Smejú sa - majú z toho prču... .... Známky sú oveľa menšie ako plagáty. .... Pes ma oňuchá a splašene odskočí, potom stiahne chvost - a dobehne suseda: pre neho som blázon.

GAGneobvyklý, vtipný až komický nápad (filmové grotesky),  prvok situačnej komiky - šikovne zostavená, veľmi komická akcia vrcholiaca záverečným efektom => číta psovi z novín, pes mu líže známky, ktoré potom vylepujú na výklady, psovi číta z novín, pred jasľami...

FRANZ KAFKA

Jeho dielo obsahuje znaky expresionizmu, existencializmu, surrealizmu, psychoanalýzy.

Dielo: romány - Nezvestný (Amerika)ProcesZámok; poviedky - Premena

CHARAKTERISTIKA TEXTOV:

PREMENA: poviedka, 3 kapitoly => dominantná myšlienka: človek je sám i medzi ľuďmi:

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/13911-hlbkove-clenenie-umeleckeho-diela/