SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS, štúrovci

3. SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS, štúrovci

- 1836 – Devín, študenti evanjelického lýcea v Bratislave pod vedením Ľ. Štúra
- Hegel – filozofia, prvotný je duch, druhotná je hmota
- 1843 – fara v Hlbokom
- 1844 – spolok Tatrín v Liptovskom Mikuláši, 1. Kniha v spisovnej slovenčine, II. Ročník almanachu Nitra
- 1848 – Žiadosti slovenského národa uhorskej vláde, neúspešná revolúcia
- 1848 – vo Viedni SNS – na Myjave odtrhnutie od Uhorska, dobrovoľníci Štúr, Hurban, Hodža museli utiecť, žiadali mladého Františka Jozefa I. o podpore, po Világoši centralizácia monarchie – Bachov absolutizmus, úradná reč nemčina
- 1851 – stretnutie – Hodža a Hatala – reforma
- 1861 – úradná reč maďarčina
- 6. a 7. júna 1861 – Turčiansky sv. Martin – Memorandum národa slovenského (S.M. Daxner)
- 1863 – Matica slovenská v Martine, 3 slovenské gymnáziá a 1874 – zatvorené gymnázia, o rok neskôr aj MS
Znaky romantickej literatúry
- Návrat k slovanským žánrom (rozprávka, povesť)
- Ľudový hrdina – zbojník, Slovania
- Lyrika – balada, pieseň, veršovaná epika
- Tématika – minulosť – jánošíkovská, protiturecká a národná
Ján Botto
Najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem. Narodil sa 1829 na Vyšnom Skalníku, študoval na lýceu v Levoči, kam prišli študenti v BA, pracoval v spolkoch, venoval sa zberateľstvu ľudových povestí – bol najlepší priateľ P. Dobšinského, vyštudoval zememeračstvo v Pešti, bol inžinier, zakladal gymnázium v Revúcej. Zomrel 1881 v Banskej Bystrici.
Znaky Bottovej tvorby
Písal balady a vychádzal z rozprávok. Používal ľudové slová. Jeho tvorba je plná kontrastov – protikladov : deň – noc, tma – svetlo, život – smrť, ...
Smrť Jánošíkova
- Lyricko – epická skladba, kt. napísal v období najväčšieho národného sociálneho útlaku Bachovho absolutizmu. Jánošíka nezobrazuje v bojových, hrdinských situáciách, ako je známy z ľudového podania. Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj boj. Jadrom básne je chytenie Jánošíka, jeho uväznenie a poprava. Celá skladba vyjadruje náladu štúrovskej generácie po neúspešnej revolúcii.
- skladba je zložená  z Predspevu a 9 spevov. V Predspeve cez alegóriu matky a detí rozposiela svoje verše po Slovensku v obave, že nenájde odozvu. Stretnú však hôrnych chlapcov.
- Táto skladba zobrazuje 3 závereční fázy Jánošíkovho života – zlapenie, väznenie a smrť.
- 1.spev – je oslavou života hôrnych chlapcov, no i náznakom blížiacej sa Jánošíkovej smrti.
- 2.spev – je obrazom jeho zlapania
- 3.spev – sa Jánošík lúči so svojou milou
- 4.spev – sníva Jánošík vo väzení krásny sen o mladosti
- 5.spev – sa zamýšľa nad svojím osudom, túži po slobode
- 6.spev – vedú Jánošíka k šibenici
- 7.spev – sa Jánošík lúči s rodným krajom, Jánošíka popravia
- 8.spev – je obraz Slovenska, kt. je zakliate, ľud rozpráva o Jánošíkovi, kt. sa stáva symbolom, je ospevovaný v piesňach, baladách a v rozprávkach
- 9.spev – zjavenie, je alegorický, vyjadruje mystickú svadbu Jánošíka s kráľovnou víl, Jánošík je nesmrteľný.
- Skladba má prvky balady, elégie a hrdinského spevu.
Ponášky na ľudové piesne
Charakteristickou črtou je alegorickosť. Báseň Báj na Dunaji predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu, kt. čaká na víťaza, kt. ju oslobodí. Báseň pripomína veršovanú rozprávku, ale súčasníci pochopili, že „junák orol“ predstavuje Ľ. Štúra.
Revolučná lyrika
Vyvrcholením Bottovej básnickej tvorby v levočskom období bola báseň K mladosti, v kt. sa už oslobodzuje od neskutočného sveta rozprávok a alegórií. Odsudzuje pasivitu mládeže, burcuje a volá do boja za nový, lepší svet.
Samo Chalupka
Pochádzal z národne uvedomelej rodiny evanjelického kňaza.
Vyštudoval filozofiu a teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu. Ako dobrovoľník bojoval za slobodu Poliakov.
Stal sa kazateľom (po smrti svojho otca nastúpil na jeho miesto).
 
Písal balady, romance, piesne i hrdinské spevy.
Vychádzal z ľudovej slovesnosti.
 
K jeho obľúbeným témam patril jánošíkovský motív a motív ľudového odboja proti Turkom. Hrdinská postava bojovníka za slobodu a spravodlivosť vystupuje skoro vo všetkých Chalupkových básňach.
 
1. obdobie Chalupkovej tvorby (básne):
v  Likavský väzeň
v  Junák
v  Kráľoholská
 
2. obdobie Chalupkovej tvorby (básne):
v  Mor ho!
v  Boj pri Jelšave
v  Turčín Poničan
v  Branko ...
 Mor ho!
- Reprezentatívne dielo slovenskej epiky
- Hrdinská básnická skladba
- Jednoduchý dej : slovanská družina prišla k Dunaju, tu vyjednáva s cisárom, nastane boj, všetci zahynú. Prerušované opismi družiny a krajiny, charakteristikou Slovákov
- Slovanská družina je kolektívny hrdina
- Námet: Šafárikove Dejiny... : sarmatský kmeň Limigantov r.359 napadol rímskeho cisára Konštantína pri dnešnom Petrovaradíne. Podľa Chalupku tento kmeň boli Slováci.
- Ak ide o národnú vec básnik pozná len smrť alebo víťazstvo. Použil hist. námet  na to , aby posilňoval svojich súčasníkov v boji za slobodu.
- Odsúdil v nej nemorálnosť utláčateľov, ich pokusy o podmanenie si menších národov a vyzdvihol morálnu silu utláčaných. Veril, že ľud si vie slobodu ubrániť.
- Oproti útlaku stavia myšlienku rovnosti ľudí a národov navzájom.
- Veršovaný systém – sylabický, 13 slabičný
- Personifikácia, metafora, zvukomaľba, hyperbola, monumentalizmus
- Pokriky, otázky
- Dej sa dohráva akoby pred očami básnika
- Kontrast (typický pre romantizmus) : slovenskí junáci chcú mier, slobodu, rovnoprávnosť, rímske vojsko je násilné, výbojné a zotročuje.
Andrej Sládkovič (Braxatoris, *1820- Krupina, +1872- Radvaň nad Hronom)
 Básnik, predstaviteľ romantizmu, najvýznamnejší lyrik štúrovskej generácie, básnik lásky, krásy a slobody. Študoval v Banskej Štiavnici, bol chudobný, učil v rodine Pišlovcov, zaľúbil sa do Márie, potom štúdium v BA a v Halle, tu sa dozvedel o sobáši Maríny s pernikárom, po návrate vychovávateľ v Rybároch, farár v Hrochoti a oženil sa s Tonkou Sekovičovou. V Sobotišti založil divadlo !!! farár v Radvani, nebol v revolúcii 1848, zakladajúci člen Matice slovenskej – 1863.
Jeho tvorba spája národné cítenie a kresťanskú filozofiu.
 
Poézia – vychádza zo subjektívnych motívov!
 
Filozofia – súlad medzi krásou a dobrom, spájal podnety ľudového folklóru a filozofiu mravnosti, krásy.
 
Bol majster formy – symboly, kontrasty, paradoxy, personifikácia, umelá strofa (10 veršov), poetizmy – kompozitá. Písal v sylabickom veršovom systéme.
 
1.skladba Sôvety v rodine Dušanovej – meditatívna poézia, lyricko-epická
2.Marína – 1846
Najslávnejšia slovenská lyrická skladba ľúbostného charakteru. Podnet – reálny ľúbostný zážitok.
Skladba o láske, kráse, poézii, mladosti, národe, Slovensku.
3.Detvan – napísal v 1844 – 1847, ale vyšla v r. 1853.
Detvan
- Lyricko-epická skladba
- Kompozícia – 5 spevov : (Vrstovníkom)
1. Martin
2. Družina
3. Slatinský jarmok
4. Vohľady
5. Lapačka.
 
1. spev – Martin
Hudcovie; najprv lyrický opis Poľany a Detvy, obraz Martin, kt. si zatancuje s Elenou a zbadá sokola, ako útočí na zajaca – zabije ho. Váha, či má ísť k rodine alebo byť voľný.
2. spev – Družina
Na Poľane sedia mládenci s bačom – „svety nám závidieť budú“ a „moc zrodí čas, čas zrodí moc“. Elena hľadá Martina. Medzitým Martin zistí, že sokol patril kráľovi. Ide sa priznať a stretne zbojníkov, ktorí vlečú Elenu – oslobodí ju.
3. spev – Slatinský jarmok
Kráľ sa ide pozrieť, ako sa zabáva ľud – na jarmok. Martin najprv v Zvolene, potom v Slatine hľadá kráľa. Prizná sa mu a kráľ obdivuje jeho smelosť a za zbojníkov mu dá koňa a kantár.
4. spev – Vohľady
Elena večer čaká Martina, ale príde mladý vojak v bielom plášti (kráľ Matiáš) a daruje jej prsteň, ona mu zahrá a prichádza Martin, ten ho odoženie. Večer zaľúbencov.
5. spev – Lapačka
 
V Detve chodia vábnici, ktorí verbujú mládencov a prídu aj k Hudcovcom. Martina odvedú na zámok, kde mu kráľ oznámi, že bude v jeho Čiernom pluku, Martin si žiada ponechať – kroj, valašku, fujaru, vrkoče (tradície – znaky Slováka) a milú Elenu.
 
Detvan – idealizácia etických vlastností slovenského človeka v spätosti s krásou prírody a harmonizačným princípom.
Kompozícia – 249 desaťveršových strôf.
Janko Kráľ
-štúrovský básnik, najromantickejší básnik
-narodil sa 1822 v Liptovskom Mikuláši. Jeho otec bol mäsiar. Študoval v Levoči a Kežmarku, potom na evanjelickom lýceu v BA – tu bol vtedy Ľ. Štúr. V r. 1844 opustil na protest (zosadenie Štúra) lýceum a odišiel. Neštudoval, túlal sa, pracoval u A. Vrchovského v Pešti – pálil svoje básne. Neskôr urobil advokátske skúšky.
-je to najrevolučnejší štúrovský básnik, o kt. sa zachovalo málo biografických údajov
-bol medzi tými, čo po Štúrovom zosadení z funkcie zástupcu opustil BA.
-jeho reakciou na túto udalosť bola báseň Duma Bratislavská. Kráľ sa so svojími názormi cítil osamotený. Dôkazom je báseň Orol, v kt. vykresľuje mládenca opúšťajúceho matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie. V básni Orol vták sa vyznáva, že radšej zahynie, ako by žil v nevôli
-na jar r. 1848 spolu s priateľom Jánom Rotardesom burcoval ľud po dedine, aby povstali proti pánom. Za burictvo dostal 10 mesačný trest a len o vlások unikol trestu smrti
-po prepustení odišiel z Mikuláša, kde napísal jednu z najkrajších básní o slobode Jarná pieseň, sklamaný neúspechom revolúcie napísal báseň Šahy
-súčasne písal aj balady,  kt. vystihujú pocity mladých ľudí, napr. balady Zverbovaný, Povesť, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky, Pán v tŕni, Kvet a najmä balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
-najprv písal po česky a bol medzi prvými, kt. začali používať slovenčinu
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Subjektivizovaná balada (autor je tu prítomný ako rozprávač, hovorí o svojom vnútri).
 Kompozícia má 3 časti:
1.subjektivizovaná časť – 13 slabičný verš
2.text ľudovej balady – 6 a 7 slabičný verš
3.obraz mŕtveho Janka na brehu – 12 slabičný verš.
 
Balada – epický útvar ľudovej slovesnosti, má jednoduchý a pochmúrny dej, končí sa tragicky.
 
1. Časť – jej úvodné časti sú osobnou spoveďou romantického samotára, lyrického hrdinu, obrazom rodného kraja, detstva a mladosti, jeho nepokoja a blúdenia po brehoch Váhu.
2. Časť – v tejto časti autor stručne vysvetlí poveru, ktorá sa viaže na sviatok vstúpenia. Začína  na text ľudového typu balady, ktorý hovorí o tom, že kto o polnoci v tento sviatok skočí do prostred Váhu a prevráti si šaty naopak môže odkliať zakliatu pannu a tá mu vyplní každé prianie. Janko sa prežehná a skočí do rozbúrenej rieky.
3. Časť – nad ránom pastierik budí dedinu smutnou zvesťou, že Janko je na brehu Váhu mŕtvy. Nedodržal podmienku, že musí mať všetko oblečené naopak a preto zomiera.
Sylabotonický veršový systém
- Slabično-prízvučný (sylaba = slabika, tonos = prízvuk) – prozodický systém, v kt. rozhoduje prízvuk
- Predpokladá stopovú organizáciu verša
- Stopy tvoria prízvučné (-) a neprízvučné (U) slabiky
- Sylabotonická prozódia pozná tri stopy:
o  Trochej - U   dvojslabičné
o  jamb U - stopy
o  daktyl  - U U   trojslabičná stopa
lavica = daktyl
  -  U U
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14160-slovensky-romantizmus-sturovci/