Literárny a kultúrny vývoj v Európe a na Slovensku medzi dvoma svetovými vojnami

LITERÁRNY A KULTÚRNY VÝVOJ V EURÓPE A NA SLOVENSKU MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI

(1918 – 1945)

• TALIANSKO, NEMECKO – moc do rúk dostali totalitné diktátorské režimy

• pokračuje búrlivý rozvoj vedy a techniky

• vznikajú a zanikajú avantgardné smery

(l`avantgarde – predvoj, niečo čo ide vpred)

• druhy umenia sa navzájom ovplyvňujú a rozvíjajú

• toto obdobie prináša nové geograficko-politické rozdelenie Európy a sveta, vyúsťujúce do dvojpolárnosti socializmus – kapitalizmus, do vzniku totalitných režimov (1917 – ruská revolúcia)

• zvyšuje sa význam umeleckého prekladu

• v r. 1919 vznikajú prvé fašistické skupiny v Taliansku

Mierová konferencia v Paríži

• v Sov. Zväze bola občianska vojna, po jej skončení Sovieti zakladajú prvé gulagy – pracovné tábory pre ľudí nepohodlných novému režimu (totalitnému režimu)

• 1921 v Anglicku vzniká PEN klub – medzinárodné združenie spisovateľov

• väčšiu úctu si získava oceňovanie spisovateľov Nobelovou cenou

• do prózy prenikajú prvky filmovej tvorby, rozvíja sa rozhlasové vysielanie a nový dramatický útvar – rozhlasová hra

• (1914 – 1918 _=> sv.vojna)

• do prózy prenikajú prvky filmovej tvorby – montáž, strih

• pokračovanie vývinu avantgárd

expresionizmus

dadaizmus

poetizmus

konštruktivizmus

• popri skupinových trendoch sa do popredia dostávajú nové individuality

FRANZ KAFKA

• zobrazil tragický dopad mocenských aparátov na život obyčajných ľudí
• vystihuje filozofiu ľudského odcudzenia sa – alienácia

JAMES JOYCE

• hľadá ľudskú podstatu v hĺbke psychiky
• využíva prúd vedomia v rozprávaní
• opiera sa o vyjadrovanie subjektívnych pocitov hrdinu –používa vnútorný monológ založený na podvedomí

MARCEL PROUST

• zachytil život francúzskej šľachty, meštiactva a umeleckej bohémy z konca 19. stor. – dielo Hľadanie strateného času

ANTOINE de SAINT-EXUPÉRY

• do literatúry priniesol nový humanizmus

- viaceré oblasti umenia ovplyvnila individualistická filozofia NIETZSCHEHO a FREUDA

• vzrástol význam literárno-kritickej komparatívnej (porovnávacej) metódy

• jednotlivé druhy umenia sa k sebe viac priblížili
• mnohí umelci sa ocitli v emigrácii
• americkí spisovatelia získavali skúsenosti a podnety na tvorbu pohybom v Európe
• po vojne nastal rozmach techniky a kultúry

1. nádeje na lepší život2. človek sa stával

prostriedkom

manipulácie

vládnucich skupín

SVETOVÁ LITERATÚRA MEDZI DVOMA

SVETOVÝMI VOJNAMI

• prvá polovica 20. stor. je jedným z najzložitejších období v dejinách ľudstva

• rozvoj vedy a techniky – nádej na lepší život, ale človek sa postupne stával prostriedkom manipulácie vládnucich skupín

Úloha:

Pouvažuj, či je dôležité, aby mladý človek v súčasnosti poznal diela s vojnovou tematikou

Zdôvodni svoj postoj.

AMERICKÁ LITERATÚRA

• zásluhu na jej rozvoji mali hlavne prozaici, ktorí patrili k tzv. stratenej generácii
• väčšina z nich prežila koniec 1.sv.vojny v Európe

WILLIAM FAULKNER

JOHN DOS PASSOS

THEODORE DREISER

ERNEST HEMINGWAY

ERNEST HEMINGWAY

(1899 - 1961)

• pôsobil na talianskom fronte ako pracovník červeného kríža
• bol prvým Američanom zraneným na talianskom fronte
• po vojne pracoval ako zahraničný spravodajca v Paríži
• stal sa členom avantgardnej skupiny, ktorá sa utvorila okolo spisovateľky Gertrudy Steinovej, ktorá prvýkrát použila pojem „stratená generácia“
• v r. 1961 choroba a depresívne stavy priviedli E. Hemingwaya k samovražde

Stratená generácia

• termín pre mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk 1.sv.vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácii
• jej motto: „Vy všetci ste stratená generácia.“
• Hemingway toto heslo využil v románe Slnko aj vychádza
• vojna nútila človeka uvažovať o jej podstate a príčinách, ľudia uvažovali nad tým, ako jej zabrániť
• pôvodne sa tento termín vzťahoval na amerických spisovateľov, ktorí v závere vojny prešli ne európsky front
• pojem sa potom rozšíril na celú generáciu, ktorá nesúhlasila s vojnou, vystupovala proti nej a nevedela, ako s ňou skoncovať.
• vojna je bezvýchodiskovou situáciou pre človeka v dielach spisovateľov stratenej generácie

TVORBA:

Slnko aj vychádza

Zbohom zbraniam

Komu zvonia do hrobu

49 poviedok

Starec a more 

Komu zvonia do hrobu

• postavy: Robert Jordan

Pablo

Pilar

Mária

• Robert bojuje ako dobrovoľník v tyle nepriateľa, uvedomuje si nezmyselnosť boja proti presile, ale podriaďuje sa disciplíne a v závere románu zomiera
• dielo sa začína mottom od ang. básnika menom John Donne:

„Nikto nie je ostrovom samým pre seba,

každý je kusom pevniny, kusom súše

ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší

akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov, či tvoje vlastné.

Smrť každého človeka uveční mňa,

lebo ja som súčasťou človečenstva:

a preto nikdy sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu,

Zvonia tebe“

Analyzuj uvedený citát!

• dej románu sa odohráva v poslednom májovom týždni r. 1937 v horách
• autor opisuje vojnovú akciu, Róbert má za úlohu zničiť most, dostáva príkaz od generála Golza a spolupracuje so starcom Anselmom
• spozná i jeho známych manželov Pabla a Pilar
• Pablo je veliteľom malého partizánskeho oddielu, spočiatku odmieta pomoc Róbertovi
• Pilar má pod ochranou španielske dievča Máriu, ktorú našli pri prepade vlaku, jej rodičov zabili
• Róbert sa zaľúbi do Márie, ich láska je čoraz väčšia, stáva sa zmyslom ich života
• Myslenie Roberta vyjadruje úryvok:

„Vedel, že sám je nič,

vedel, že smrť je nič.

Vedel to naozaj, tak naozaj, ako všetko ostatné.

V posledných dňoch svojho života spoznal, že spolu

s inou osobou môže byť šťastný a všetkým.“

• Robert ustavične cíti blízkosť smrti, napriek ťažkostiam sa mu akcia vydarí
• vykoná úlohu od generála Golza, no v závere ho ťažko zraní nepriateľský granát
• najhoršie je pre neho rozlúčiť sa s Máriou

• autor vykresľuje strašné pocity z vojny, zobrazil lásku dvoch mladých ľudí, ktorí hrdinsky bojujú proti fašistom
• ani za najťažších podmienok sa nevzdávajú
• autor poukázal na obrovskú silu človeka a prejavil vieru v jeho schopnosti

Zbohom zbraniam

- hl. postavy: Catherine Barkleyová – Angličanka

Frederick Henry – americký poručík

• hrdina Frederick je nositeľom autorovej filozofie, chce skoncovať s vojnou, odsudzuje ju, ale vlastnými očami pozerá len na svoju osobu
• týmto u čitateľa budí dojem hrdinu individualistu
• je to príbeh romantickej lásky ošetrovateľky Catherine a amerického poručíka Frederica, ktorý slúži počas 1.sv.vojny ako dobrovoľník v Talianskej armáde
• bol šoférom sanitky
• raz jeho vozidlo ostreľujú, Henry je ranený, dostáva sa do nemocnice a zo zvýšenou pozornosťou sa mu venuje zdravotná sestra Catherina Barkleyová
• vedú spolu dlhé debaty o šťastí, o vojne a jej ničivých dôsledkoch
• postupne sa do seba zaľúbia, zosobášia sa a začínajú plánovať, ako by mohli žiť šťastne uprostred vojny -> dať zbohom zbraniam
• keď sa Henry vylieči, rozhodnú sa, že utečú do Švajčiarska
• dlho nemohli nájsť vhodnú príležitosť, až v jednu tmavú daždivú noc preplávajú do Švajčiarska na loďke cez jazero
• boja sa, že sa prezradia pohraničnej stráži pohybom vesiel vo vode
• po príchode do Švajčiarska sa ubytujú v hoteli, ale žijú v neustálom strachu
• časté sú prehliadky dokladov
• Catherine čaká dieťa, porodí mŕtveho syna a onedlho umiera aj ona
• vtedy sa Henry dostáva do neriešiteľnej situácie: utiekol z vojny, je považovaný za zbeha, našiel osobné šťastie, trvalo však veľmi krátko a on zostal opäť sám a nevedel ako ďalej
• hrdina Frederick je typickou postavou diel autorov stratenej generácie
• smrť Catrherine je priamym dôsledkom vojny, ale jednako patrí k všeobecnému chaosu a je rovnako nezmyslená ako umieranie na fronte

Kompozícia

• román má voľnú kompozíciu, jeho dejové pásmo je popretkávané filozofickým úvahami
• zvláštnu atmosféru mu dávajú motívy životnej tragiky

Jazykové prostriedky:

• autor v diele hlboko prenikol do psychiky vojakov, používa aj hrubé slová, krátku dynamickú vetu, čím sa dej románu rýchlo posúva dopredu
• je majstrom vo vykresľovaní postáv, dokáže zachytiť aj najemnejšie duševné pocity
• v románe sú časté prírodné scenérie, ktoré vytvárajú kolorit deja

Starec a more

• postava: rybár Santiago - starý rybár bojuje s morom o obrovskú rybu
• po vysiľujúcom zápase sa ju pokúša odvliecť na breh
• nepodarí sa mu to, pretože ju zožerú dravé ryby
• k brehu dotiahne len veľkú kostru, ktorá je svedectvom úlovku
• Santiago predstavuje hrdinu, ktorý sa nikdy nevzdáva

Starec a more

- novela 1954 – Nobelova cena

- o cene priateľstva, ľudskej spolupatričnosti, o láske k prírode, o boji s prírodou a zabíjaní

- v súčasnosti – ochranárska osveta – metaforické vyznenie reťazca:

starec – človek

more – príroda, životný priestor

ryba – obsah, cieľ života

žralok – ťažkosti na životnej ceste

- lovom si starec potvrdzuje svoju hrdosť, kredit chlapa, rybu nezabíja s nenávisťou, ale s láskou ako rovnocenného súpera

- takmer novinársky štýl → skratkovitosť, krátka, jednoduchá veta, dôraz na sloveso

- novela → jednoliate rozprávanie, bez členenia na kapitoly či grafické časti (starec rybárčil na člne v Golfskom prúde)

dejová línia – priama, bez odbočení

Forma:

- princíp ľadovca, španielske slová

- zdrobneniny použije veľmi vzácne

- v opise prostredia pomenúva triezvo, nesentimentálne

- „on“ rozprávanie (3. os. sg.); vnútorný monológ; myšlienky postavy autor zachytáva zásadne bez úvodzoviek

- samovrava – výrazný prvok

- autor zachytáva s presnosťou a zmyslom pre detail

- kontrast prístupu k téme a slovníka

 Hemingway –charakteristika tvorby:

- hľadá pravdu o človeku v hraničných životných situáciách

- hrdinovia – zobrazení tvárou v tvár smrti

- protagonista je skutočný človek, nie literárny hrdina

- charakter: miluje nebezpečenstvo, pije, má ľúbostné aféry, nie je typ vzdelanca s kvetnatými rečami

štýl:

- je budovaný na „princípe ľadovca“ – osmina je na povrchu, zvyšok pod hladinou

- na povrchu → podstatné významy textu; traumy, stroskotania postáv sú skryté za zdanlivo povrchnými dialógmi hrdinov

- texty – úsečné, plné skratiek a zámlk, počíta s podtextom a čitateľovou schopnosťou preniknúť k nemu

– reportážny → bol publicista

WILLIAM FAULKNER

(1897 – 1962)

Tvorba: romány

Sartoris

• je to román, kronika južanskej rodiny, ktorej mladší členovia pripomínajú stratenú generáciu, pretože sa nevedia vyrovnať s vojnovými zážitkami

Bľabot a bes

• autor zobrazil úpadok zámožnej rodiny

Neodpočívaj v pokoji

• autor zobrazil vzťahy medzi čiernymi a bielymi južanmi

Hodnotenie tvorby

• diela majú komplikovanú kompozíciu
• prelína sa v nich niekoľko dejových a časových pásiem
• v r. 1949 získal Nobelovu cenu

JOHN DOS PASSOS

USA

• románová trilógia
• podáva obraz Ameriky na zač. 20. stor.
• autor strieda dejové pásma so životopismi amerických politikov, finančníkov a vynálezcov
• pripojil citáty z novín, piesní, vtipy – táto technika vytvára ilúziu nefalšovaného prepisu skutočnosti

THEODORE DREISER

(1871 – 1945)

• zaradil sa medzi naturalistov
• o tom svedčí román Sestra Carrie – hrdinka využíva svoj pôvab, aby získala úspech

Americká tragédia

• ctižiadostivý mladý muž zavraždil svoju milenku, lebo mu prekážala v kariére
• po dlhšom vyšetrovaní ho usvedčili a popravili ho na elektrickom kresle
• autor chcel dokázať, že na vine je spoločnosť, ktorá deformuje ľudské charaktery

ANGLICKÁ LITERATÚRA

JOHN GALSWORTHY

(1867 – 1933)

• čerpal námety zo skutočného života

Forsytovská sága

• je to trilógia, ktorou si autor získal svetovú slávu
• ďalšie trilógie, ktoré nadväzujú na Forsytovskú ságu:

Moderná komédia

Koniec kapitoly

• autor zobrazuje zanikajúcu viktoriánsku epochu v Anglicku od 80. r. 19. stor. do 30. r. 20. stor.
• zobrazuje život rozvetvenej zámožnej rodiny
• realisticky zobrazuje spoločenské javy Anglicka
• tých, ktorí trpia zobrazil ako obete predsudkov a vlastnej vášne
• v r. 1932 získal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu

GEORGE BERNARD SHAW

George Bernard Shaw: Pygmalion

Hlavné postavy

Eliza Doolittlová – mladé dievča, pouličná predavačka kvetín

Profesor Henry Higgins – veľmi známy profesor fonetiky

Plukovník Pickering – vedec, zaoberajúci sa štúdiom indických nárečí

Pani Pearceová – Higginsova gazdiná

Pani Higginsová – mama profesora Higginsa, stará pani, žijúca spoločenským životom

Alfred Doolittle – otec Elizy, smetiar a alkoholik

Freddy Eynsford Hill – mladý chlapec, predstaviteľ strednej vrstvy

Tiež sa v diele objavujú:

Pani Eynsford Hillová – Freddyho mama

Slečna Klára Eynsford Hillová – Freddyho sestra

Preslávená komédia v piatich dejstvách z roku 1912, inšpirovaná antickým mýtom o cyperskom sochárovi Pygmalionovi, ktorý zo slonovej kosti vyrezal také krásne dievča, že sa doň zaľúbil a uprosil bohyňu Afroditu, aby jej vdýchla život a reč.

Londýnsky profesor fonetiky Henry Higgins, starý mládenec, uzavrel stávku spriateľom, plukovníkom Pickeringom, že z nevzdelanej pouličnej kvetinárky Elizy vychová za pol roka dámu s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Zásluhou starostlivosti Higginsovej gazdinej pani Pearceovej, vyberanému správaniu plukovníka Pickeringa a Higginsovým lekciám sa v kultivovanom meštiackom prostredí zo zanedbanej dievčiny stane pôvabná žena s vyberaným správaním, očarujúca vznešenú spoločnosť. Svojím prirodzeným a kultivovaným pôvabom predbehne skostnatené vystupovanie a správanie Higginsa. Obľúbi si ju profesorova matka, ktorá ju prijme do svojho domu. Elizin otec, smetiar Doolittle, získa na Higginsovo odporúčanie z nadácie peniaze a svojrázne sa prispôsobuje panskému životu. Higgins po odchode dievčaťa plne ocení jej osobnostné kvality a navrhuje, aby zostala v jeho domácnosti. V epilógu, ktorý nie je súčasťou hry, Eliza ponuku odmieta a dáva prednosť Freddymu, ktorý je do nej zaľúbený. Kvôli finančným problémom sa však neskôr Eliza s Freddym nasťahujú k Higginsovi a Pickeringovi. Otvoria si vlastný kvetinársky obchod, ktorý spočiatku financuje Pickering, ale po rôznych školeniach sa podarí obchod udržiavať spoločnými silami Elizy a Freddyho.

Dvojznačný záver hry zdôrazňuje Elizinu emancipovanú a morálnu prevahu nad vzdelaným a citovo ustrnutým Higginsom, ktorý dlho nie je schopný prekročiť bariéry svojho obmedzeného poňatia ženskej individuality.

Pygmalion

• sociálno-kritická divadelná hra
• písal ju pod vplyvom nórskeho dramatika IBSENA
• kritizuje v nej spoločenské predsudky
• je za emancipáciu žien
• námet čerpal z Ovídiovho diela Premeny (Metamorfózy)
• v tomto diele sochár Pygmalion vytvoril krásnu sochu dievčaťa, zamiloval sa do nej a svojou láskou ju oživil a ona mu svoju lásku opätovala

• v tejto hre profesor Higgins uzavrie stávku s plukovníkom, že z pouličnej predavačky kvetín ELÍZY spraví dámu tým, že ju naučí spisovne rozprávať
• pod vplyvom nového prostredia sa z Elízy stane pôvabné, bystré, vnímavé dievča
• uvedomuje si však komplikácie: na ulicu sa vrátiť nemôže a na iný život nemá prostriedky

• Higgis nemá o jej ďalší život záujem, jeho matka jej však pomôže, zoberie ju do svojho domu
• do Elízy sa zaľúbi chudobný mladík, ktorému Elíza dáva prednosť pred Higginsom (on ju potom chcel, ale neskoro)
• na motívy tohto diela , Loew napísal muzikál MY FAIR LADY

Svätá Jana

• dráma o panne Orleánskej, o jednoduchosti dedinskej dievčine, ktorá sa postavila na čelo francúzskych vojsk, aby vyhnala zo svojej vlasti Angličanov
• po víťazstve ju parížsky teológovia vyhlásia za kacírku, zajmú ju Burgunďania, predajú ju Angličanom, ktorý ju postavia pred súd a upália

Epilóg – schádzajú sa všetky postavy hry, vítajú zvesť o jej 

vysvätení, nakoniec ju všetci opúšťajú

• v r. 1925 dostal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu

JAMES JOYCE

• je známy experimentom v literatúre
• je to írsky spisovateľ
• písal po anglicky
• väčšiu časť života prežil v Paríži, v Terste a Zürichu

Tvorba:

Dublinčania

• zbierka poviedok
• sú to naturalistické príbehy zo života prostých ľudí
• autor s nimi súcitil, hoci často ich zobrazoval ironicky

Odyseus (ULYSSES)

• román má zložitú kompozíciu a jednoduchý sujet
• hrdina je novinár Leopold Bloom
• autor nechcel parodovať antickú Odyseu, ale odhaliť vzťahy medzi bezvýznamným pachtením pána Blooma a starovekých hrdinov
• využil snové motívy, prvky expresionistickej, impresionistickej, symbolistickej poetiky
• kompozíciu založil na prúde vedomia
• uplatnil techniku vnútorného monológu, individualizovaný jazyk, množstvo novotvarov a cudzích slov => začiatok modernej prózy v anglickej literatúre

VIRGINIA WOOLFOVÁ

• nadväzuje na predchádzajúceho autora
• objektívnu realitu zobrazovala subjektívnym spôsobom ako prúd vedomia

Tvorba:

K MAJÁKU

• román
• autorka sa sústreďuje na duševné stavy hrdinov, hoci si uvedomujú, že žiadne šťastie nie je trvalé, žijú v ilúziách a spomienkach na minulosť

FRANCÚZSKA LITERATÚRA

MARCEL PROUST

(1871 – 1922)

• prehĺbil psychologické prvky v modernom románe
• známe dielo Hľadanie strateného času – je to 7 dielny románový cyklus
• pomocou vnútorného monológu zobrazuje život parížskej aristokracie na prelome storočí
• autor uznáva sen a podvedomie ako subjektívny faktor každého jednotlivca

ROMAIN ROLLAND

(1866-1944)

• vyštudoval históriu
• bol profesorom hudobnej vedy na Sorbonne
• v roku 1914 odišiel do Švajčiarska
• v roku 1915 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru a publicistickú činnosť

TVORBA:

divadelná hra - Divadlo revolúcie ( najznámejšia Hra o láske a smrti)

romány:

Ján Krištof – (román rieka)

• dielo je koncipované ako hudobná skladba
• autor v ňom prejavuje silu, vieru a tvorivú aktivitu človeka
• hlavný hrdina v mnohom pripomína nemeckého skladateľa Ludwiga van Beethovena, ale aj autora
• Rolland v tomto diele zobrazuje Jána Krištofa Kraffta od narodenia až po smrť
• opakujú sa tú motívy Rýna
• Kraffta autor porovnáva so svätým Krištofom, ktorý preniesol cez rieku malého Krista
• spisovateľ dáva dôraz na ľudskú aktivitu a mravnosť

Dobrý človek ešte žije (Colas Breugnon)

• historický román
• vystupuje v ňom jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období moru
• riadi sa myšlienkou, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to možné

Očarená duša

• je to 4-zväzkový román
• obraz ženy, ktorá sa snaží vyslobodiť z pút meštiackej spoločnosti

novela:

Peter a Lucia

• malý román a podľa niektorých literárnych kritikov novela

Kompozícia:

• román má jednoduchú dejová líniu, sladá sa so 7 graficky oddelených častí
• dej sa odohráva v čase od 30. januára 1918 do Veľkého piatku 29. marca 1918.
• je rámcovaný obrazom smrti a utrpenia (v úvode bombardovanie Paríža, na konci tragická smrť mladej dvojice)
• dejovú líniu spomaľujú autorove úvahy

Dej:

• Peter sa vezie v metre, je vojna, jeho vnútro je naplnené zúfalstvom
• Nemci bombardujú Paríž
• do metra sa hrnú ľudia z námestia, Peter sa stretáva s Luciou
• zaľúbia sa do seba, vo vojnovej situácii je pre nich dôležitý fakt, že majú zajtrajšok
• stretávajú sa častejšie
• ich zaľúbenosť je čoraz intenzívnejšia, Peter má odísť na vojnu, no mladí sa rozhodnú, že nebudú na to myslieť
• chce kúpiť Lucii topánky, ona dar nechce prijať, preto si objedná u nej portrét
• Lucia ho maľuje doma a rozpráva o manželstve svojich rodičov
• Luciina matka sa napriek nevôli rodičov vydá a rodičia s ňou prerušia styky
• Luciin otec (učiteľ z gazdovského dvora) ochorel a matka ťažko pracovala, aby uživila muža i dcéru
• pracuje vo fabrike na zbrane
• hlási sa o právo na svoj vlastný život
• má priateľa, s ktorým čaká dieťa
• ani nevie, či sa za otca svojho dieťaťa vydá
• Peter má staršieho brata Filipa, k nemu má dobrý vzťah
• on musel prerušiť štúdiá
• na front išiel ako nadšený vlastenec
• dvakrát sa dostal na dovolenku, ale každý raz prichádzal triezvejší bez vlasteneckého nadšenia
• Peter pochádzal z meštiackej rodiny
• otec bol poslušným štátnym zamestnancom
• jeho žena, Petrova matka, bola dobrou kresťankou, no neprekážalo jej, že kňazi celej Európy pripájajú svoje modlitby za víťazstvo národných armád a teda za ničenie a zabíjanie ľudí v nepriateľských armádach
• blížila sa kvetná nedeľa, Nemci zosilňovali tlak na Paríž
• na Zelený štvrtok pršalo
• Peter a Lucia boli spolu
• nemali kam ísť, sedeli na múriku pre sebe i v daždi
• cítili k sebe veľkú lásku
• ešte dva dni a je Veľkonočná nedeľa
• deň, keď si budú patriť
• dohodnú sa, že na Veľký piatok zájdu do chrámu

1. Gerváza, aby si vypočuli krásnu hudbu

• pri vstupe Lucia zbadala malé rusovlasé dievčatko
• zdalo sa jej, že tú tvár videla už minulú noc vo sne
• dievčatko malo v tvári výraz strachu a hrôzy
• potom zmizlo
• Peter a Lucia vošli do chrámu a zastavili na bočnej lodi, medzi druhým a tretím oltárom
• držali sa za ruky a obidvaja šepkali: „Ty veľký náš priateľ, pred Tvojou tvárou si ho beriem, pred Tvojou tvárou si ju beriem. Spoj nás! Vidíš naše srdcia.“

(str. 99)

• ich prsty zostali spojené
• v tom Lucia zase uvidela v okne rusovlasé dievčatko, ktoré malo ten istý výraz v tvári, ako keď vchádzali do chrámu
• naraz sa celý kostol otriasol v základoch
• Lucia chcela chrániť Petra svojím telom
• vtom sa na nich zrútil mohutný pilier
• tak sa skončil príbeh veľkej lásky Petra a Lucie
• tragika ich nenaplnenej lásky symbolizuje bezbrannosť humanistických ideálov v období vojny

Forma:

• autor využíva formálne postupy realistickej literatúry pri spracovaní témy prvej svetovej vojny
• v diele je silná funkcia rozprávača – 3. os. sg., ktorý je všade prítomný
• za postavy uvažuje o vojne
• v románe je veľa úvahových častí, nájdeme tu sériu otázok, ktoré subjektivizujú text
• tiež zvolania, epitetá, metafory, prirovnania, personifikácie, anafory
• ozvláštnením realistickej metódy je motív rusovlasého dievčatka, ktoré vidí nad hlavami zaľúbencov smrť prv, než skutočne príde
• v diele je málo klasických dialógov, prevažujú pasáže s rozprávaním, opisom a úvahou
• vety sú často nedopovedané

HENRY BARBUSSE

(1873 – 1935)

Tvorba:

Oheň

• je to protivojnový román
• nemá fabulu ani hlavného hrdinu
• je to denník bojového družstva z 1. sv. vojny

TRISTAN TZARA

(1896 – 1963)

• bol básnik, esejista, dramatik rumunského pôvodu
• zakladateľ dadaizmu
• zredigoval prvý manifest dadaizmu
• svojimi básňami chcel poľudštiť svoj svet

DADAIZMUS

• tento smer mal znamenať návrat k detskému veku
• chcel zachytiť jeho hravosť, bezstarostnosť ako protiklad k utrpeniu ľudstva v 1. sv. vojne
• dadaisti sa chceli z pocitu bezmocnosti vysmiať svetu

• prvé Tzarove básne obsahovali veľa novotvarov, nezrozumiteľných výrazov, ktoré mali viac zvukové efekty
• stredobodom jeho pozornosti sa stal človek so všetkými jeho problémami modernej civilizácie a pocitmi strachu o svoju existenciu

ANDRÉ BRETON

(1896 – 1966)

• autor manifestov surrealizmu -> propagoval živelnú aktivitu, zachytenie podvedomých vzťahov a snových zážitkov
• je predstaviteľ francúzskeho surrealizmu
• je to nový umelecký smer vo Francúzsku, ktorý vzniká zač. 20 rokov 20. storočia
• spolu s Philippom Soupaultom napísali dielo Spojenénádoby – chceli preniknúť pod povrch reality

Nadja

• poetický román
• prelína sa tu obhajoba surrealizmu s príbehmi hl. hrdinky
• Nadja predstavuje ženu trpiacu halucináciami, ktorá sa v závere pomätie
• román svojimi útržkovitými príbehmi a úvahami vyžaduje zapojenie čitateľovej fantázie

NEMECKÁ LITERATÚRA

ERICH MARIA REMARQUE

(1898 – 1970)

• nemecko-švajčiarsky prozaik, odporca vojny
• patril do generácie, ktorá sa priamo zo školských lavíc dostala na fronty 1 sv. vojny
• 1932 po nástupe fašizmu emigroval do Švajčiarska a od r.1939 žil v USA

Tvorba:

Na západe nič nového

Cesta späť

Traja kamaráti

Víťazný oblúk

Noc v Lisabone

Čas žitia a čas umierania

Čierny obelisk

Nebo nepozná obľúbencov

Tiene v raji

Na západe nič nového

• postavou je Paul Bäumer, ktorý je rozprávačom udalostí
• ďalšími postavami sú jeho priatelia, nadriadení a dôstojníci
• knihu uvádza motto: „Kniha je pokusom podať správu o generácii, ktorá bola zničená vojnou, hoci unikla jej granátom.“

- pod vplyvom nacionalistickej propagandy sa hlavný hrdina a jeho priatelia z gymnázia dobrovoľne prihlásili na záp. front

• autor zobrazuje boj v prvých líniách, zomieranie a odpor mladej generácie k vojne
• Paul Bäumer je 19-ročný študent, odchádza na front s ideálmi boja za vlasť a národ
• mladí študenti prichádzajú najskôr do výcvikového tábora, sú ponižovaní a šikanovaní, a tým sa stávajú tvrdými a neľútostnými
• v uvedenej situácii má veľký význam priateľstvo
• priamo na fronte sa chlapci prvýkrát stretávajú so smrťou
• Už neveria v to, čo im hovorili v škole
• Paul Bäumer zomiera v októbri 1918, keď rozhlas oznamuje:

„ na západe nič nového“

• Paulova smrť je absurdná preto, aby sa ukázala absurdnosť vojny
• autor naturalisticky zobrazuje boj v prvých líniách , postupne prichádza pasívny odpor mladej generácie voči vojne

Kompozične je dielo založené na kontraste:

1. ideály, s ktorými krutá realita, umierajú

išla mládež na vojnu mladí ľudia

1. vojaci fyzicky mladí duševní starci

1. hodnoty: vlasť, láska, najdôležitejšie je

čestnosť prežiť, pud sebazáchovy

Cesta späť

• román je voľným pokračovaním osudov Bäumerových priateľov, ktorí zostali nažive
• sú tu zobrazené životy ľudí poznačené vojnou
• ľudia, ktorí prežili vojnu, sa nevedia prispôsobiť životu v mieri

Víťazný oblúk, Noc v Lisabone

• autor tu zobrazuje problémy emigrantov
• hrdinovia utekajú z Nemecka pred fašizmom, prežívajú krátke chvíle lásky, ale ich osud je bezvýchodiskový

Čierny obelisk

• autor sa vracia do obdobia 1. sv. vojny
• pomocou kontrastu opisuje život obyčajného človeka v Nemecku a tiež rodiaci sa fašizmus

Nebo nepozná obľúbencov

• je o vzťahu automobilového pretekára k chorej dievčine

Tiene v raji

• osud nemeckých emigrantov

Čas žitia a umierania

• autor opisuje udalosti z bojov nemeckej armády na území Sovietskeho zväzu počas 2. sv. vojny

hlavné postavy: Ernest Graeber

Alžbeta Kruseová

vedľajšie postavy: Alfonz Binding

pani Lieserová

• Ernest je 23-ročný chlapec, ktorý bojuje počas 2. sv. vojny na fronte v Rusku a chce sa dostať na dovolenku
• nadišla chvíľa, keď Ernest vytúženú dovolenku naozaj dostal, no jeho predstavy o pobyte doma - v Nemecku sa nezhodovali s realitou
• mesto, kde bývali jeho rodičia, bolo zničené
• svojich rodičov nenašiel, nechal odkaz v zrúcanine ich domu
• napriek tomu, že sa Ernest snažil získať správy o rodičoch , nepodarilo sa mu to
• stretáva sa s Alžbetou Kruseovou, dcérou zdrav. radcu, ktorý bol toho času v koncentračnom tábore
• stretne sa tiež so svojím spolužiakom Alfonzom Bindingom, ktorý prisluhuje Gestapu
• žije v peknej vile a má všetkého dostatok
• mladí ľudia, Ernest a Alžbeta, sa snažia počas Ernestovej dovolenky zabudnúť na vojnu a prežiť spolu šťastné chvíle
• išli do hotela Germania, no tam ich zastihol poplach
• s Alžbetou žije v byte pani Lieserová, ktorá na ňu dávala pozor, aby bola oddaná vlasti a Hitlerovi, tak ako ona
• Ernest navrhol Alžbete sobáš
• ona nechápala, prečo sa chce uprostred vojny ženiť, no neskôr privolila
• on mal však čím ďalej tým väčší strach
• bál sa, že ich začnú preverovať, bál sa nepríjemností so sobášom
• spýtal sa Alžbety, či nemá strach a ona povedala: „Mala som už všetky druhy strachu, ktoré existujú. Niet vo mne miesta pre nový strach.“
• Ernest hovorí: „Keď človek niekoho miluje, vzniká mnoho nových strachov, o akých predtým nemali ani tušenia.“
• v deň sobáša išiel Ernest kúpiť kvety
• kúpil kvety, ktoré mu predavačka zabalila do novinového papiera
• iný nemala k dispozícii
• Ernest čítal text na novinách: „Štyroch ľudí popravili, lebo už neverili vo víťazstvo Nemecka. Sekerou im odsekli hlavy. Gilotínu už dávno odstránili. Bola príliš ľudská.“
• onedlho zasiahlo mesto znova bombardovanie
• zničilo Bindingov dom aj Alžbetin byt
• mladí nemali kde bývať
• neskôr si našli podnájom
• boli to posledné dni Ernestovej dovolenky
• Alžbeta mu oznámila, že asi čaká dieťa
• tváril sa zvláštne, lebo takúto správu neočakával
• prišiel deň, keď sa Ernest musel po 3-týdňovej dovolenke vrátiť na front
• jeho duševné položenie bolo veľmi zlé: „Nebolo tu nič, okrem jasnej bolesti nad stratou. Bola to večná strata.“
• počas jeho dovolenky mnoho vojakov zahynulo
• prichádzali nováčikovia
• Nemci zajali ruských partizánov
• Ernest bol poverený vyriešiť tento problém
• jeho spolubojovník, Nemec, ich chcel zastreliť
• Ernest bol proti tomu
• vznikol konflikt, nemohli sa dohodnúť
• Ernest spolubojovníka zastrelil
• Rusov pustil, lebo nechcel už zabíjať
• Rusi boli už dosť ďaleko, keď sa starší z nich obrátil a zastrelil Ernesta

FRANZ KAFKA

(1883 – 1924)

• bol autorom, ktorý žil v Prahe, ale písal po nemecky – pražský nemecký autor
• inklinoval k existencializmu a surrealizmu
• jeho dielo vzbudilo pozornosť po 2. sv. vojne
• ovplyvnilo absurdnú drámu a franc. nový román
• väčšinu jeho diel vydal po smrti jeho priateľ Max Brod

TVORBA:

Premena-analýza na základe vlastného čitateľského zážitku

Proces

• tento román bol napísaný v r. 1925
• je to nedokončený román
• autor využíva vnútorný monológ pri riešení etickej otázky viny
• dej sa odohráva v snovej atmosfére
• hrdina, bankový úradník, je obžalovaný za činy, ktoré nespáchal a nič o nich nevie
• vypočúvajú ho tajomní sudcovia v strašidelnom prostredí
• hrdina je bezbranný, nedozvie sa príčinu zatknutia, nedarí sa mu nadviazať kontakt s ľuďmi, lebo každý myslí len na svoj prospech
• cíti sa vinný už aj tým, že existuje
• jeho neistota vrcholí, keď prichádzajú vykonávatelia rozsudku smrti
• román má 2 významové roviny:

1; prerokúvanie viny obžalovaného pred súdom je konkrétne

2; ostatné motivické zložky sú zastreté anonymitou, majú iracionálny nádych

Proces

- tajomnosť

- úzkosť, osamotenie → spoločné prvky nájdeme u predchodcov existencializmu

- detailné opisy sú pospájané do absurdných spojení

- hrdina – úzkosť zo straty slobody, zo smrti

– priznáva si vinu, následne sa tomu bráni

– je to spoločnosť – protest proti nevinnému

- miestnosti – plné špiny; izba do ktorej sa vchádza cez posteľ → absurdita

- ľudia – mrzáci, chorí

– Leni – zrastené prsty

– hrbaté dievčatko

absurdný svet – absurdný príbeh

- dielo sa nedá objektívne interpretovať

lit. teoretik Paštéka → metóda alegorický realizmus autor realitu zamotáva do inotajov

jazyk: - inotaj → metafora, symbol

- vyjadrovanie je precízne, neutrálne, prísne vecné => administratívny štýl

- kontrast, zveličenie, grotesknosť, rôzne slohové útvary – reč. prejav, výklad, zápis

forma: - rozprávač – 3. os., nekomentuje dej – indiferentný

- hraničná životná situácia – existencializmus

Kafka – charakteristika tvorby:

- kompozičná voľnosť

- viacvýznamovosť

- nejednoznačnosť

- strohosť

- zmysel pre konkrítny detail

- tajomnosť

ámok

• dielo zastiera rúško tajomstva
• do dediny ležiacej na úpätí vrchu, na ktorom stojí zámok, prichádza zememerač K. (autor neuvádza celé meno)
• pokúša sa dostať do tajuplného zámku, ktorého majiteľom je Západ - Západ
• dedinčania i obyvatelia zámku mu nedôverujú
• hoci sa nakoniec priblížil k uskutočneniu túžby, do zámku sa nedostal
• na smrteľnej posteli mu doručili povolenie pracovať v zámku
• zememerač stroskotal vo svojom úsilí, ale nakoniec našiel cestu k ľuďom

konanie hrdinu dedinské prostredie

iracionálne reálne

RUSKÁ LITERATÚRA

• prešla zložitým vývinom po revolúcii 1917
• viacerí spisovatelia, ktorí odmietli socialistickú myšlienkovú platformu myšlienok, museli odísť natrvalo do emigrácie

LEONID ANDREJEV

• jeho tvorba bola blízka expresionizmu
• vo svojej tvorbe sa zameral na psychiku človeka
• zomrel vo Fínsku

TVORBA:

Poviedka o siedmych obesených

Ten, kto dostáva zauchá

IVAN BUNIN

TVORBA: 

Miťova láska

MICHAIL BULGAKOV
TVORBA:

román – Biela garda

Majster a Margaréta

novela – Život pána Moliera

Psie srde

Psie srdce

• postavy: profesor Preobraženský

pes Šari

• táto novela vyšla posmrtne
• je to satira na frázy o sociálnej rovnosti na nezmyselnosť revolučných hesiel
• Preobraženský sa venuje skúmaniu hypofýzy
• chce nájsť spôsob omladnutia človeka
• transplantuje hypofýzu človeka túlavému psovi
• nazvali ho Šari
• pes sa mení na človeka, ale správaním spôsobuje problémy, je vulgárny, ohrozuje ľudí
• profesor sa rozhodne operovať Šarika a vrátiť mu život psa
• próza má charakter vedecko–fantastického románu, reálne zobrazila porevolučný život v Rusku

......................................................................................

Ktorý nový dramatický útvar sa objavil v tomto literárnom období?

Poukážte na odraz individualistickej filozofie vo svetovej medzivojnovej literatúre !

Poukážte na protikladnosť v dielach tohto obdobia !

Erich Maria Remarque Čas žitia a čas umierania

Mala som už všetky druhy strachu, ktoré existujú. Niet vo mne miesta pre nový strach.

Keď človek niekoho miluje, vzniká mnoho nových strachov, o akých predtým nemal ani

tušenia.

Štyroch ľudí popravili, lebo už neverili vo víťazstvo Nemecka. Sekerou im odsekli hlavy.

Gilitínu už dávno odstránili. Bola príliš ľudská. Graeber pokrkval noviny a odhodil ich.

Nebolo tu nič okrem jasnej bolesti nad stratou. Bola to večná strata. Vybral Alžbetine

listy a čítal ich a červený odraz západu sa položil na ne. Vedel ich naspamäť, čítal ich ešte raz a znovu, bol osamelejší než predtým.

Ernest Hemingway Zbohom zbraniam

Všetko sa vo mne prevrátilo. Nemyslel som na nič. Nemohol som myslieť. Vedel som, že umiera a modlil som sa, aby neumrela. Nedovoľ jej umrieť! Ó, bože, prosím, nedovoľ jej umrieť! Všetko pre teba vykonám, ak jej nedovolíš umrieť. Prosím, prosím, prosím, bože drahý, nedovoľ jej umrieť. Bože drahý, nedovoľ jej umrieť! Bože, prosím, učiň, nech neumrie!

Vykonám všetko, čo povieš, ak jej nedovolíš umrieť! Vzal si si dieťa, ale jej nedovoľ umrieť!

Tak by to malo byť, ale jej nedovoľ umrieť! Prosím, prosím, bože drahý, nedovoľ jej umrieť!

Zomrela. Frederick sa sňou chcel ešte rozlúčiť, ale nedokázal to. Po chvíli vyšiel z nemocnice a vracal sa smerom k hotelu.