Na Kráľovej holi
jasná vatra svieti;
okolo tej vatry
dvanásť
hôrnych detí.
Hoj, švarná to junač,
ako jeden, všetci:
valaška im v pästi,
karabín na pleci;
v opasku
širokom
pekných pár pištolí,
také deti rastú
na Kráľovej holi. —
Nad Kráľovou hoľou
čierne mraky stali,
ten náš milý národ
v ťažkom nám je žiali.
V tom našom národe
zle to tam, nedobre:
krivda za stôl sadla,
pravda
u dvier žobre. —
Do Kráľovej holi
bijú hromy z neba:
Hoj, ktože zastane,
národ náš, za teba?
A ktože by
zastal?
Nik, iba boh a my:
boh do krivdy hromom,
a junák guľami. —
Pod Kráľovou hoľou
jasné šíky stoja,
kráľ volá: Do zbroje!
ty rodinka moja!
Do zbroje! kto si syn
svojho rodu hodný:
abože mi zahyň,
abo buď
slobodný.
Lit.druh - spoločenská lyrika
Lit.forma - poézia
Lit.žáner - lyrická báseň
Lit.čas -
18.storočie
Básnik opisuje ťažké obdobie jánošíkovské a preto vyzýva slovenský národ do boja za slobodu
prerývaný - abcb
Slovensko - Kráľova hola
útoky na SN - hromy z neba
bojovníci - švárna junač
sloboda - vatra
ľahká krátka puška - karabín
šík - usporiadaný rad
vojakov
jasná vatra svieti - metafora
hôrne deti - epiteton
krivda za stôl sadla -
personifikácia
A ktože by zastal - rečnícka otázka