Tvorba P.O. Hviezdoslava, sonet

4. Tvorba P.O. Hviezdoslava, sonet

Pavol Ország Hviezdoslav
- Narodil sa v malej dedine Vyšný Kubín
- Po stredoškolských štúdiách v Miškovci, Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove
- Zomrel v Dolnom Kubíne, kde je aj pochovaný
- V jeho tvorbe sú zastúpené všetky lit. Druhy : lyrika, epika, dráma
- Spolu s Kolomanom Banšellom založili almanach Napred (1871) – 1. Zborník literárnych prác mladej generácie od čias Štúrovcov
- Debút Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
 
Lyrika – básnické cykly:
 
- Sonety – 21 sonetov (zneliek), definícia sonetu = lyrická báseň so 14 veršami so strofickým usporiadaním veršov 4,4,3,3 =>dve kvartetá a dve tercetá. Autor hľadá pravdu, dobro a krásu ako základ svojej tvorivej činnosti.
- Letorosty I. – úvahy o smerovaní básnikovej tvorby, báseň Dávam z úprimnosti duše
- Letorosty II – básne poznamenané tzv. čiernym rokom, keď autorovi zomiera matka, neskôr otec i brat
- Letorosty III – autor kritizuje sociálny tlak básne, Priadka Roľník venované rodičom
- Žalmy a hymny – mnohotvárne básne, v kt. sa prejavuje rozporuplnosť básnikovho zmýšľania
- Prechádzky jarom – báseň Ja, starý, vychádzajúc
- Prechádzky letom – obe obsahujú prírodnú lyriku
- Stesky – hl. motív : starnutie, smútok, báseň Slovenské Promety – autor sa prirovnáva k antickému titánovi, kt. priniesol ľudom svetlo
- Dozvuky – motív starnutie a ochabnutia umeleckých síl, pritom ale verí, že budúcnosť národa (ľudstva) bude lepšia
- Krvavé sonety – je napísaná krátko po vypuknutí 1.sv.vojny, autor vyjadruje bolesť a zúfalstvo nad tým, koľko zla, biedy a utrpenia prináša vojna.
Sonet - znelka
- veršový útvar skladajúci sa zo 14 veršov, rozčlenených do 2 štvorverší (kvartetá) a 2 trojverší (tercetá) 
- pôvodná schéma: a b b a/a b b a/c d c/d c d 
- prvé štvorveršie obsahuje tézu (nastolenie problému), druhé antitézu (negáciu problému) a posledné 2 trojveršia tvoria syntézu 
- na konci básne je výrazná pointa, kt. môže meniť zmysel predchádzajúcich častí textu 
- sonety sa niekedy spájajú do väčších celkov - cyklus 15 zneliek tvorí tzv. znelkový veniec a obsahuje 210 veršov 
- do európskej poézie zaviedol sonet F. Petrarca 
Inverzia – obrátený slovosled
Epika
 
Ežo Vlkolínsky  = epos, otázka zemianstva, zobrazuje ústup zemianstva ako spoločenskej vrstvy. Autor čerpá zo svojho života (Vlkolín= Vyšný Kubín). Konflikt : zemianstvo = ľud, v rámci zemianstva matka – syn.
Postavy :
Ežo Vlkolínsky – zeman, vedel si presadiť svoje, mal demokratické zásady
Estera – zarytá zemianka
Ežova matka – zakladá si na majetku a postavení, prísna
Žofka – chudobné sedliacke dievča, Ežova manželka.
Krvavé sonety
Má 32 sonetov, premieta sa v nej obraz 1.sv.vojny a jeho reakcia na ňu – odsúdenie, hľadanie vinníka, bolesť, zúfalstvo. Tieto pocity pomáha prejaviť napr. hnevom, obžalobou ľudstva a kresťanstva a privolávaním mieru. Skladá sa z troch častí:
1)  Báseň  A národ oboril sa na národ – ide ti o poukázanie na to, že vo vojne zomierajú ľudia, kt. priniesli ľudstvu veľké hodnoty. Ľudstvo sa samo ničí.
2)  Báseň Kto zapríčinil tento úpadok – prichádza k záveru, že to bol egoizmus národov. Ostro kritizuje spoločnosť, vzdelanosť aj náboženstvo, lebo nezabránili vojne.
3)  Báseň Ó, vráť sa skoro, mierumilený – vyjadruje túžbu po miery a vieru v lepšiu spoločnosť.
Hájnikova žena
Je to lyricko-epická básnická skladba, skladá sa z 15 kapitol. Jej dej je zasadený do prostredia krásnej oravskej prírody. Hl. nositeľmi deja sú hájnik Michal Čajka, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villány. Hviezdoslav v Hájnikovej žene postavil proti sebe dva svety, a to ľudový a pánsky. V postave Artuša Villányho odsúdil morálku a pýchu pánov. Artuš je mravne skazený, panovačný. Predstaviteľmi ľudu sú Michal a Hanka. Básnik vyzdvihuje morálnu čistotu ľudu, jeho pracovitosť, čestnosť a priamosť. Hl. kompozičným prostriedkom je kontrast, a to medzi svetom chalúp a kaštieľov, medzi morálku ľudu a šľachty. Dej je často prerušovaný úvahami (reflexiami), v kt. sa zamýšľa nad rozdielmi medzi svetom pánov a ľudu. Úvod a záver skladby je oslavou prírody, známe sú úvodné verše skladby, kt. majú názov Pozdrav. V Pozdrave vyjadruje Hviezdoslav svoj obdiv k prírode, kt. človeka uzdravuje, oživuje, pomáha mu zabudnúť na žiaľ a obnovuje jeho nádeje.
Obsah:
Po smrti starého hájnika sa jeho syn Michal Čajka vyberie do kaštieľa, aby poprosil majiteľa panstva Villányho o miesto po otcovi. Pán ho prijme so služby a Michal sa ožení s Hankou a nasťahujú sa do hájovne. Žijú šťastne a pokojne. Do ich života zasiahne Artuš Villány, syn starého Villányho. Artušovi sa zapáči Hanka a začne je prenasledovať. Hanka ho však odmieta, a preto so Artuš vymyslí podlý plán. Usporiada poľovačku, aby si bol istý. Že Michal nebude doma. Artuš sa vyberie za Hankou do hájovne. Hanka ho k sebaobrane zabije. Michal zoberie vinu na seba a prinúti Hanku odprisahať, že nikomu nepovie pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hanka sa vráti k rodičom, ale oni ju odmietnu. Hanka sa napokon od žiaľu pomätie. Po roku príde posledný deň pojednávania. Keď  je už súd Hanka vstúpi do sály a prizná sa, že Artuša zabila ona. Súd ich oslobodí a Michal so odvádza Hanku. Raz v noci po silnej búrke zachráni Michal život starému pánovi Villánymu. Villány im odpustí a Michal a Hankou sa opäť vrátia do hájovne. Hanke sa po čase narodí syn a ona vyzdravie. V lese i v hájovni opäť zavládne mier.

Znaky Hviezdoslavovej tvorby

Používal sylabotonický veršový systém (stopovo organizovaný), na začiatku veršov je jednoslabičné slovo – jamb. Používal prevrátený slovosled – inverziu. Priniesol so poézie írečité slová (málo používané). Do veršov vkladal synonymické rady.
 
Dráma : Herodes a Herodias.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14161-tvorba-p-o-hviezdoslava-sonet/