Realizmus vo svetovej literatúre

REALIZMUS VO SVETOVEJ LITERATÚRE

1. stor. - priemyselná revolúcia

- zanikanie feudalizmu

- rozvoj kapitalizmu

- rozvoj prírodných vied

Filozofia – pozitivizmus - zakladateľ Francúz Auguste Comte

– pôvodcom názvu realizmus bol francúzsky maliar Gustave Coubert, ktorý v roku 1855 takto označil svoj pavilón na svetovej výstave v Paríži.

– pozitivizmus zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti,

– za skutočné pokladal to, čo sa dalo overiť zmyslami, skúsenosťami, dokázať experimentmi.

Objektivita - spisovatelia → snaha objektívne zobraziť skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy a charaktery

Realizmus – umelecká metóda zobrazovania

– človek je zobrazovaný v prostredí, v ktorom žije, v zhode aj v konfliktoch

– všedný život

– typická postava - obyčajný človek

REALIZMUS - popiera estetické princípy romantizmu, no nadväzuje naň

– kritický postoj k spoločnosti → vyúsťuje do individuálnej vzbury - emocionálnej

– racionálny postoj k objektívnej skutočnosti

– autori pravdivo zobrazovali nedostatky spoločnosti, boli kritikmi a žalobcami

– využívali iróniu a satiru

– zobrazuje všetky spoločenské vrstvy od podsvetia po najvyššie kruhy - buržoázia, aristokracia

– diela sú oživené skúsenosťami z vlastného života, nemožno ich však chápať ako fotografiu

– jazyk – všetky vrstvy jazyka – nárečia, hovorové výroky, archaizmy, argot, atď.

Typizácia - zobrazenie typických charakterov v typických spoločenských podmienkach

– vlastnosti istého typu sú charakteristické pre množstvo podobných ľudí z tej spoločenskej vrstvy, ktorú reprezentujú

– od začiatku 19. stor. sa do popredia dostáva buržoázia

– charaktery - sú produktom spoločenského prostredia

Guy de MAUPASSANT:

"Písať pravdivo znamená teda dať úplnú ilúziu pravdy..."

Žánre

– v realizme má prevahu próza

ďalšie žánre

– román, poviedka, novela

Anglická literatúra

- v polovici 19. stor.- Anglicko svetová veľmoc, najvyvinutejšia priemyselná krajina, koloniálna veľmoc

– v parlamente: boj medzi

konzervatívna strana ↔ liberáli - rozvíjajúca sa buržoázia

– boje našli odraz v literatúre

Prechod od romantizmu k realizmu : sestry

Charlotte Brontëová : Jana Eyrová – romanticko-realistický príbeh siroty, jej lásky a prekážok v živote, s ktorými musela zápasiť

Emily Brontëová : Búrlivé výšiny – na romantickom pozadí realisticky zobrazuje vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku

– lásku strieda nenávisť

– autorke sa podarilo preniknúť do psychiky postáv, vyjadrila protest proti potláčaniu citov a pokrytectvu

Charles Dickens

(1812-1870)

– pochádzal z chudobnej mnohodetnej rodiny úradníka, ktorého pre dlhy uväznili, to poznačilo autora,

– 10-ročný Dickens začal pracovať v továrni, bol samoukom, stal sa zapisovateľom na súde a reportérom

Tvorba:

1836-37 Pamäti Klubu Pickwickovcov

1837 Oliver Twist

David Copperfield – román, autobiografické črty

Malá Doritka – román, pracovité dievča je oporou rodiny, ktorej sebavedomý otec sa dostane do väzenia pre dlžníkov

Veľké nádeje

Starožitníkov krám

Vianočná koleda – získal popularitu, príbehy verejne prednášal, zdôrazňoval lásku k blížnym a pozitívne ľudské vlastnosti

Postavy: Ebenezer Scrooge- obchodník

Jakob Marley – duch, bývalý obchodník, jeho priateľ

Pamäti Klubu Pickwickovcov – zobrazil Anglicko v 19. storočí, v príbehoch voľne pospájaných zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho 3 priateľov po anglickom vidieku – chcú lepšie spoznať život

Pán Pickwick – typ dobráka, čudáka, chce naprávať krivdy, je nepraktický rojko, dostáva sa do komických situácií

Sam Weler – jeho sluha, riadi sa zdravým sedliackym rozumom, pod jeho vplyvom sa Pickwick mení na charakterovú postavu, vydiera ho advokátska firma, on sa však radšej nechá zatvoriť do väzenia pre dlžníkov, ako by mal platiť vydieračom

– opisy dobrodružstiev sa striedajú s kritikou zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti

Oliver Twist – zobrazil pokrytectvo v spoločnosti, sociálnu zaostalosť

– preniká do prostredia najbiednejších londýnskych vrstiev

– popri ostrej kritike bol autor aj humoristickým spisovateľom ® súčasníci: spisovateľ „veselého starého Anglicka“

– za Dickensovým humorom sa skrýva ostrá satira prechádzajúca do karikatúry

Francúzska literatúra

– od začiatku 19.stor.sa do popredia dostáva buržoázia,

– úloha literatúry - ukázať ľudí v nových vzťahoch, o to sa pokúšali predstavitelia kritického realizmu

Henri Beyle Stendhal

(1783-1842)

– esejista, prozaik, nepriateľ aristokracie

– bojoval v Napoleonskej armáde, zúčastnil sa na niekoľkých významných bitkách

– napísal Napoleonov životopis

– Stendhalova tvorba je poznačená jeho rušným životom – pre slobodomyseľné názory ho prenasledovala vládna rakúska polícia

Tvorba:

1830 Červený a čierny

1839 Kartúza parmská

Červený a čierny

- autor zobrazil pomery vo Francúzsku v prvej polovici 19. storočia

Julien Sorel – ctižiadostivý mladý muž, zvolí si kariéru dôstojníka

– po Napoleonovej porážke sa dáva na kňazskú dráhu

1. hrdina: Julien Sorel

– autor v románe zobrazuje pomery vo Francúzsku v prvej polovici 19. st.

Ďalšie postavy: pani de Renal

Mathilda de La Mole

pán de Rênal – starosta vo Verriéres

Dej diela Červený a čierny

• sa začína v roku 1826, kedy sa Julien Sorel ako 19- ročný mladík dostáva za vychovávateľa do rodiny pána de Rênal. Julien bol synom stolára, no svoj život si predstavoval inak ako otcov. Veľmi rád sa vzdelával a veľa čítal. Bol najmladší z detí a keď odišiel z domu, otec bol rád, že sa ho zbaví. Jeho vzorom v ctižiadostivosti, vytrvalosti a bojovnosti bol Napoleon. Na dosiahnutie svojich cieľov potreboval dostať sa do vyššej spoločnosti pomocou vplyvných, pekných, ale nerozumných žien. Do Juliena sa zaľúbi pani de Rênal, ide na spoveď a má robiť verejné pokánie. Napíše pod nátlakom farára list, v ktorom odsudzuje Sorela. On odchádza do rodiny de La Mole, kde očaril Mathildu. Julien sa dozvedá, o liste pani de Rênal a rozhodne sa vykonať hrozný čin – zastreliť ju. Pri skrúšenej modlitbe pani de Rênal zazneli 2 výstrely, poranili ju, no neboli smrteľné. Sorel sa dostáva do väzenia, bol odsúdený na trest smrti, pretože vystrelil na pani de Renal a poranil ju do pleca. Mathilda i advokát chceli, aby napísal odvolanie, on sa však nechcel ponížiť. 2 dni pred popravou napísal svojmu najlepšiemu priateľovi Fouqému:
• „nemôžem sa zaručiť, že nebudem vzrušený. Ošklivá vlhká temnica zaviňuje, že mávam chvíľami horúčku a nepoznávam sám seba, ale strach necítim, nik ma neuvidí zblednúť“.

Pani de Renal prisľúbila Julienovi, že si nesiahne na život, zomrela však o 3 dni na následky zranenia.

- Spisovateľovi bola podkladom pre dielo skutočná udalosť, ktorú umelecky dotvoril. Sedliacky vzdelanec, ktorý chce vyniknúť si volí kňazský stav. Čoskoro sa presvedčí, že úspech môže mať len vtedy, ak si dokonale osvojí pokrytectvo. Dosiahne smelým odhodlaním lásku pani de Rênal, ale opustí ju pre kariéru. Ako dokonalý ateista vstúpi do cirkevného seminára. V službách pána de La Mole získa srdce Mathildy, ale keď dosiahne povolenie zosobášiť sa s ňou – čaká s ním dieťa, v zúfalstve, že stráca všetky ozajstné hodnoty života, postrelí pani de Rênal a prijíma pokojne rozsudok smrti.

- Názov Červený a čierny sa chápe podľa rulety ako symbol hazardného života, ale autor podal autentický výklad:

• červená - farba vojenských šiat,
• čierna - farba kňazských šiat,
• čierna - spoločnosť,
• červená - ľudská túžba.

– Julien Sorel – dobrovoľne prehráva

Kartúza parmská – autor využil námet z idealizovanej talianskej renesancie prenesený do 20. rokov 19. storočia

– mladý šľachtic, plný ideálov, utečie z despotického domova, pridá sa k Napoleonovi, je svedkom jeho porážky pri Waterloo

– sklamaný sa vracia do Talianska, tu sa v seminári pripravuje na kňazské povolanie

– po štúdiách sa dostáva do najvyššej spoločnosti

– vášnivá povaha a milostné dobrodružstvá sa stanú príčinou jeho pádu

– svoj dobrodružný život končí v kartuziánskom kláštore

Stendhalovi hrdinovia:

– vášniví, nepoddajní ľudia,

– sú v ustavičnom konflikte,

– nemôžu uskutočniť svoje sny.

Charakteristika tvorby Stendhala:

– je odporcom všednosti

– snaží sa verne zobraziť spoločenské pomery

– prehlbuje psychologickú analýzu

– bol odporcom kvetnatosti vyjadrovania

– svoje myšlienky sa snažil vyjadriť štylistickou skratkou

Honoré de Balzac

predstaviteľ kritického realizmu

(1799-1850)

Balzac sa narodil v meste Tours, 20.mája l799 v rodine zbohatlíka sedliackeho pôvodu, vyštudoval právo, chcel vydávať diela klasikov, ale dlžoby a vysiľujúca práca mu podlomili zdravie.

 Krátko pracoval v notárskej kancelárii. Pokúsil sa zbohatnúť špekuláciami na burze, a tak sa dlhy stali jeho bremenom. Niekoľko mesiacov pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičkou Evelinou Hanskou

 Zomrel v Paríži l8. Augusta l85O. Jeho prvým úspechom bol v r. 1831 román Šagrénová koža.

Od roku 1830 písal románový cyklus, ku ktorému r. 1841 napísal predhovor a pomenoval ho Ľudská komédia – obsahuje 97 diel a je rozdelená na časti:

Štúdie mravov: tvoria romány Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán, Sem patrí 44 diel, z ktorých sú najvýznamnejšie: Gobseck, Eugénia Grandetová, Sesternica Beta.

Filozofické štúdie: Šagrénová koža

Analytické štúdie:Malé strasti manželstva, Rozmarné poviedky.

Balzac uplatňuje vo svojich dielach realistickú metódu odhaľovania vzťahu medzi ľuďmi a spoločnosťou.

Balzac vytváral typy, ktoré tvoria diferencovaný obraz francúzskej spoločnosti 19. st.

v Ľudskej komédii vystupuje viac ako 2 500 postáv, mnohé z nich vo viacerých románoch, čo dáva dielu jednotu

Tvorba Balzaca :

– kritika spoločnosti, úpadok morálky, degradácia lásky na systém ekonomických vzťahov

 1831 Šagrénova koža

– autor čerpal z orientálnych rozprávok

– mladý šľachtic – chce skoncovať so životom, pretože nemá dosť síl napísať dielo Teória vôle; starinár mu daruje osliu kožu, ktorá splní všetky jeho želania; stane sa slávnym a bohatým, získa lásku žien, ale koža sa zmenšuje, jeho život sa kráti, strach zo smrti ho prenasleduje a nakoniec naň zomiera

– Balzac zdôrazňuje, že túžba po moci má zhubné následky

1835 Otec Goriot – obchodník

Eugéne de Rastignac-študent (Rastignac-čítaj Rastiňak)

Anastasia de Restaud

Delfina de Nucigen

– dielo malo vyjadriť ľútosť nad úpadkom aristokracie, s ktorou Balzac sympatizoval

– Dej: Paríž 1819

- V úvode autor opisuje penzión pani Vauqerovej. Podľa umiestnenia v penzióne možno posúdiť spoločenské postavenie človeka. Protikladom penziónu sú šľachtické salóny grófa de Restaud, ktorý má za ženu dcéru otca Goriota Anastasiu, tiež dom bohatého finančníka baróna de Nucigen, ktorý má za ženu Goriotovu dcéru Delfínu. Balzac spočiatku predstavuje množstvo postáv, neskôr sa ich počet znižuje.

- V dobe, ktorú Balzac opísal, je hýbateľom spoločenský úspech, postavenie a peniaze.

V románe Otec Goriot zobrazuje tragiku a bolesti otcovskej lásky. Moc peňazí naruší najzákladnejšie ľudské vzťahy. Popri postave študenta Rastignaca, ktorý sa nechce stať obeťou bohatých, je tu aj postava Vautrina. Prechádza viacerými dielami a v románe Lesk a bieda kurtizán sa dostáva k vysokej funkcii parížskych policajtov.

Balzacovský hrdina sa cíti oprávnený mať úspech, nedodržiava zaužívané morálne normy a pravidlá a vytvára si svoje vlastné.

- Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy a sĺz chudobných, tento človek včas vystihol situáciu, skúpil obilie a cestoviny, popredal ich za 10 násobnú cenu. Starý obchodník s cestovinami, manžel sedliackej dcéry vedel prelomiť spoločenské priehrady. Otec Goriot ako 69-ročný prišiel do penziónu, prestal obchodovať, lebo to prekážalo jeho zaťom. Peniaze sa rýchlo míňajú a on postupuje na vyššie poschodia (čím bol človek chudobnejší, tým býval vyššie). Všetci si mysleli, že je hýrivec, pretože za ním chodili mladé dámy. Eugéne sa však neskôr dozvie, že sú to jeho dcéry. Otec prestal byť dcérami verejne prijímaný, no majetok, ktorý mal, prišiel zaťom vhod. Jeho žena zomrela po 7 rokoch manželstva a Goriot venoval všetku lásku svojím deťom. Trpel, keď ich nemohol každý deň navštevovať, miloval aj bolesť, ktorú mu spôsobili.

- Jeho dcéry sú bohaté, patria do najlepšej spoločnosti. Jedna si zobrala za muža grófa, druhá bankára. Úspech je zmyslom Goriotovho života, nemôže sa ho vzdať, naň stavia všetko, nechá sa okrádať dcérami. Tvrdí, že „10 rokov už vie, že neprídu, ani k jeho smrteľnej posteli.“ Má len jednu šancu, že dcéry dojme svojou obetavosťou a vzbudí v nich ľútosť. Ony na pohreb neprídu, lebo im to nevyhovuje. Množstvo malých príčin sa im stavia do cesty. Otec je dcéram spoločensky vzdialený, v dobe, ktorú autor zobrazil sa len úspešní ľudia pokladajú za ľudí.

- Štruktúra diela: forma on rozprávania – vševediaci rozprávač – zachováva si odstup od deja, nezasahuje priamo; čas, miesto postavy – predstavené v úvode – expozícia, minulosť i prítomnosť postavy je priamo opísaná; rozdiel medzi rečou rozprávača a rečou postáv

- znak realizmu diela – opis – Balzac – výborné opisy, autor poukazuje na súvislosť jedinca s okolím, charakteristika gestami

- pozostatok romantizmu – srdcervúce scény, plač, dejové zvraty

- V románe sa opisuje ešte iné „otcovstvo“. Je to Vautrinov vzťah k Rastignacovi. Starý galejník nemá vlastné ambície, jeho ctižiadosťou je dopomôcť k spoločenskému vzostupu mladíkom, ktorých si vybral. Rastignac sa rozhodne, že nepôjde Vautrinovou cestou zaliečania a vtierania a do spoločnosti pomocou vplyvných žien:

„do tejto masy treba vpadnúť ako guľa z kanóna, alebo sa ta prikradnúť ako mor, čestnosť je tu nanič“

V iných románoch sa dozvedáme, že Rastignac sa stane ministrom a vezme si za ženu Delfininu dcéru Augustu. Stane sa teda Nucingenovým zaťom.

Eugene de Rastignac – kontrast myslenia a konania - krásny a mladý muž z chudobnejšej šľachtickej rodiny.

(Podobná postava - Julien Sorel)

– Mladík vie, že ľahšia cesta do vyššej spoločnosti vedie cez vplyvné ženy. Vautrin mu radí, aby dvoril slečne Victorine, chudobnej len preto, že jej bohatý otec uprednostnil jej brata. Vautrin sa postará o to, aby brat zomrel v súboji a dedičkou sa stala Victorine.

– Vautrin (Votrén) – znalec pomerov, Rastignacovo svedomie, trestanec na úteku

– postava Vautrina– bývalý galejník, zločinec, bojuje proti spoločnosti svojskými metódami, zneškodňuje bohatých, aby sa sám obohatil, symbolizuje spoločenské zlo

– jediný, kto súcití s Goriotom je chudobný študent Rastignac

– Goriot zomiera ako chudobný a opustený

– počas diela sa mení charakter Rastignaca: úsilie preniknúť do vyššej spoločnosti zatieni jeho dobré predsavzatia, využíva svoju mladosť a šarm, tým dosahuje úspechy u žien

– román sa končí výzvou „A teraz uvidíme, kto z koho.“

Balzac vychádza z presvedčenia, že človek nie je ani dobrý ani zlý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha v dobrom i v zlom svojmu spoločenskému prostrediu.

Gustave Flaubert

(1821-1880)

– veľa cestoval, písal aj cestopisy

– študoval právo, pre chorobu štúdium neukončil, odmietol manželstvo, mal niekoľko búrlivých vzťahov so staršími ženami

Tvorba G. Flauberta:

1856 Pani Bovaryová

- autor písal dielo viac ako 4 roky

- téma: rozpad manželstva vplyvom kolízie ideálov a skutočnosti

- dielo obvinili z nemravnosti, došlo k súdnemu sporu, zásluhou obhajcu bola žaloba zrušená, dielo vyšlo knižne v skrátenej verzii, autor ho venoval obhajcovi, malo veľký úspech

- postavy: Charles Bovary - vidiecky lekár

Emma-jeho druhá manželka

Rudolphe, Leon- milenci Emmy

- prvá Charlesova manželka bola bohatá meštianka, zobral si ju na prianie rodičov, kvôli peniazom

- Emma pod vplyvom romantického čítania sníva o vzrušujúcom živote. Jej manžel ju síce miluje, ale je nudný. Jej manželstvo sa mení na väzenie. Emminu nespokojnosť manžel rieši zákazmi. Situáciu nezmení ani narodenie dieťaťa. Emma má milencov, míňa peniaze, dom prepadá exekúcii. nechce sa stať úžerníkovou milenkou, preto končí svoj život samovraždou- otrávi sa

– manžel, ktorý až po ženinej smrti zistí jej neveru, postupne chradne a zomiera

– kritika považovala dielo za VZOR realistického románu

- Flaubert i Balzac boli majstrami opisu

- porovnanie opisu Balzaca a Flauberta

Podtitul Pani Bovaryovej → Mravy francúzskeho vidieka

– prevažne vševediaci – ironický rozoprávač

– prevažne chronologické rozprávanie (až na úvod, spomienky z detstva)

– téma: – strata ilúzií

– rozpor predstáv s realitou

literárny kontext:

– prvky realizmu – opisy postáv a prostredia

– prvky romantizmu – sny, milenci, tajné úteky

– naturalizmus – Emmina smrť, chladný opis udalostí

– dielo inšpirované skutočnými udalosťami

dielo kritického realizmu:

– kritika malomeštiactva

– odhalenie lži, pretvárky, pokrytectva

Pamäti bláznove

Citová výchova – autor zobrazil politické udalosti po roku 1848, sklamania z veľkých snov a túžob

– ústrednou témou románu je nenaplnená láska študenta k vydatej žene

– román striedaním súčasnosti a minulosti pripomína filmovú techniku

Guy de Maupassant

(1850-1893)

– študoval právo, štúdium neukončil, odišiel ako dobrovoľník na prusko-francúzsky front,

– po vojne pracoval na ministerstve školstva,

– písal eseje a kritické články.

Tvorba:

– stal sa známym novelami a románmi, zobrazil v nich jednoduchých ľudí, rôzne ľudské charaktery

1855 Miláčik

– autor zobrazil mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu vyšvihnúť sa z biedneho prostredia do vládnucich kruhov

Mont Oriol – satiricko–realistické zobrazenie života vyššej spoločnosti

– zosmiešňuje honbu za majetkom

Na francúzsky realizmus nadväzoval naturalizmus

NATURALIZMUS – charakteristika

– úsilie o vystihnutie tzv. životnej pravdy v duchu pozitivizmu, darwinizmu

– človeka zobrazoval ako súčasť prírody

– i ako fyziologicky a sociálne determinovaného (predurčeného) tvora pôsobením dedičnosti, vplyvom prostredia

– opisoval temné stránky života, drastické a kruté scény

predstaviteľ naturalizmu:

Emil Zola

(1840-1902)

– študoval vplyv prostredia na človeka, zoznámil sa s najnovšími teóriami o dedičnosti, vo víziách do budúcnosti bol pesimistický

– po smrti otca kvôli finančným problémom prerušil štúdiá

Tvorba: Brucho Paríža

Zabijak

Germinal (žerminal)

Nana

Peniaze

Ľudská beštia

– autor zobrazoval ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov,

– prostredie svojich hrdinov poznal

– venoval sa štúdiu ich charakteru

– v jeho diele sú silné realistické tendencie;

do popredia → sociálne a humanistické hľadisko

Emil Zola

románová teória – podľa ktorej má byť román založený na vedeckom základe , vývoj postáv má určovať dedičnosť a prostredie, spisovateľ má byť pozorovateľom a zapisovateľom

↑

predniesol ho na vedeckom kongrese

Zabijak – experimentálny román

– 7. zväzok 20-dielneho románového cyklu

Zola – vodca naturalistickej školy

hlavné podstavy Gervaise (práčka) + jej 2 deti

Lantier – jej bezstarostný druh

Coupeaua – pokrývač – s Gervaise → dcéra Nana

Dedinčanka Gervaise prichádza s deťmi a druhom Lantierom do Paríža. Lantier ju opúšťa a Gervaise sa vydá za Coupeaua. Zriadia si práčovňu, v ktorej zamestnávajú niekoľko pracovníčok. Narodí sa im dcéra Nana. Jej otec utrpí ťažký úraz po páde zo strechy, nevie sa s tým vysporiadať, podľahne alkoholu a zomiera. Gervaise rieši situáciu tiež alkoholom. Zomiera ako špinavá žobráčka v brlohu. Nana sa stáva prostitútkou.

Štruktúra diela:

– román uviedol prostredie robotníkov a remeselníkov do literatúry

– človeka Zola vníma ako biologickú bytosť

– unanimizmus – myšlienkový smer zač. 20. stor.

- zdôrazňuje kolektív

– krátke scény z práčovne, obchodíka , dielne, krčmy podáva farbisto, presvedčivo – ako jeho priatelia – maliari impresionisti

– autor prispôsobil jazyk prostrediu, využíva vulgarizmy a argot

poznámka:

argot: reč protispoločenskej skupiny, v ktorej vyjadrovacie prostriedky majú utajiť komunikované skutočnosti;

žargón: silno príznakový nespis. spôsob reči istej spoloč. vrstvy: židovský žargón, žargón aristokracie; študentský, vojenský žargón slang;

ruská realistická literatúra

Predstavitelia:

• Nikolaj Vasilievič Gogoľ
• Ivan Alexandrovič Gončarov
• Ivan Sergejevič Turgenev
• Fiodor Michajlovič Dostojevskij
• Lev Nikolajevič Tolstoj
• Anton Pavlovič Čechov

Ivan Sergejevič Turgenev (1818 – 1883)

Svojou tvorbou odsúdil udržiavanie neľudských a nemorálnych nevoľníckych vzťahov.

Tvorba: súbor poviedok Poľovníkove zápisky 1847 – 1852

Romány: Rudin

Šľachtické hniezdo

V predvečer

Otcovia a deti

Anton Pavlovič Čechov (1860 – 1904)

Predstavuje nový typ poviedok a dramatickú tvorbu.

Drámy:Čajka

Ujo Váňa

Tri sestry

Hra: Višňový sad

Poviedka: Chameleón

Napíš krátku analýzu diela na základe ukážky z čítanky.

Nikolaj Vasilievič Gogoľ (1809 – 1852)

Tvorba:

Poviedky:Večery na laze neďaleko Dikaňky

Nevský prospekt

Pertrohradské novely – záujem o slabých a biednych

Povesť:Taras Buľba

Komédia: Revízor

Ženba

Román: Mŕtve duše -  hlavná postava: Pavel Ivanovič Čičikov – neuspokojuje sa s prijímami z úradníckeho povolania, hľadá možnosť rozšíriť si majetok úplatkami a podvodmi, navonok však vystupuje jako dôveryhodný občan – autor poukazuje na spoločenskú pretvárku, hrdina predstavuje pravdivý spoločenský typ svojej doby.

Čičikov sprevádzaný kočišom Selifanom a sluhom Petruškom cestuje po ruskom vidieku a prehovára statkárov, aby mu predali, alebo prenechali „mŕtve duše“, teda nevoľníkov, ktorí už zomreli, ale v úradných dokladoch (až do nového súpisu) figurujú ako živí a vlastník za nich musí platiť dane.

Kúpne zmluvy, ktoré uzatvára so statkármi majú pre neho veľkú cenu, lebo môžu byť dokladom o množstve vlastných poddaných, ktorých chce dať ako zálohu na pôžičky.

V portrétoch jednotlivých statkárov i statkárky vdovy Korobočkovovej vyjadril autor kritiku ruského feudálneho systému.

V románe nájdeme aj lyrické zložky, opisy prírody a úvahové časti.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1882 –1910)

Patrí k vrcholom ruskej i svetovej literatúry. Narodil sa v Jasnej Poľane. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Ako 28 – ročný zomiera na železničnej stanici v Astapove 20.11.1910

Tvorba: autobiografická trilógia: Detstvo, Clapčenstvo a Junošstvo

V Sevastopoľských poviedkach prenikol do mentality prostého ruského vojaka.

Vrcholové dielo:Vojna a mier – románová epopeja o osudoch ruskej spoločnosti v prvých dvoch desaťročiach 19. storočia na pozadí európskych dejín, tvoria ju 4 zväzky, prvý a druhý zväzok zachytávajú udalosti 1805 – 1807, tretí a štvrtý zväzok zobrazujú vlasteneckú vojnu s Napoleonom v Rusku, bitku pri Borodine, Napoleonov vpád do Moskvy a partizánsku vojnu.

Autor sa zaoberá rodinným životom Rostovovcov, Bolkonskovcov a PierraBezuchova. Príbehy fiktívnych románových hrdinov sa preplietajú s konaním historických postáv (Napoleon, cár Alexander, Kutuzov ). Kľúčové miesto majú hrdinovia zo šľachtického prostredia – knieža Andrej Bolkonskij, intelektuál Pierre Bezuchov a Nataša Rostovová, ktorú autor predstavuje od naivného dospievajúceho dievčaťa až po jej manželstvo s Pierrom Bezuchovom.

Autor presvedčivo vyjadril myšlienku, že tvorcom dejín nie sú významné osobnosti, ale ľud.

Román:Anna Kareninová

Vzkriesenie

Drámy: Vláda tmy

Živá mŕtvola

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (1821 – 1881)

Patrí k vrcholným predstaviteľom ruskej i svetovej literatúry. Pochádzal z rodiny lekára. Skončil vojenskú inžiniersku školu. Existenčné podmienky a vyčerpanosť zhoršili jeho zdravie. Zomrel v Petrohrade. Najviac pozornosti venoval životu meštiakov.

Tvorba: Biedni ľudia

Dvojník

Biele noci

Ponížení a urazení

Zápisky z mŕtveho domu- skúsenosti z väzenia

Romány: Idiot

Bratia Karamazovovci

Zločin a trest:  je to psychologický román, autor v ňom podáva analýzu násilného činu v spoločnosti, ktorá je ľahostajná k ľudskému utrpeniu. Hlavný hrdina Rodion Raskoľnikov neverí, že sa môže čestnou cestou vymaniť z biedy, ktorá mu nedovoľuje ukončiť štúdiá, chladnokrvne zavraždí starú úžerníčku a jej sestru, ktorá sa náhodou stáva svedkyňou zločinu. Napriek tomu, že sa Raskoľnikovi podarí zločin utajiť, žije prenasledovaný vidinami a strachom. Zverí sa neviestke Soni Marmeladovej, ktorá ho presviedča, aby sa priznal a prijal trest. Po zložitom vnútornom boji sa Raskoľnikov k zločinu priznáva a odsúdia ho na nútené práce. Verejné priznanie, trest a zmierenie s Bohom znamenajú pre Raskoľnikova vykúpenie. Soňa Marmeladová s ním odchádza na Sibír a svojou láskou pôsobí na jeho prerod.

Raskoľnikov je hrdý individualista, vraždí úmyselne, ide o teoreticky zdôvodniteľný čin. („Nezabil som človeka, ale princíp!“)

Jeho vzdor zlomí Sonina láska, uvedie ho na cestu pokánia a prebudí v ňom vieru v človeka.

Román vznikol na základe spisovateľských väzeňských skúseností a ovplyvnil vývoj svetového psychologického románu.

česká relistická literatúra 1860 – 1880

• vyrovnávala sa zo zložitými problémami sociálneho a národného života
• Predstavitelia mladej generácie:
• Vítězslav Hálek
• Karolína Světlá
• Jakub Arbes
• Jan Neruda
• Alois Jirásek

Jan Neruda/1834 – 1891/

Tvorba:

• zbierka Hřbitovní kvítí
• zbierky próz Pražské obrázky

Arabesky

Parížske obrázky

Různí lidé

• k jeho prozaickým prácam patria: Povídky malostranské
• poviedky: Priviedla žebráka na mizinu, Jak si nakouřil pan Vorel pěnovku
• zbierky: Knihy veršú, Písne kosmické, Balady a romance, Prosté motívy, Zpěvy pátečné
• Knihy veršú časti: Kniha veršú výpravných, Kniha veršú lyrických a smíšených, Kniha veršú časových a príležitých
• Poézia: Matičce

Alois JIRÁSEK /1851 – 1930/ 

Husitské hnutie zobrazil v 3 cykloch: Mezi proudy, Proti proudu, Bratrstvo

• román: Temno, Psohlavci
• dielo L.Věk
• román U nás – autor poznáva rodný kraj Hronov
• V hrách Jan Hus, Jan Žižka a Jan Roháč zachytil vznik, vrchol, zánik husitskej revolúcie