Realizmus v slovenskej próze. Znaky, autori, tvorba.

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča verca123 (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 23.05.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 450 slov
Počet zobrazení: 1 182
Tlačení: 57
Uložení: 58

5. Realizmus v slovenskej próze.  Znaky, autori, tvorba.

Realizmus
Datuje sa 2.pol. 19.stor. – zač. 20.stor. Je to umelecký smer, kt. je založený na kritickom poznávaní skutočnosti, vychádza z pravdivého zobrazenia ľudskej osobnosti. Sú tu postavy všetkých vrstiev spoločnosti. Žánre : román, dráma, epická poézia, próza.
V r. 1875 bola zatvorená Matica slovenská a v tomto období aj 3 slovenské gymnáziá. R. 1882 založili študenti v Prahe spolok Detvan a neskôr časopis Hlas a v r. 1871 tiež bol založený almanach Napred, neskôr sa začali vydávať Slovenské pohľadySlovenské národné noviny. V centre pozornosti mladej generácie spisovateľov už neboli hist. témy, ale súčasnosť a jej problémy. Spisovatelia vychádzali z vlastných skúseností, zážitkov, snažili sa pravdivo zobraziť skutočnosť. Hrdinom sa stal obyčajný človek.
Realizmus má 2 fázy :
1. Opisný – 80.roky 19.stor.; predstavitelia : Svetozár H. Vajanský, P.O. Hviezdoslav, Martin Kukučín, Terézia Vansová, Elena Maróty – Šoltésová. Dôležitú úlohu mala tématika zemianstva a problematika národného útlaku. Ústredným problémom bola otázka, či v čele národnoobranného zápasu má stáť zemianstvo alebo ľud (podľa Vajanského, Šoltésovej a Vansovej to bolo zemianstvo a podľa Kukučína a Hviezdoslava to bol ľud).
2. Kritický – tvorba mladšej generácie spisovateľov. Ide o 90.roky 19.stor. Spisovatelia priniesli kritickejší pohľad na spoločnosť, témy a problémy. Hrdinom už nebol zeman, ale chudobný človek, obyčajne z najbiednejších vrstiev; predstavitelia : J.G. Tajovský, B. Slančíková  Timrava, Ľ. Podjavorinská, Janko Jesenský.
 
Jozef Gregor Tajovský
Vlastným menom Jozef Gregor. Predstaviteľ slovenského realizmu. Narodil sa v Tajove. Meštiansku školu navštevoval v Banskej Bystrici (maďarsky) a učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom . Stal sa učiteľom. Pôsobil v spolku Detvan. Po vypuknutí 1.sv.vojny musel narukovať, ale dobrovoľne prebehol k rusom. Bol v zajatí s Jankom Jesenským a po roku 1919 pracoval v BA. Písať začal ako učiteľ, najprv básne, potom krátke prózy a tiež drámu. Jeho témami sú bieda a obyčajný život človeka v celej jeho ošklivosti.
Próza
Píše spravidla poviedky a črty o chudobných ľuďoch, kritizuje ich slabosti, predovšetkým alkoholizmus, tiež sociálne pomery na dedine a útočí tiež proti odnárodňovaniu. V jeho poviedku je spravidla 1hlavná postava. Túto hl. postavu opisuje, jej výzor, reč, a on sám sa spravidla tiež v poviedke nachádza – budí dojem, že je to jeho autentické rozorávanie o skutočnosti. Jeho poviedky vyšli v týchto zbierkach próz: Omrvinky z dediny, Rozprávky pre ľud, Smutné nôty, Spod kosy.
Kompozične možno jednotlivé poviedky rozdeliť na :
1. Úvod (rozorávač) – autor sa náhodou stretáva s hl. postavou
2. Jadro – biografia hl. hrdinu
3. Záver – návrat do reality, situácia hl. postavy sa nezmenila k lepšiemu
Dráma
Statky- zmätky, Ženský zákon.
Poviedky :
Do konca, Do kúpeľa, Prvé hodinky, Mamka Pôstková.
Maco Mlieč
Autor to vstupuje do diania – je to typický prvok Tajovského tvorby, dokumentárne prvky slúžia na autentickosť jeho podania (je to realistické podanie skutočnosti – základ pre realistov).
 Maco: dobrosrdečný, ale je aj kritický, ľudia sa ho štítia, upadal, keď sa dostal ku kravám a volom. Je skromný, žije len, aby sa mohol najesť. V momente, keď prehodnocuje svoj život Maco myslí, že je dlžníkom gazdu. Bol gazdom vykorisťovaný. Je tu motív svedomia, má výčitky, nemôže zomrieť, svedomie sa ozýva v niekom (Maco), v kom by sa nemalo a neozýva sa, v kom by sa malo (gazda). Čelo nemal, oči ako myš, vlasy ako jež, zanedbal sa – je to jeho vlastná vina, neholil sa asi 10 rokov – vrchnú gambu mal zarastenú, ruky mal od blata a hnoja. Záver: Gazda mu vystrojil krásny pohreb.

Apoliena

- J.G.T. patrí medzi našich najlepších realistických spisovateľov a dramatikov.
- v jeho poviedkach vystupujú obyčajný dedinský ľudia, ktorí žijú v reálnom živote, každý deň zápasia s rôznymi problémami ako je napr. : chudoba, nezamestnanosť, nevera, alkoholizmus..
- hlavné postavy – 15 ročné hluché dievča Apoliena, pán a páni Majstrovi, 2 učni, a Apolienina matka.
- stručný obsah – je to príbeh 15 ročného hluchého dievčaťa Apolieny, ktorá prichádza do mesta do domu pani Majstrovej za slúžku a opatrovateľku jej malého syna. Dievča vyzeralo veľmi biedne, čo sa týka fyzického zjavu ale aj zdravotného stavu ale bola veľmi vyziabnutá, dá sa povedať až podvyživená a niesla si zo sebou zlé spomienky z detstva na svojho otca alkoholika, ktorý ju bil a ktorý jej vlastne spôsobil hluchotu. V novom prostredí Apoliena ožila, nové šaty a dobré jedlo spôsobili jej novú premenu. Aj napriek, tomu, že zo začiatku bola terčom posmechu 2 učňov, ktorí jej znepríjemňovali život. Situácia sa zmenila, keď jedného dňa prišla na návštevu Apolienina matka a vyrozprávala pani Majstrovej aký ťažký život má zo svojím mužom alkoholikom. Preto hľadá miesto služieb aj pre ďalšie dcéry, ktoré chce dostať z domu. Tento rozhovor si nechtiac vypočujú učni, ktorý robili Apoliene problémy a uvedomili si, že boli nespravodlivý, sebeckí a hlúpi. Od tej chvíle sa na Apolieninu inak pozerali a začali jej pomáhať. Celá poviedka vyznie ako neukončená, keď Apoliena odchádza.
 
Poviedkou Apoliena chce Tajovský poukázať hlavne na dôsledky alkoholizmu a je tu poučný záver, že zmení postoj učňov k tomuto dievčaťu k lepšiemu. Táto poviedka je iná aj tým, že ako rozprávač tu nevystupuje Tajovský ale jeden z Majstrových učňov.
 
Martin Kukučín
-zakladateľ slovenského realizmu
Narodil sa v Jasenovej. Vlastným menom Matej Bencúr. Študoval ma gymnáziu v Martine, v Revúcej, Banskej Štiavnici a Kláštore pod Znievom. Pôsobil ako učiteľ, neskôr odišiel do Prahy študovať medicínu. Tam sa zoznámil s chorvátskym obchodníkom Dydoličom, kt. mu po skončení štúdia našiel miesto v Dalmácii. Usadil sa na ostrove Brač a oženil sa s jeho dcérou Petrikou. V r. 1907 odišiel do južnej Ameriky. Žil v čilskom meste Punta arena. Pôsobil ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami. V r. 1922 sa vrátil do Chorvátska (krátky čas pobudol na Slovensku, ale pomery v Československu ho sklamali). Písal črty, poviedky, novely, romány, divadelní hry, cestopisy. Do literatúry uviedol ľudovú reč a ľudové postavy. Vo svojej tvorbe sa sústredil najmä na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí.
 
Literárna tvorba :
1. Jasenovské obdobie – v prvých poviedkach a črtách z dedinského prostredia sa zameral na pozorovanie a opis dedinských ľudí, zvykov a tradícií. Dedinského človeka opisoval chápavým a láskavým humorom (Na Ondreja, Na jarmok, Na hradskej ceste; vrcholným dielom toho obdobia je humoristická poviedka Rysavá jalovica)
2. Pražské obdobie – toto obdobie je vrcholom jeho krátkej prózy (Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Mišo, Neprebudený)
3. Dalmatínske obdobie – Dom v stráni !!!!
4. Obdobie z južnej Ameriky – napísal tu hist. hry (romány) : Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor; divadelné hry : Komasácia, Bacuchovie dvor.
 

Keď Báčik z Chochoľova umrie...

«  Hlavné postavy – Aduš Domanický (zeman) a Ondrej Tráva (kupec)
«  Poukazuje na upadajúce zemianstvo, tento úpadok zobrazuje na Adušovi (má preň už len úsmev)
«  Obidve postavy sú záporné, sú si podobné, ale aj rozdielne
«  Ondrej – podnikavý, prefíkaný, počíta každú korunu, pokrytecký, falošný, túži po majetku (sen o strate peňazí)
«  Aduš – Doma nič (Domanický), chvastúň, peniaze premrhal, stále spomína „Keď báčik z Chochoľova umrie... „ – je to pasívna postava, za túto frázu schováva svoju neschopnosť
Dom v stráni
Spoločenský (sociálny) román
Kompozícia : chronologická, občas je využívaná retrospektíva (keď Mate a šora Anzula spomínajú na kapitána Dubčica), 2.diely – 18 kapitol, každá má zhrňujúci názov, napr. Niet domu, kde sa nedymí z komína, celý dej sa odohráva v priebehu roka.
Román o láske a smrti : „Dve veci má svet – lásku a smrť“, Láska sa odohráva v priebehu roka medzi Katicou a Nikom a je daná ročnými obdobiami – jar/vzplanutie lásky Katice a Nika; leto/lásky vrcholí; jeseň/postupné vytriezvenie; zima/zánik lásky.
Rozprávač : vševediaci
Postava : podľa spoločenského postavenia:
1. Težaci (sedliaci, roľníci) – Mate Berac, jeho dcéra Katica, žena Jera, syn Ivan a jeho žena Barica, dcéra Matija, Paško Bobica
2. Zemania, statkári – šora Anzula, jej syn Niko Dubčic, Zorkovičovci a ich dcéra Dorica
3. Podnikateľ, obchodník, kapitalista – Zandome – Nikov priateľ.
Mate Berac –hlava rodiny, typ patriarchu, vládne pevnou rukou v rodine, bol námorníkom pri Nikovom otcovi, ale začal pracovať vo vinici, veľa pracoval a tak sa zabezpečil, má rád svoje deti, ale neplytvá citmi, v dedine so ho vážia pre jeho pracovitosť, čestnosť, pevný charakter.
Katica – jeho dcéra, mala rada Pašku, ale v meste spanštela, je mladá a túži sa mať dobre, tak ako jej sesternica sa chce vydať za pána, nechce zostať so sedliakmi, Nika najprv neľúbi, vidí len, že je to možnosť dostať sa preč zo sedliackeho domu, je tvrdohlavá, aj sebecká.
Šora Anzula – skoro ovdovela, pochádza z urodzenej rodiny, ale zobrala si pôvodom težaka, kt. riskoval na mori a zbohatol. Po smrti manžela sa venuje statku a synovi, veľmi ho ľúbi, dovolí mu nezáväzne behať za dievčatami, má pre neho nevestu – Doricu. Je to silná, samostatná žena, pracovitá, stará sa o sedliakov, ale je prísna.
Niko –jediný syn, zaľúbi sa do Katice na prvý pohľad, bez rozumu, snaží sa tvrdiť, že zbližuje spoločenské vrstvy, ale potom ho veľmi trápi, že sklamal, je zbabelý, lebo nevie priamo povedať Katici, že ju neľúbi. Predtým často behal za dievčatami, no chce brániť ľud.
Paško Bobica – mladý težak, Katicu ľúbi, hneď zbadá, že je len pobláznená bohatstvom, sám zoberie svoj osud do rúk a ide pracovať do mesta, zarobí si peniaze, je pracovitý, čestný, nebojí sa ani za cenu straty slobody povedať pánovi pravdu do očí.
Zandome – Nikov priateľ, podniká a úspešne, je ženatý, ale má rád ženy, v manželstve je nešťastný, no svoje dcéry ľúbi, má priamy a neskreslený pohľad na svet, pomôže Paškovi kvôli Nikovi, nie zo šľachetnosti, verí sám sebe a šikovnosti ľudí, myslí si, že šikovný človek sa presadí, je typ kapitalistu.
V celom románe sa strieda pásmo rozprávača a pásmo postáv. Postavy používajú na prehovor monológy (aj vnútorné) a dialógy. Autor dal postavám chorvátske mená. Pásmo rozprávača – opis prírody, práca, minulosti.
Dej : odohráva sa na ostrove Brač, tento román opisuje dve rodiny. Jednu sedliacku (težackú),ktorej hlavou je Mate, poctivý a svedomitý težak (sedliak), ktorý je vážený aj medzi pánmi a ktorý si svojou šikovnosťou a pracovitosťou nahonobil slušný majetok. V druhej, statkárskej, rodine riadi všetko šora Anzula, vdova po kapitánovi Dubčicovi, ktorú autor vykresľuje ako dobrú statkárku, vždy ochotnú pomôcť.
Mate má syna Ivana a dcéry Matiju a Katicu. Ivan je ženatý a aby bol poriadok v dome, dcéry išli do služby a v dome je Ivan so ženou Baricou, deťmi a so starou Jerou  a Matem. Tie dve, Jera a Barica, sa stále hádajú, Ivan je slaboch a tak zasiahne Mate – znak patriarchu.
Nastáva čas fieri, veľkého sviatku na strání pod Grabovikom, kt. slávia všetci jeho obyvatelia, takže sa celá Mateho rodina zíde doma. Dcéry idú na zábavu. Tu sa Katica stretá s Paškom Bobicom, ktorému sa kedysi sľúbila. Po roztržke s ním musia obidve odísť z težackej oslavy. A tak idú iba nakuknúť na panský ples – zbadá ich Niko a keďže sú dcéry váženého Mateho, pozve ich dnu a s Katicou tancuje.
Na druhý deň ide Katica ku svojej sesternici (tá sa dobre vydala, čo chce aj Katica)a stretne sa s Nikom Dubčicom. On jej vyzná svoje city a neskôr sa s ňou chce oženiť. Lenže svadba nesmie byť skôr ako o rok, čo má byť skúšobná doba. Niko chce dosiahnuť pozdvihnutie sedliactva, tým, že sa ožení so sedliačkou Katicou. „Ja som vyšiel z ľudu, dušou i telom patrím ľudu. Môj otec ešte kopal. Čo na tom, že ma odchovali trochu v druhom vzduchu – napáchnutom benátskym zemianstvom, ktoré bez t oho už nemá platnosť ? Vo mne je predsa len krv težacká ...“ , ale pritom si myslí, že ju ľúbi...
Niko sa zdôverí svojej matke – šore Anzuly a tá je v rozpakoch, lenže pozná syna a preto so sobášom súhlasí. Na druhý deň ide na prehliadku poľa. To stretne Mateho, kt. je rázne proti sobášu, pretože „Vaši synovia nevedia staviť hranicu svojej roztopaši“, ale nakoniec sa jej podarí presvedčiť ho, aby súhlasil.
Mladí môžu svoje city prejavovať verejne. Niko navštevuje Katicu a sú spolu šťastný. Paško Bobica to nemôže zniesť a stále ich prenasleduje. Šora Anzula ešte vždy dúfa, že jej syn si to rozmyslí. Pri oberačke ochorie Ilija Zorkovič – Nikov kmotor. Je vážne chorý. Pošlú po jeho dcéru Doricu, kt. je vychovávaná v kláštore a šora Anzula ju chytala Nikovi za ženu. Niko a Dorica celé noci sedia pri chorom Zorkovičovi a Nikovi je s ňou príjemne, keď potom vybehne za Katicou, nájde doma len starú Jeru a tá sa ho snaží nahovoriť na dar pre Katicu – je úplne zbláznená do bohatstva. Vtedy je znechutený, lebo si myslí, že aj Katica bude taká.
Šora Anzula zorganizuje obed, ktorý musí pripraviť Dorica – aby sa ukázala ako gazdinka. Až pri káve prichádza Katica, vtedy sa tie dve Katica a Dorica poškriepia a Niko už viacej za Katicou nejde. Len jej to nevie povedať. Medzitým Nikov priateľ Zandome poslal Paška do mesta, aby si zarobil peniaze a Nikovi na rovinu povedal, že spoločenské prekážky sa nedajú prekonať – Niko má mať Doricu, nie Katicu.
Katica je zúfalá a nahnevaná, keď viacej Niko nepríde, stretnú sa ešte na predstavení, ale ona vidí, že láska skončila. Mate Berac ochorie a postupne ho všetci navštevujú.
Niko žiada Katicu o odpustenie, no ona je k nemu odmietavá. Príde ho pozrieť šora Anzula. Dá mu peniaze pre Katicu ako odškodné. Dohodnú sa, že sa pokúsia spor urovnať. Paško Bobica príde zo služby domov, chce Katicu popýtať o ruku. Ona sa ešte hnevá na Nika, a tak sa poháda aj s ním. Paško sa stretne s Nikom, Doricou, šorou Anzulou a Ilijom Zorkovičom, ktorí idú ku Matemu. Zoberú ho so sebou. Všetci sa stretnú pri Mateho smrteľnej posteli. Niko znova žiada o odpustenie a dostane ho. Paško žiada Katicu o ruku a ona privolí. Ivan sľubuje, že sa bude starať o celý dom a rodinu. Niko sa zaväzuje, že bude viac pomáhať sedliakom. Na koniec mate umiera, ale šťastný, že jeho dcéra si nezobrala Nika, ale Paška z čistej lásky, pretože sa „rozpadlo to, čo sa protivilo pravde a rozumu“.

Božena Slančíková – Timrava

Jej dielo predstavuje vrchol kritického realizmu. Písala poviedky, novely zo života inteligencie z dedinského prostredia. Panskú, vidiecku spoločnosť i dedinskú chudobu opisovala bez sentimentality a ilúzií. Vo svojich prvých poviedkach opisuje väčšinou osudy vidieckych dievčat z panských rodín, kt. jediným cieľom je nájsť si ženícha a vydať sa. Túto tému spracovala v neskorších prózach. K jej próze z panského prostredia patria poviedky a novely : Za koho ísť, Pomocník, Ťažké položenie, Bez hrdosti, Veľké šťastie. V týchto prózach zachytila atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej záujmy a chudobný myšlienková svet. Vykresľuje tiež rôzne typy dievčat – naivné, vypočítavé. Novely : Ťapákovci, Skúsenosť – majú autobiografický charakter.

Ťapákovci (19.stor.)

Lit. druh – epika, lit. žáner – novela. Dej Ťapákovcov sa odohráva v dedinskom prostredí. Celá rodina Ťapákovcov žije pohromade, sú zaostalí, so všetkým spokojný, lipnú postavy s dejom. Žijú tu štyria bratia Ťapákovci s manželkami a deťmi. V popredí novely dve ženské postavy- Iľa, je to manželka najstaršieho brata Paľa. A jej švagriná Anča. Obidve sú silné osobnosti, Iľa – kráľovná, Anča – mrzáčka (zmija ju nazýva Iľa). Iľa je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky. Vyčíta im, že žijú v neporiadku, deti majú choré. Ťapákovci si z nej robili posmech. Najnespokojnejšia Anča – zmija. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a tiež
Hádky medzi Iľou a Ťapákovcami. Anča je jedna z najtragickejších postáv B. Slančíkovej- Timravy. Po chorobe, chrípku prekonala ako dieťa ostala mrzáčka. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet. Osobné nešťastie je robí zlou, je plná bolesti a žiaľu, prežíva vrúcne city a hlbokú lásku k bratrancovi Janovi. Iľa keď vidí u Ťapákovcov, že nič nezmení, žiada muža Paľa, aby si postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej rodičovskej chalupy rodiny Ťapákovcov. Paľo sa nakoniec rozhodne dom postaviť.
  
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019