1) národnostného maďarského
2) hospodárskeho rakúskeho
to ovplyvnilo program štúrovskej generácie
1829 – Spoločnosť česko–slovanská – vzniká na bratislavskom lýceu, medzi zakladateľmi: Karol Štúr
Samo Chalupka
– spočiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, po príchode Ľ. Štúra na lýceum – do popredia národné a politické otázky
Ľ. Štúr – Velislav
Hurban – Miloslav
vyjadrili tým vernosť slovanstvu,
1837 Spoločnosť česko-slovanská zanikla (vláda zakázala študentské spoločnosti),
Katedra reči a literatúry česko–slovanskej – v rámci nej začali pracovať členovia spolku; zástupcom prefesora Palkoviča, vedúceho katedry sa stal Ľ.Štúr, prednášal a cvičenia viedol v duchu spoločnosti,
1843 – Ľ. Štúra odvolali z katedry pre vlasteneckú činnosť,
– jeho najhorlivejší prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče, vtedy Janko Matúška napísal báseň Nad Tatrou sa blýska,
júl 1843 – došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom,
– J. Hollý ich reformu schválil,
– za základ spisovnej slovenčiny prijali stredoslovenské nárečie a uzniesli sa na fonetickom pravopise,
jar 1843 – J.Kráľ: Duma bratislavská – dielo v novom spisovnom jazyku
1844 – almanach Nitra,
1844-Tatrín – spolok – podporil uznanie spisovnej slovenčiny,
1846 Ján Kollár: Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky – proti spisovnej slovenčine
Ľ. Štúr: Hlas proti hlavom – oponoval Kollárovi
Hodža: Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo – zdôrazňoval nový spisovný jazyk
1) láska k vlasti,
2) slovanský humanizmus,
3) zdôrazňovanie významu ľudovej slovesnosti,
(1806 – 1866)
TVORBA :
Běla – idylický epos, napísaný časomierou, predstavuje ideálny meštiacky život, mešťania – národne uvedomelí
postavy: Běla – dcéra učiteľa
Milnov – vzdelaný obchodník a uvedomelý Slovák
– v epose opísal študentský majáles, ktorý vrcholí zasnúbením Běly a Milnova
– každý obraz končí piesňou, lyrické vsuvky porušujú klasicistický ráz Běly,
Hronka – časopis, Kuzmány ho vydával 3 roky, vydával v ňom články o princípoch romantickej estetiky; romantický žiaľ: rozpor medzi túžbou po ideálnej spoločnosti a skutočnosťou,
Ladislav – román, príklad preromantickej prózy,
postavy: Ladislav – zeman s pokrokovými názormi
Hanka – dcéra farára
– Ladislav sa zaľúbi do Hanky, pred svadbou sa na otcovu radu vyberie na cestu po Európe
– denník z cesty – úvahová–filozofická časť románu,
– dej románu pokračuje Ladislavovou svadbou s Hankou a jej predčasnou smrťou,
– autor obhajoval slovenčinu, v ktorej by sa mal ľud vzdelávať,
Kto za pravdu horí – hymnická pieseň,
kratšie prózy zo súčasného života so satirickým tónom
(1815 – 1856)
TVORBA :
1846 Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí – odôvodnil potrebu spisovnej slovenčiny, tvrdil, že za samostatný národ sa považuje ten, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť,
1846 Náuka reči slovenskej – hláskoslovie, morfológia, pravopis i skladba spisovného jazyka,
1845 – 1848 Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski – prvé slovenské politické noviny, ponúkali informácie o hospodárskych, politických problémoch
máj 1848 – v Liptovskom Mikuláši – Žiadosti slovenského národa – zišli sa tu predstavitelia národného hnutia,
žiadali:
1) uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách,
2) autonómiu Slovenska v rámci Uhorska,
september 1848 – Viedeň – Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom zorganizovala povstanie proti uhorskej vláde, povstalci verili, že Viedeň splní ich národné požiadavky, nestalo sa tak, cisár to nesplnil, Bach – ministerský predseda zrušil demokratické slobody; vodcov – pod policajný dozor,
BÁSNICKÁ TVORBA:
1838 – 1840 – Dumky večerní – cyklus básní v češtine,
| – romantický smútok – rozpor medzi snom a skutočnosťou – láska k domovu |
} | => | vytvoril v romantickej literatúre prvú osobnú a reflexívnu lyriku |
Smlúva Slováku – báseň, vyjadril odhodlanie bojovať za Slovákov aj za cenu života,
1853 Spevy a piesne – epické a lyrické, prevažne elegické básne
– inšpiroval sa rodným krajom, stratou svojich blízkych i ideálov mladosti =>
Štúr – prvý tvorca intímnej romantickej lyriky,
1853 O národních písních a pověstech plemen slovanských
– vyjadril názory na literatúru; knihu vydal po česky v Prahe,
– tvrdil, že Slovania vyniknú národnou poéziou, v ktorej víťazí láska a obetavosť za národ a čerpá z ľudovej slovesnosti,
– odsudzuje západoeurópsky subjektivizmus a individualizmus,
1867 (rok vydania) Slovanstvo a svet budúcnosti – v diele vyjadril:
– sklamanie z revolúcie,
– kritiku Rakúskej ríše, vieru v jej rozpad,
– dielo bolo napísané po nemecky, po autorovej smrti vyšlo v ruskom preklade; r. 1994 vyšlo v slovenčine,
– Štúr sa v diele mylne domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko,
(1812 – 1883)
1830 – vypuklo v Poľsku povstanie proti cárskemu Rusku – Chalupka ako dobrovoľník odišiel bojovať za slobodu Poliakov, bol ranený,
TVORBA :
1868 – Spevy – lyrické básne, angažované básne za NO
báseň Bolo i bude,
Likavský väzeň – v básni Jánošík uvažuje o svojom osude,
– Jánošík verí v slobodu,
– autor hrdinu neindividualizuje, ale zaraďuje do kolektívu,
MONUMENTALIZMUS – lokalizovanie básní do úzkej súvislosti s hradom, riekou, ..., teda so statickým úkazom, okolo ktorého sa rozvíja osud postavy,
VATRA – SYMBOL SLOBODY,
Junák – báseň, Jánošík a jeho hôrni chlapci hrdinsky bojujú proti mocipánom, všetci padnú, autor verí v obnovenie Jánošíkovho odboja,
Kráľohoľská – v básni je Jánošíkovský motív spojený s ťažkým položením slovenského národa, Jánošíkovská družina bojuje za národnú slobodu,
– záver básne – výzva k súčasníkom, aby povstali proti krivde,
Básne s protitureckou tematikou:
Boj pri Jelšave
Turčin Poničan
Branko
Turčin Poničan – príbeh jednoduchej slovenskej ženy, ktorú poturčenec, unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva; žena v ňom spoznáva syna, on musí uznať, že otrokyňa je jeho matka, žiada ju, aby zostala pri svojom vnúčati, ona odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť do svojej vlasti,
patriotizmus – láska k vlasti a slovenskému ľudu víťazí nad bohatstvom
– na tento námet napísal J. Smrek libreto k opere J. Cikkera: Beg Bajazid
Branko – veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, bojovníkovi za práva ľudu, proti pánom; hrdina bojoval proti presile, len zradou ho premohli,
– Chalupka pred smrťou určil, aby na jeho náhrobný kameň vytesali dvojveršie z básne Branko:
„Pravde žil som, krivdu bil som –
Verne národ môj ľúbil som.“
Mor ho! – hrdinská epická báseň,
– autor čerpal námet z diela od Šafárika: Dejiny slovanskej reči a literatúry,
(cisár Constantinus roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil odboje kmene Lemiakov, Chalupka ich pokladal za Slovákov a preniesol na nich všetky ideálne ľudské vlastnosti)
miesto deja: dej autor umiestnil na hranice vlasti k Dunaju pod „pevný hrad“,
dej: slovenskí junáci prichádzajú k pyšnému cisárovi s posolstvom mieru, autor zdôrazňuje slobodomyseľnosť a hrdosť Slovákov,
– cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov, nasleduje útok slovenských junákov s výkrikom Mor ho!
– nepriateľ je v presile, junáci udatne bojujú, chcú padnúť ako víťazi,
– v závere zahanbený cisár pozerá sa hromady svojich mŕtvych vojakov, v ušiach mu znie výkrik:
„A ty, mor ho! ...“
– Slovania sa v boji stávajú morálnymi víťazmi,
príroda – tvorí jednotu s dejom, s hrdinstvom junákov, s ich vlastenectvom,
hrdina – kolektívny, slovenskí junáci, predstavujú slovenský ľud
kontrasty:
| cisár | ↔ | junáci | ||
| ↓ | ↓ | |||
| pyšný, zbabelý zotročiteľ | hrdí, smelí, obetaví |
– báseň je dynamická, autor využil lyrické skratky,
básnické prostriedky:
hyperboly – zveličenia („Zem dupotom a nebo sa otriasa“),
symboly – Tatry, Dunaj – lokalizácia územia Slovákov,
synekdochy – celok vyjadrený časťou („a junák cisárovi pozrel okom v oko “),
zvukomaľba – „Duní Dunaj a luna za lunou sa valí“,
paronomázia – slová odvodené od toho istého slovného základu,
monumentalizmus – lokalizácia básne, v súvislosti s ňou pohyb
jazyk básne – ľudový
verš – trinásťslabičný (13) sylabický veršový systém => má rovnaký počet slabík vo verši,
Chalupka – vyjadril presvedčenie, že národu pomôže rozhodný čin; bojoval proti krivde, násiliu, nespravodlivosti.
(1822 – 1876)
TVORBA :
Duma bratislavská – autor reaguje na odchod študentov z Bratislavského lýcea do Levoče na protest proti zosadeniu Štúra, záver básne je optimistický, autor vyzýva do boja za slobodu;
Orol – autor zobrazuje mládenca, ktorý opustil matku a rodný kraj a bojoval, kým nezahynul;
Orol vták – autor hovorí, že radšej chce zahynúť ako žiť v neslobode;
Krajinská pieseň – autor touto básňou privítal revolúciu;
Jarná pieseň – patrí medzi najkrajšie básne o slobode, autor sa obracia k slovanským národom a vyzýva ich, aby bojovali za slobodu;
Šahy – na pozadí vlastného osudu revolucionára zobrazil tragický priebeh revolúcie, vidí tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud slovenského národa;
Janko Kráľ spojením osobného zážitku s osudom národa položil
základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky.
BALADY :
Zdrojom boli Kollárove Národnie spievanky a vlastná zberateľská činnosť;
Zverbovaný – hrdina Janík je zrastený s ľudom, s prírodou, je nepokojný, v závere je výzva do boja, čo nezodpovedá tradičným baladám;
Povesť – je potrestaná neúcta k starobe;
Skamenelý – je potrestaná nevera milého a porušenie prísahy;
Kríž a čiapka – potrestaná je roztopašnosť a zneuctenie hrobu;
Bezbožné dievky – je potrestané privolávanie diabolskej moci čarami, ktorými si dievky chceli získať ženíchov;
Pán v tŕní – moderná sociálna balada, hlavný hrdina je príslušník panskej vrstvy, pri návrate z poľovačky zbadá „krvavé znaky“ svojho zločinu, nehovorí sa konkrétne, čo spáchal; v hrôze a ovplyvnený hlasom, ktorý počuje, zmeravie, vystrelí, zbadá krv na svojom odeve a pomätený uteká domov; v závere balady matka v rozhovore s dcérou naznačuje, že pán vo svojom šialenstve vybehol v noci von, zaplietol sa do tŕnia a tam v bezmocnosti kričí a narieka
balada je obžalobou všetkých, ktorí zdierajú ľud;
Kvet – je to nárek dievčaťa, ktoré matka nasilu vydala za bohatého starého vdovca, dievčina sa lúči s matkou a umiera od žiaľu;
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (1844) –
v prvej časti autor podáva:
| obraz svojho vnútra – nepokoj, rozorvanosť | « | idylický obraz prírody |
znaky romantizmu:
Dráma sveta – cyklus takmer 70 básní, vo veršovanom dialógu Zloboh (Minister), autor predstavuje utláčateľov a ich metódy riadenia štátu, v postave ministra možno vidieť črty rakúskeho premiéra Metternich a jeho vládu, založenú na násilí a korupcii;
– Remeselník, Sedliak, Ovčiar – zobrazuje ťažký život ľudu;
– K prorokom Slovenstva – v básni autor vyjadril vieru v krajšiu budúcnosť;
– cyklus básní predstavuje reflexívnu a filozofickú lyriku;
Výlomky z Jánošíka – obsahujú básne s Jánošíkovskou tematikou: Janko,
Žobrák,
Zbojníkova balada,
– Janko je obrazom mladého pána, zhnuseného mestom, ktorý hľadá uspokojenie v nepokojnej prírode,
– Žobrák – autor zobrazil hrdinu, ktorý trestá panskú svojvôľu a hoci ho panská presila dokaličí, vnútorne ho nezlomí, po rokoch, preoblečený za žobráka, putuje po krajine a hlása príchod novodobého Jánošíka,
– Zbojníkova balada – autor vyjadril odpor voči panskému svetu, z obžalovaného sa stáva žalobca spoločenského zriadenia, ktorý privoláva trest vládcom,
Výlomky z Jánošíka sú ideovo najlepším spracovaním Jánošíkovskej tematiky.
Duma slovenská – autor naznačuje predstavy o národnom obrodení;
Slovo – autor vyjadril odvahu bojovať za rovnoprávnosť národov;
Charakteristika tvorby:
(1829 – 1881)
* Vyšný Skálnik
TVORBA
téma: zakliatosť Slovenska
Orol – báseň, ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie
– zbor sokolov pri vatre hudie:
„Bo čo v svete všetko minie:
pravda naša nezahynie.“
Báj na Dunaji – predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu“ čakajúcu na „víťaza“, ktorý ju oslobodí.
– Slovensko, slovenský národ symbolizuje „biela húska s červenými ústy“, ktorú vyslobodí odvážny šuhaj
– naoko je to veršovaná rozprávka, súčasníci však pochopili, že Junák symbolizuje Ľ. Štúra
| Piesne vojenské Pochod | } | => | reagoval na revolúciu, hoci v tom čase študoval zememeračstvo v Pešti |
| BALADY: | Žltá ľalija Ctibor Margita a Besna | } | ústrednou myšlienkou (ideou) balád je víťazstvo spravodlivosti, tón balád pochmúrny – reakcia na vlastné životné pocity |
Žltá ľalija – o porušení manželskej prísahy vernosti, hoci si manželia sľúbili lásku až za hrob, Evka sa po Adamovej smrti vydá, za neveru je potrestaná, mŕtvy Adam prichádza o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí umiera
– použitý dialóg => napätie a rýchly spád deja
Krutosť osudu rozoberá v baladách:
Ctibor – balada hovorí o bezohľadnom pánovi Beckova, znesvätil poľovačku a je potrestaný
Margita a Besná – názov 2 skál v Strečnianskej doline, preteká medzi nimi Váh, skaly sú nebezpečné pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove
povesť => vychádza z ľudovej slovesnosti
| dej povesti: |
vdova zo žiarlivosti sotí svoju peknú nevlastnú dcéru zo skaly do Váhu výčitky dovedú vdovu k tomu, že na tom istom mieste sama skočí do Váhu |
| jazykové prostriedky: | gradácia zvukomaľba skratkovitosť a rýdzosť jazyka |
Smrť Jánošíkova (1862) . lyricko-epická báseň, prevaha lyriky
– skladba sa skladá: 9 spevov + lyrický predspev
| námet: | predsmrtné vízie a smrť Jánošíkova, žiaľ jeho družiny |
| predspev | – lyrický – cez alegóriu matky a detí rozposiela svoje verše po Slovensku, verí, že nájdu odozvu |
| I. spev | – oslava Jánošíka a jeho družiny, Jánošíkovci žijú slobodným životom – v závere je vatra – symbol slobodného života, vatra dohára – koniec slobodného života, zlapanie Jánošíka – Jánošík má neobvyklé oblečenie => výnimočný; je prísny k bohatým, láskavý k chudobným, družina mu je oddaná |
| II. spev | – Jánošík má nadprirodzené schopnosti, ani drábi ho nezastrašia, lebo má v opasku silu – stará baba ho však prezradí, že jeho sila je v opasku, Jánošíka zlapajú a idú ho súdiť za 7 rokov zboja – on sa spýta, koľko rokov už páni zdierajú ľud – tvrdo odmieta vykúpiť si slobodu pokladmi: „teraz ma zjedzte, keď ste si ma upiekli!“ – zostáva nezlomený |
| III. spev | – opis čierneho mesta – tyrana, ktoré: väzní Jánošíka ó bojí sa Jánošíka – za Jánošíkom prichádza duša ľudu v podobe milej a lúči sa s ním baladou – v tomto speve je postava Jánošíka pasívna |
| IV. spev | – najpochmúrnejší, diabol pripomína Jánošíkovi blížiacu sa smrť – kontrast: noc vo väzení ó sen o slobode (Jánošík je priko- vaný ku skale) |
| V. spev | – začína sa uvedomením si neslobodného postavenia, reaguje na spoločenskú situáciu po revolúcii 1848-49, kedy Alexander Bach zakázal akýkoľvek národný pohyb – sú tu Jánošíkove reflexie o voľnosti: „Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti, (epizeuxa) a teraz ťa nemám, ani za dve hrsti“. – Jánošík ospravedlňuje svoje činy tým, že nemohol zniesť útlak, verí v spravodlivosť – kontrast: tragický osud Jánošíka ó viera vo víťazstvo slobody – ! národu pomôže len silný jednotlivec – „bohatier Boží“ – mesianizmus – končí noc, začína deň, no pre Jánošíka znamená smrť. „Zvonia na deň, mne na noc, (antonymá, opozitá) oj srdce nežiali, my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali.“ |
| VI spev |
– Jánošík vystupuje vo veľmi ušľachtilej podobe, stojí pred ľudom ako duchovný vodca a cíti sa zodpovedný za jeho osud – Jánošíka vedú na smrť a aj príroda to cíti: „Kam tie mraky tak letia, jak hladní havrani...“ – autor vyslovuje nádej, že túžba po slobode bude večne živá – kňaz sa Jánošíkovi káže modliť, on sa odmieta modliť za seba a modlí za ubiedený ľud – ! tragický moment nie je v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a zastrašeného ľudu |
| VII spev | – Jánošík stojí neohrozene pred šibenicou – kraj leží pred ním a on uvažuje o svojich najbližších – Jánošík sa lúči s rodným krajom, spomína na boj proti tyranom – v duši: vnútorný nepokoj, túžba po novom Jánošíkovi v ňom rastie – príroda je pripravená na smrť hrdinu: „Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera, hlucho, temno na schode jak v prostred cmitera.“ |
| VIII spev | – autor zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovi povesti – Jánošík sa stáva symbolom slobody, boja proti nespravodlivosti |
| IX. spev | – (Zjavenie) – je alegorický, Jánošíkova svadba s kráľovnou víl (nie je únikom do mytológie) – dôkaz Jánošíkovej nesmrteľnosti, ožitie myšlienok v ľude – Kráľovná víl – symbol slobody – spev družíc – spev o víťazstve |
| Skladba | – črty rôznych žánrov: – baladické prvky – prvky elégie – prvky hrdinského spevu – tvorí celok |
|
Jazykové prostriedky – | umelecké: hyperboly, deminutíva, rečnícke otázky, epizeuxy, prirovnania, personifikácie, symboly |
| Kompozícia : | kontrast : | ||
| tragizmus | ó | heroizmus | |
| tma | ó | svetlo | |
|
bezprávie | ó | sloboda |
| Romantický konflikt : | |||
| veľká túžba | ó | skutočnosť | |
| sloboda | – najvyššia hodnota pre človeka |
| smútok | – výsledok porevolučného sklamania štúrovcov |
J.Botto Smrť Jánošíkova
Jazykové prostriedky:
ľudová slovesnosť.
V skladbe nájdeme ľudové slová a zdrobneniny – žilky, lipka
Boli časy boli, ale...“
- hyperbola – zveličovanie: „hoj a keď nad hlavou palošík im zblisne, to až len
v Budíne srdce pánom stisne!“
Andrej Sládkovič
(1812-1872)
- narodil sa v Krupine, veril vo vývin ľudstva k dobru, pravde a kráse
- študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, zapojil sa do činnosti literárneho krúžku
- živil sa súkromnými hodinami v meštiackych domoch
- dostal sa do zámožnej rodiny Pišlovcov, zaľúbil sa do ich dcéry Márie
- 1840 - prišiel študovať na lýceum do Bratislavy, rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemecku
- 1843-1844 študoval na univerzite v Halle, zapôsobila na neho Heglova estetika
- po návrate z Nemecka pôsobil ako vychovávateľ
- ťažko prežíval rozchod s milovanou Máriou, ktorú vydali za medovníkára
- od r.1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde zomrel
TVORBA:
Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti - hymnická báseň, autor privítal revolúciu r.1848, priamo sa na nej nezúčastnil, ale maďarskí gardisti ho pokladali za nebezpečného a nejaký čas ho väznili
1842-1844 Sôvety v rodine Dušanovej - rozhovory, filozoficko- reflexívna báseň, skladá sa zo 4 častí
- na rozhovoroch s ľudstvom sa zúčastňujú alegorické postavy, tlmočia Heglove tézy, že rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha
- básnik pranieruje lakomstvo, pokrytectvo, hlúposť, využíva iróniu a satiru
- autor si uvedomuje, že človek je súčasťou prírody a spoločnosti
1846 MARÍNA
- skladba má 2 veľké časti:
- skladbou sa vyrovnal so svojím osobným ľúbostným zážitkom aj s predsudkami štúrovcov
- ideál krásy je spočiatku abstraktný, potom nadobúda konkrétne črty
- autor obracia pohľad na Sitno, Hron, domov
- lásku k žene spája s láskou k vlasti
- k Maríne prichádza symbolický pokušiteľ v podobe „motýľa“ , „mátohy, hadiska, tajného zlosyna a satana“
- Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu, postupne sa mení na vidinu
- ľúbostný cit autor zamieňa s mladosťou, ktorú chápe ako stav duše a túžbu človeka po kráse
- hrdina odoláva zvodom pohronskej víly Maríny, ktorá ho vábi do hlbín Hrona a večnosti, autor si uvedomuje, že jeho vlasť je na zemi
- láska k národu sa môže stať pokračovaním lásky k žene
- záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku, ktorá je diamantom
MARÍNA
4 tematické okruhy: + Krása
+ Láska k žene
+ Láska k vlasti – jednota v duchu Hegelovej filozofii
+ Mladosť – stav duše
Jazykové prostriedky:
Marína je písaná 10 veršovou strofou
Jazyk:
- hovorové a knižné prvky
- intelektuálne poetizmy – krásnomladá, veľkocitá
- antonymá- my spájame, čo svet dvojí
- paradoxy-mladosti vädnú - mladosť je večná
- oxymorá-oheň chladný
- personifikácie-temnoty smútia
- vzrušená intonácia
DETVAN
Martin
Družina
Slatinský jarmok
Vohľady
Lapačka
Hlavné postavy: - Martin Hudcovie
- švárna Elena
- kráľ Matej – je to zidealizovaná postava
sa o narodení Martina ako syna svojej zeme. Martin prichádza
v nedeľu na lúku, kde sa stretáva so švárnou Elenou. Vidí sokola
ako zaútočil na bezbranného zajaca, a preto, že tento zápas bol
nerovný, zabil sokola. Básnik cíti príchod nových časov pre
slovenský národ. V tomto speve je vyjadrená túžba Martina po
sláve.
ražni. Autor nás vyzýva, aby sme si všímali prítomnosť a mali
dôveru v budúcnosť. Zbojník unesie Elenu, Martin priznáva, že
zabil kráľovského sokola, cestou stretáva zbojníkov a oslobodí
Elenu.
spoznal život ľudu. Martin vyhľadá kráľa a priznáva sa mu, že
zabil jeho sokola. Kráľovi sa páči smelosť a statočnosť mládenca,
Martin dostane vraného koňa.
Prichádza za ňou a vraví jej, že sa rád pozerá do ružových tvárí.
Elena mu však pohrozí za uchom a varuje ho pred Martinom.
Zahrá mu však na drumbly, za čo jej kráľ daruje prsteň. V závere
spevu je romantický obraz zaľúbených mladých ľudí, Martina
a Eleny, čo vyvoláva v básnikovi spomienky na lásku.
Martina na zámok ku kráľovi Matejovi. Matej hovorí, že Matej
bude bojovať v jeho Čiernom pluku. Martin prisahá vernosť
svojmu kráľovi a žiada, aby si mohol ponechať valašku, kroj,
vrkoče a fujaru – zostať bez tradícií znamená zostať bez koreňov.
Charakteristika hl. postáv:
Martin Hudcovie – mládenec túži byť slávnym, je ideálnym predstaviteľom slovenského ľudu, je synom prírody, pochádza zo sedliackeho rodu, je čestný, statočný, priamy a verný, je slobodný a má v úcte tradície. Je to postava bez konfliktov.
Elena – je ideálnou predstaviteľkou slovenského národa, je krásna, z ľudských vlastností u nej vystupuje do popredia vernosť.
Kráľ Matej – je to zidealizovaná historická postava, panovník sa zaujíma o to, ako žije jeho ľud. Ocení si čestnosť a statočnosť Martina a dovolí mu, aby si v Čiernom pluku ponechal kroj, valašku, vrkoče – zachovať tradíciu.
1853 DETVAN-zhrnutie
- krásy prírody
- zrastenosť ľudu s prírodou
- reflexie o slovenskom ľude
- o ľudovom umení
- o viere v budúcnosť slovenského ľudu
- najepickejší
- Matiáš- demokratický panovník
- odmení Martina kantárom a koňom
- obraz Eleny- ideál Slovenky
- obraz veselého i tragického verbovania
- Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša,ale pod podmienkou, že si ponechá kroj, fujaru, valašku aj Elenu
záverečné verše:
„Rod môj , ty ľúb si svojho Detvana .
V ňom duša tvoja je zmaľovaná...
- postava Martina sa vyvíja, z dedinského mládenca sa stáva bojovník proti zlu a zástanca utláčaných
- autor je s hrdinami vnútorne spriaznený, Martina pokladá za druha srdečného a Elenu za sestru spevcovu
- obaja sú stelesnením sily a krásy
- ľud je podľa autora základom, na ktorom bude stáť „pyramída slobody“
- KOMPOZÍCIA
- zakladá sa na časovom slede motívov
- jednotlivé spevy postupne rozvíjajú dej
- reflexívne časti zdôrazňujú zmysel deja, vytvárajú pozadie deja
IDEA BÁSNE
- vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu
- Sládkovič sa cíti súčasťou národa, často sa vyjadruje v pluráli
- uplatnil 10 veršovú strofu, množstvo figúr
Kratšie lyrické básne
Nehaňte ľud môj - básňou autor posilňoval vlastenecké povedomie
Hojže, Bože...
Milica - lyricko-epická báseň s námetom srbsko-tureckých bojov,poukazuje na slovanské vlastenectvo v boji proti Turkom
Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti - poukázal na to, že tento slávny bojovník proti Turkom bol Slovanom
Príležitostné básne
Svätomartiniáda-autor básňou reagoval na memorandové zhromaždenie
Lipa cyrilometodejská-reaguje na jubileum príchodu slovanských vierozvestov
Čo vy za nič nemáte nás?-báseň je výzvou utláčateľom Slovákov a Slovanov
Predstavitelia: J. M. Hurban a J. Kalinčiak.
jozef Miloslav Hurban ( 1817- 1888)
Životopis:
Narodil sa v Beckove. V Bratislave na lýceu sa zoznámil s Ľ. Štúrom, ktorý ho získal pre prácu v spoločnosti a podnietil v ňom vlastenecké cítenie. Najdlhšie pôsobil v Hlbokom, kde aj zomrel. Pokúsil sa o poéziu, úspešný bol aj v próze. Písal aj historické prózy. Námety čerpal zo slovenskej histórie a prítomnosti. Kotvia v minulosti, ale sú obrazom súčasnosti.
Redaktorská činnosť: - Almanach Nitra
- Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúry
Diela:
- Svätoplukovci, aneb pád ríše velkomoravské
- Svadba krále velkomoravského
- Od Silvestra do Troch kráľov
Gottšalk – v románe ide o zobrazenie života polabských Slovanov. Hlavnou postavou je slovanské knieža Gočalko, opúšťa pohanskú manželku i dcéru a oženil sa s dánskou kresťanskou princeznou, pod pogermánčeným menom Gottšalk. Šíril kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi. Nakoniec ho vlastní krajania zabijú. Hurban tu odhaľuje protirečivé stránky kresťanstva a pohanstva.
Kresťanstvo – humanistický základ, ale odsudzuje formy, akými sa šírilo.
Pohanstvo- cení si jeho demokratizmus a radosť zo života.
Od Silvestra do Troch kráľov
Miesto deja: Bruchoslavice
Hlavný hrdina: Ďorď Šúplata – bohatý, lakomý starý mládenec.
Ďalšie postavy: Jaroslav Milenský /slovenský spisovateľ/, advokát Brožek /tvoria protikladnú skupinu/, slúžka Ilona
Dej:
Ďorď Šúplata požičiava peniaze na vysoký úrok, požičiava i zemiaky a jačmeň. Do karikatúrnych scén ho priviedli okolnosti s lósom, ktorý kúpila jeho slúžka Ilona od žida. Vyhrešil ju, že premárnila peniaze, a preto lós predala. Vyhral však 200 000,- a kvôli nim si Šúplata zobral Ilonu za ženu. /Ilona lós predala advokátovi Brožkovi, ktorý ho venoval slovenskému spisovateľovi Milenskému ako svadobný dar./
V diele sú zobrazené kapitalistické vzťahy. Autor odsúdil vzťahy v spoločnosti, prílišné dodržiavanie predpisov v národnom živote. Autor používa rečnícky štýl hlavne tam, kde poúča o národnej uvedomelosti.
Milenský hovoril o teológoch, ktorí nedokázali povzniesť slovenský národ, ale stále len o tom hovorili.
Autor odsúdil :
Miesto deja: Trenčín a okolie
Postavy: Olejkár Hrabovec, zlatníkova sestra Želmíra, jeho žena Milada, jediná dcéra Ľudmila, Vít.
Dej:
V posledný deň r. 1299 bolo chladné počasie, snehové metelice, duli mrazivé vetry. Bol to deň hrôzy, kedy sa mali stretnúť dve storočia. V ten večer prišiel k starému zlatníkovi pán Hrabovec – olejkár. Zlatník sa s ním dlho hneval, lebo v minulosti mu zviedol krásnu sestru Želmíru. Pomerili sa a zlatník ukázal Hrabovcovi skrýšu kostolných pokladov Matúša Čáka a chcel, aby ho zradil. Olejkár mal zásluhou svojich dobrých mastičiek a byliniek u Matúša privilégiá, neskôr však so zradou súhlasil.
Olejkár mal ženu Miladu a jedinú dcéru Ľudmilu. Milada bola kedysi milenkou Feliciána. Ľudmila ľúbila Víta. Bol otcovým učňom, priúčal sa olejkárstvu. Milenci prosili Miladu o požehnanie. Olejkár ich láske zabraňoval, ale Milada im r. 1300 požehnanie dala.
Jedného dňa Vít dostal príkaz od Olejkára, aby zaniesol mastičky Matúšovi na trenčiansky hrad. Cestou sa Vít zastavil v krčme pod vrchom Sokolice. Na brehu Váhu ho chytili zbojníci, chceli ho okradnúť a utopiť. Víta zachránili šľachtici Zlatecký a Važecký. Boli to dvaja najväčší a najbohatší synovia krajiny.
Aby Olejkár zamedzil styku Ľudmily a Víta, Ľudmila mala odísť k zlatníkovi do mesta Trenčína /bol tam richtárom/. Milada ostala sama. Keď prišiel Felicián, odišla s jeho družinou.
Chýry o nečestnom konaní zlatníka i Olejkára sa rozniesli po okolí. Roku 1302 za vlády Václava III. bol usporiadaný súdny proces. Hlavné slovo mal Matúš Čák. Zlatník sa priznal k svojej vine a bol odsúdený na trest smrti. Výjav Olejkára bol prenikavejší. Pred súdom vyrozprával celý svoj životopis. Medzi iným oznámil Vítovi a Ľudmile, že sú súrodenci. Vít bol synom Želmíry a Olejkára. Súrodenci boli sklamaný nešťastnou láskou. Ľudmila odišla do kláštora, Vít zostal v službách Čáka. Tak sa končí osud detí Hrabovcových.
ČRTY ROMANTIZMU
„On vládol nad Tatrami. A v jeho Tatrách bol
pokoj a panovali spravodlivosť a šťastie.“
Ján KALINČIAK /1822 – 1871/
Narodil sa v Hornom Záturčí. Otec – sedliackeho pôvodu, bol tu farárom, ale pochádzal z Párnice z Oravy. Skoro osirel a musel sa o seba starať sám. Matka – hrdá zemianka. Pochádzala z Vrútok. Bola výborná rozprávačka, kronikárka všetkých zemianskych rodín v Turci.
Po štúdiách v Gemeri a v Levoči prišiel do Bratislavy už s pevným národným cítením, stal sa členom štúrovskej družiny.
Študoval právo, teológiu a filozofiu, štúdiá dokončil v Halle.
Rok bol domácim vychovávateľom, 12 rokov profesorom filozofie a rektorom lýcea v Modre – toto obdobie hodnotí ako šťastné.
10 rokov bol riaditeľom Gymnázia v Tešíne, mal ťažkosti s nadriadenými úradmi. Potom sa usadil v Martine, kde bol redaktorom časopisu Orol. Mal úmysel z Orla vytvoriť kvalitný časopis.
Historické poviedky:
- Mních
Diela o zemanoch:
REŠTAVRÁCIA
postavy: Adam Bešeňovský, jeho dcéra Anuľka
Peter Barina
Štefan Levický
Ondrej Levický
Matiáš Bešeňovský
Ján Potocký
dej:
Dej sa odohráva v 19. storočí. Námetom je obraz kortesačiek – získavanie voličov pred voľbami. Autor zobrazuje bohatých zemanov, ktorí chcú dosiahnuť vysoké postavenie, vlastniť veľa majetku. Omiesto vicišpána sa uchádza Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Chudobný zeman Štefan Levický sa zaľúbi do dcéry A. Bešňovského, Anuľky. Jej otcovi to nie je po vôli, lebo ju chce vydať za grófa Želinského a zabezpečiť tak dcére lepšiu budúcnosť. Štefanovi sľúbil, že Anuľku dostane, len ak sa stane vicišpánom.
Obaja kandidáti získavajú hlasy voličov pijatikou a podplácaním kortešov. Obe strany majú prívržencov i odporcov. Ondrej Levický pomáha Štefanovi Levickému. Podarí sa mu získať Mariáša Bešeňovského na stranu Potockých. Matiáš však sľub nedodrží a prejde do radov Adama Bešeňovského. Za porušenie prísahy ho prívrženci Potockého musia potrestať. Postavia ho pred fingovaný súd a on prisľúbi, že prejde na stranu Potockých. Potocký teda dosiahne víťazstvo a Števko podľa dohody stane druhým vicišpánom a dostáva Anuľku.
V diele niet víťazov ani porazených, všetci dosiahli to, po čom túžili.
Jazykové prostriedky:
Autor využíva príslovia, porekadlá, frazeologizmy /mnohé sa rýmujú/, hovorovú reč.
Obraz zemianstva:
„Deti moje, to boli časy! Takých namojdušu nikdy viacej nebude !“
Romantické črty:
Náznaky realizmu:
Anuľka Štefanovi hovorí: „ .. čo je lačné, neni vzácne, a ty si ma musíš zaslúžiť. Nuž staň sa vicišpánom, postav sa pred môjho otca.“
PÚŤ LÁSKY
hlavné postavy: Janko Černok – mocný pán na zámku Branč
aga Osman – turecký vládca na zámku Červený Kameň
Žofia Hanušová
dej:
V jedno jesenné ráno sa vybral Janko so sprievodcom na Myjavu k svojej milej Žofii. Cestou stretne agu Osmana a jeho sprievod. V jeho náručí spoznáva svoju Žofiu. Aga ju tiež veľmi miluje a chce si ju odviesť. Medzi sokmi sa strhne tuhý boj. Janko v ňom oslobodí z rúk Osmana krásnu Žofiu a vráti ju otcovi. Žofia sa chce vydať za Černoka proti otcovej vôli. Aga sa rozhodne prekaziť sobáš. Počas svadby začne Myjava horieť na 10 miestach a Aga unesie Černoka. Žofia sa nevzdáva svojho milovaného Janka a podstúpi cestu dobrodružstiev za jeho oslobodením. Zámer Žofie sa podarí. Osman obidvoch prepustí a zaručí im bezpečný návrat domov. Láske však nie je súdené naplnenie. Keď sa šťastní milenci vracali domov, došlo k tragédii. Sedliaci, pracujúci v hore, zavraždili Janka Černoka, lebo sa domnievali, že v drahom tureckom obleku môže byť oblečený iba turecký hodnostár.
Z príbehu sa dá usúdiť, že Kalinčiak vybočil z rámca štúrovskej schémy, podľa ktorej základnými poslaniami mládeže bolo zasvätiť život národným veciam a nevšímať si osobné šťastie.
Autor sa v diele sústreďuje na psychológiu Černoka a Osmana, na ich vnútorný nepokoj, spôsobený nešťastnou láskou.
Autor povyšuje lásku: „ Ľudia milujúci viac osobnú slobodu ako devicu srdca
svojho, nemilujú srdečne, dokonale, bo v tom záleží
tajomstvo lásky, že sa táto v slobode cíti neslobodnou.“
Pozoruhodný je postoj autora k obidvom mládencom. Spája ich a rozdeľuje ľúbostný cit k tej istej dievčine. Autor si však k obidvom zachováva objektívny postoj, obaja sú mu sympatickí. Sú to výnimoční ľudia a kreslí ich celkom v duchu romantickej poetiky.
ROMÁN
opisoch, úvahách
medzi postavami
V románe je dôležitá kategória rozprávača. Základom deja je rozprávanie udalosti. Dej románu je zložitý, tvorí ho množstvo udalostí, na ktorých sa zúčastňuje mnoho postáv. Výnimkou sú psychologické romány, v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy /Dostojevskij: Zločin a trest/.
románový dej: - hlavné
- vedľajšie dejové línie
postavy: - hlavné
- vedľajšie
Zobrazované vzťahy medzi ľuďmi často vyúsťujú do konfliktov.
Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie, trilógie a románové cykly. Takýmto cyklom je napríklad Balzacova: Ľudská komédia.
Pôvod termínu „román“ je v strednom Francúzsku, kde sa ním spočiatku označovali akékoľvek slovesné diela napísané ľudovým jazykom /lingua romana/, teda nie po latinsky. V 13. – 15. storočí sa názvom román označovali veršované epické útvary, tzv. rytierske romány.
Skutočný román má svoj pôvod v poviedkach a novelách. Zárodkom budúcej románovej kompozície je Boccacciov Decameron. Dôležitým stupňom no vývine románu bol pikareskný román. Vznikol v 16. a 17. storočí. Jeho hlavnoupostavou bol veselý tulák, šibal prechádzajúci z jedného miesta na druhé.
Ďalší stupeň vo vývoji európskeho románu znamená Cervantesov Don Quijote a Sancho Panza, pôvodným zámerom autora bolo zosmiešnenie rytierskych románov.
Do dejín románu sa zapísal Daniel Defoe so svojím dielom: Robinson Crusoe. 18. stor. – prvé psychologické romány / Dostojevskij: Zločin a trest/. Koncom 18. stor. – prvý slovenský román: Príhody a skúsenosti mládenca Reného od J. I. Bajzu. V tomto románe je využitý kompozičný princíp putovania hlavného hrdinu.
Významným románopiscom v 19. storočí bol napr. Vajanský ako aj Kukučín a Šoltésová. 20. storočie – Hronský, Ondrejov, Jašík, Bednár ...
NOVELA
Známi novelisti: Boccaccio, Čechov, Vajanský, Kukučín, Timrava atď..
POVIEDKA