Svetová literárna moderna

SVETOVÁ LITERÁRNA MODERNA

(1880 – 1920)

– týmto pojmom označujeme literárne smery z konca 19. a zač. 20. stor. (symbolizmus, impresionizmus (– dojem), dekadencia (– úpadok), ...) ktoré sa navzájom ovplyvňovali a striedali,

– špecifické vplyvy z národných literatúr (nár. tradícia, motív, lyrický subjekt),

– vplyv filozofie novovznikajúcich lit. smerov (civilizmus, futurizmus, konštruktivizmus a iné).

Charakteristika literárnej moderny:

1) zdôrazňuje autorský subjekt, jeho význam, miesto, jedinečnosť,

2) básne sú preniknuté smútkom a pochmúrnosťou,

3) vnáša do literatúry človeka samotára,

4) autori citlivo vnímajú prítomnosť, dostávajú sa do rozporu s nehumánnosťou,

5) lyrický hrdina ťažko hľadá východisko z pocitov zmätenosti vo svojom vnútri.

Príčiny vzniku literárnej moderny:

1) literárne východiská literárnej moderny sú neliterárne,

2) rozklad spoločenskej atmosféry, etiky a filozofie,

3) strata ideálov, blížiaca sa 1. sv. vojna, uprednostňovanie novodobých zbohatlíkov, pokles významu umenia,

4) spoločnosť opustila umenie, do popredia sa dostávajú poznatky z oblasti techniky, veda sa stáva novým zdrojom politickej a ek. moci a bohatstva.

5) realizmus a jeho variant naturalizmus – spoliehajú sa na poznatky modernej technickej a spoločenskej vedy, na silu objektívneho faktu a racionálny prístup k problémom,

Moderné literárne avantgardné smery:

1) symbolizmus – autori sa vyjadrovali pomocou symbolov, alegórií a metafor,

2) impresionizmus – jeho úsilím bolo vyvolať dojmy, chvíľkový zážitok, vnem,

3) futurizmus – tento smer sa inšpiroval budúcnosťou, oslavuje výdobytky vedy,

4) kubizmus – pokúsil sa rozložiť trojrozmerný predmet na dvojrozmernej ploche obrazu,

5) kubofuturizmus – predstaviteľom bol Apollinaire, (kubizmus + futurizmus),

6) expresionizmus – hľadá vnútorné súvislosti.

Parnasizmus – podľa hory Parnas v Grécku, kde podľa báje bolo sídlo Apolóna a múz

– zaujímala ich forma básne, téma a obsah neboli dôležité,

– zmyslom umenia je dokonalá krása, má sa stať sama sebe cieľom, „čisté umenie“,

– motívy čerpali z minulosti, vzor antika (predst. Hviezdoslav),

– literárna škola pôsobila vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom. Smer odmietol spätosť umenia so spoloč. realitou,

– odmietol spoločenskú skutočnosť a jej problémy.

– Súčasný Parnas – 3 zborníky vyšli pod týmto jednotným názvom

– pochmúrny a pesimistický charakter poézie súvisí so zlou spoločenskou situáciou → vysťahovalectvo, zbedačovanie 

Symbolizmus

– vznikol v poslednej štvrtine 19. stor. vo Francúzsku ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus,

– z gréc. symbolon = znak, náznak

1) do popredia do popredia sa dostáva estetický zážitok tvorcu cez zmyslové vmeny, sústredené vnímanie, básnikovo „ja“,

2) základom poetiky je symbol, slúži na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce – láska),

3) básnici sa štylizovali do úlohy nepochopených „prekliatych“, uvedomovali si svoju vykorenenosť zo spoločnosti,

4) vybrali si samotu v rušnom spoločenskom živote,

5) hľadali nové priestory v neskutočne, vo sne, mimo reality – podnety z mystiky a náboženstva,

6) pre básne hľadali výnimočné zvukové efekty, ktoré ju mali približovať k hudbe, evokovať vzťah medzi slovom a hudbou – nadraďujú ducha nad hmotu,

7) rodí sa nový verš, voľný verš, ako dôsledok rozkladania normatívnej poetiky (slúžiacej ako pravidlo)

8) polysémantickosť – symbol nemá iba 1 význam,

9) poézia ťažila zo sugescie – silný duševný vplyv na inú osobu,

z evokácie – výzva, vyvolanie v mysli,

10) rytmus afektívnej (citovej) pamäti,

11) hra s asociáciou – združovaním predstáv,

 

Paul Valéry – pokúsil sa o poetické „definovanie“ symbolizmu

Paul Verlaine – prvýkrát použil pojem „prekliati básnici“

patrili sem: Jean Arthur Rimbaud

Stephan Mallarmé a neskôr sa rozširuje o

Edgar AllanPoe (americ. spisovateľ)

Charles Baudelaire

Tristan Corbiére

– vývojový vzťah medzi symbolizmom a dekadenciou je zložitý,

– dejiny fr. literatúry označujú dekadenciu za predchodcu symbolizmu (z franc. „décadence“ = úpadok),

– za dekadenciu a dekadentov sa na konci minulého storočia označovali tí básnici, ktorí opustili tradíciu (Ch. Baudelaire), neskôr sa pod týmto termínom rozumel svetonázor a životný postoj časti spisovateľov na prelome storočí, ktorí sa zjednotili v myšlienke „čistého umenia“,

– v slovenskej literatúre dekadencia nemala významnejších stúpencov,

– znaky dekadencie: subjektivizmus, pesimizmus, individualizmus, zblíženie poézie s hudbou a maliarstvom,

FRANCÚZSKA LITERÁRNA MODERNA

CHARLES BAUDELAIRE (1821 – 1867)

– narodil sa a aj umrel v Paríži,

– detstvo a mladosť – dramatické,

– odmietol životnú dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu,

– jediná básnická zbierka: Kvety zla  (má 6 častí),

– je to asi 300-stranový básnický text, komponovaný ako dramatické dielo,

– básne sú výpoveďou o ovplyvnení autora tvorbou Alana Pola, od neho sa Baudelaire učí prijímať realitu cez postoj pozorovateľa, ktorému neuniknú detaily,

– zbierka mu priniesla utrpenie, zákaz šíriť niektoré básne,

– Kvety zla sú odpoveďou na poéziu parnasizmu,

– po jeho smrti – vyšli malé básne v próze (torzo pokračovania Kvetov zla),

– výber z poézie – Trosky,

 

 

Charteristika jeho tvorby: od romantizmu po symbolizmus

– zmysel pre dôvernosť, zmyslové očarenie, hĺbka vnemu a túžba po voľnosti.

– vo svojej tvorbe spojil do kontrastných dvojíc:

telo	–	duch
večnosť	–	dôvernosť
vôľa	–	harmónia

CUDZINEC

– v tejto básni autor vyjadruje svoje pocity a duševný stav pomocou symbolov,

– kľúčovým slovom básne je slovo oblaky

– symbol básne sa postupne mení:

letiace oblaky	–	sloboda, vzdialenosť
oblaky na obzore	–	voľnosť
zázračné oblaky	–	tajomnosť

– vnáša do nej tajomnosť,

– báseň je rozhovorom básnika s lyrickým hrdinom o závažných otázkach života,

– hrdina odmieta tradičné hodnoty (rodina, priatelia, krása) i vo vlastnej rodine sa cíti ako cudzinec

– jeho vzťahy k ľuďom a k svetu sú narušené, negatívne,

– jeho sny sa neuskutočnili,

– negatívny postoj vyjadruje zápornými slovesami (nemám, nenávidím),

– mračná znamenajú krásu, ale aj túžbu po slobode,

JEAN ARTHUR RIMBAUD[žán artúr rembó]  ( 1854 – 1891 )

– v jeho tvorbe sa odrazila nepokojná povaha (– búrlivák), neustále hľadanie nových miest, citlivosť,

– začal tvoriť pod vplyvom romantikov (V. Hugo), inšpirácia Ch. Baudelaire,

TVORBA: Pobyt v pekle – prvotina, prevažujú básne v próze,

1. Iluminácie 1., 2. – zrekonštruované podľa rukopisu priateľov,
2. Básne – tlačou ako Relikviár,

Charakteristika jeho tvorby:

– jeho poézia – 3 vývinové obdobia,

– senzualizmus,

– jeho poézia je plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke, nájdeme tu:

– očarenie prírodou, znechutenie z mravov z malomesta, sociálne motívy,

– verše o mladíckych predstavách o živote,

– bol považovaný za zázračné dieťa,

– vrchol svojej tvorby dosiahol už ako 16 – ročný,

– svoje literárne práce napísal v priebehu 3- 4 rokov,

– považujú ho za „tvorcu nového konkrétneho jazyka“,

– BÁSEŇ: V zelenej krčmičke – milostné predstavy

GUILLAUME APOLLINAIRE[gijóm apolinér] (1880 – 1918)

– bol spojovacím článkom medzi symbolizmom a surrealizmom,

– znovuobjaviteľ moderného lyrizmu

– bol vedúcou osobnosťou avantgardy,

– mal kontakty s kubistami,

– na zač. 20. stor. bol predstaviteľom kubizmu,

– ako prvý uviedol literárne pásmo,

TVORBA: Zavraždený básnik – súbor 6. poviedok, autobiografická próza o zložitom dospievaní

Alkoholy

Kaligramy

Sediaca žena – román,

Tiréziove prsníky - satirický náčrt,

ALKOHOLY

Analýza zbierky

– ústredná téma sa rozvíja do vedľajších a tie sa osamostatnili,

– nechýba humor, satira, groteska,

– využitie farieb – vzbudzuje emócie,

– kompozične je to reťazec dojmov, videní, postrehov a nálad („filmová montáž“),

– pásmo vytvorilo rámec, do ktorého básnik vniesol životný pocit,

– úvodná báseň Pásmo – každé slovo a myšlienka má svoje miesto – ako na kubistickom obraze

– autor podáva všednosť obyčajného dňa, ktorý má svoju fantáziu a čaro, čo umožňuje návrat do detstva,

– prejavuje túžbu hľadať nový ideál, ktorý spojí ľudí,

– nájdeme tu obrazy neskorého leta, jesene, bývalých lások, vodných prúdov, plynutia času, blúdení, tieňov a znovuzrodenia,

– obmieňanie prírodných a civilizačných motívov, pohrávanie sa s nimi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady,

jazykové prostriedky

v zbierke: hovorový jazyk neologizmy

technické termíny archaizmy

ľudové výrazy topografické názvy

pojem PÁSMO : je polytematická báseň väčšieho rozsahu. V texte sa prelínajú rôzne štylistické roviny, spájajú sa časovo a priestorovo nesúvisiace motívy a reálie, prelínajú sa epické a lyrické prvky.

– voľné radenie zdanlivo nesúvisiacich tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma rozložená na rad pomerne samostatných čiastkových tém, ktoré sa navzájom striedajú,

– asociatívny prúd vedomia,

– do poézie zaviedol G. Apollinaire. Zmiešal prvky reflexie humoru, vízií, snov a reality.

– voľný tok myšlienok básnikovho vedomia ( P. Horov- Nioba matka naša, R. Fábry – Druhé stretnutie s Féneom ),

KALIGRAMY –báseň Dymy

– vznikla počas. 1. sv. vojny,

– názov symbolizuje vojnový požiar,

– má formu kaligramu, pripomína fajku,

– autor spája krásu textu, slova a výtvarný prvok,

– kompozičným základom básne je kontrast:

dym z vojnového  požiaru

↔

azúrový dym, očarenie krásami sveta

– poézia pripomínala snové prvky,

– je založená na hre predstáv, nezakladá sa na logických väzbách,

– kaligram – báseň napísaná do obrazca, ktorý v náznakoch pripomína obsah básne.

PAUL VERLAINE (1844 – 1896)

– bol medzi zakladateľmi symbolizmu,

– spomienky na toto obdobie si uchoval v knihe Prekliati básnici,

– básnické zbierky:

Saturnské básne – badať tu vplyv Baudelaira, objavujú sa tu básne vyvolávajúce zvukovú predstavu, nájdeme tu motívy lásky, smútku, túžby,

– postupy parnasizmu,

Múdrosť – básnická zbierka dokazuje, že Verlainov život bol rušný a dramatický,

– výber z jeho poézie vyšiel pod názvom v slov.:

Božská láska (1969)

Prekliati básnici (1971)

Ostatné európske literatúry:

RUSKÁ LIT.:

Velemir Chlebnikov

Vladimír Majakovskij – začínal medzi kubofuturistami,

– do poézie vniesol svojskú grafiku verša – stupňovitý verš,

– obohatil poéziu o svojské novotvary, o hovorovú reč a netradičné matafory,

– písal agitky – agitačné veršíky, články,

– jeho poézia bola v službách revolúcie.

Sergej Jesenin– dva okruhy poézie:

1) rodná dedina, smútok za uplynulým časom a životom,

2) bohémske verše, smútok z detstvom, zmätok z revolučnej doby.

Anna Sneginová– lyrický „príbeh“ – roky vojny,

– básnik prírody vyjadril jednotu medzi prírodou, predmetmi a človekom.

ČESKÁ MODERNA - 1895 – 1918

1895 – Manifest českej moderny

Predstavitelia: Otakar Březina

Stanislav Kostka Neuman

Petr Bezruč: Slezké písne – okruhy: 1) intímny

2) sociálny

3) národný

Fráňa Šrámek – do českej literatúry vniesol umelecký smer vitalizmus,

František Xaver Šalda – významná osobnosť českej literárnej kritiky,

– svojím chápaním zasiahol aj slovenskú literatúru,

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA

– na prelome 19. a 20. stor. sa zrýchľuje rozvoj priemyslu v R-U,

– spriemyselňovanie Slovenska bolo nerovnomerné, zhoršilo živ. podmienky slov. robotníkov,

– stupňovanie hosp. a soc. zbedačovania obyvateľstva, odnárodňovanie, vysťahovalectvo za prácou, slabosť národnej buržoázie, obavy o uchovanie národa spomaľovali vývin slov. spoločnosti a jej kultúry,

– mení sa pohľad na spisovateľa; z verejného činovníka sa stáva tvorivá osobnosť, individualita,

– spisovateľ má právo presadzovať svoj názor,

– na prelome 19. a 20. stor. tvoria autori staršej a mladšej generácie realizmu, ale aj autori nastupujúcej generácie, vystupujúcej v dejinách ako slovenská literárna moderna,

– slov. literárny život udržiavajú tieto časopisy:

Literárne listy, Cirkevné listy, Slovenské pohľady, Černokňažník, Dennica, Živena,

– mení sa myslenie o literatúre, ktorú sprevádzajú protichodné názory.

Na zač. 20. stor. sa objavila kríza hodnôt umenia v nár. kultúre. Mladí autori aj bez spoločného programového vystúpenia uskutočňovali svoje moderné chápanie umeleckej tvorby. Modernosť pochopili ako nový vzťah k tradícii, ktorú prekonávali novými umeleckými postupmi, no tradíciu neodvrhovali. Autori sa sústreďovali predovšetkým na atmosféru básne, na netradičné psychické a sociálne ustrojenie lyrického subjektu.

– pre slovenskú literárnu modernu sa určujúcim stáva pocit nesúladu medzi ideálom a skutočnosťou

– slov. lit. moderna – niekedy aj názov Kraskova škola,

BÁSNICI:	Janko Jesenský	PROZAICI:	Janko Jesenský
	Vladimír Roy		Vladimír Roy
	Ivan Gall		Ivan Gall
	Ivan Krasko		Ivan Krasko
	Andrej Klas		František Votruba
			Ľudmila Groeblová

František Votruba, Bujnák – významní lit. kritici

IVAN KRASKO (1876-1958)

– je predstaviteľom symbolizmu,

– narodil sa v Lukovištiach pri Rimavskej Sobote v Gemeri,

– vlastným menom Ján Botto,

– tvoril pod pseudonymom Janko Cigáň,

– maturoval v Rumunsku,

– v období 1. sv. vojny bojoval na ruskom a talianskom fronte,

– na konci života žil v Piešťanoch, kde jeho dcéra a zať Ladislav Mňačko zriadili pamätnú izbu,

– zomrel v Bratislave, pochovaný je Piešťanoch,

TVORBA:

Poézia: Už po niekoľkých rokoch lit. činnosti autor vydal svoju prvú zbierku.

Básne uverejňoval v časopisoch: Slovenské pohľady

Dennica

Zbierky: 1909 – Nox et solitudo (Noc a samota)

1912 – Verše – opúšťa 4-veršovú strofu, využíva sonet, prevažuje intímna lyrika, motívy, ktoré alegorizujú (démon, otrok, pustovník) a symbolizujú (zrada, sloboda, obeta) jeho výpoveď,

 

 

 

NOX ET SOLITUDO

– v úvode tejto zbierky nájdeme slová Vajanského:

„ šťastnú cestu od tieňov k svetlu“

– Vajanský hovorí o Kraskovi, že je to rodený básnik. Zbierka predstavuje ľúbostnú poéziu nasýtenú os. smútkom, vyskytuje sa v nej vznešený motív ženy. Lyrický subjekt zotrváva v dramatickej polohe vzťahu medzi realitou a osobnou situáciou človeka, nevie sa vyrovnať s pocitom vlastnej viny a s nenaplnením os. túžby po harmónii. Realita zraňuje básnika.

UŽ JE POZDE

– báseň v čitateľovi vyvoláva pocit osamelosti, smútku, obáv, stiesnenosti,

– má úvahový ráz,

– uvedené pocity autor vyvoláva symbolmi a obrazmi (impresie),

– hlavná myšlienka básne je vyjadrená v poslednej strofe:

„ A ty nejdeš dokončiť tie započaté hovory“

Verše symbolizujú neporozumenie v láske, osobné neúspechy, smútok a nostalgiu moderného človeka.

– autor hľadá cestu z tmy na svetlo,

VESPER DOMINICAE (NEDEĽNÝ VEČER)

– autor napísal báseň ďaleko od domova,

– spomína v nej na svoj domov, rodný kraj,

– ďalej sa už do popredia dostáva obraz matky, ktorá spomína na svojho syna,

– on odišiel z rodného kraja a ona sa cíti osamotená,

– spomienky na syna evokuje v matkinom vnútri zápis na poslednom liste Tranoscia o jeho narodení,

– matka sa usiluje potešiť modlitbou a spevom náboženských piesní,

– v závere básne je smútok a pochmúrnosť.

Odkaz básne pre súčasnosť:

– láska k matke, význam domova v živote človeka,

Ďalšie básne zo zbierky NOX ET SOLITUDO:

Plachý akord Topole Jehovah Zmráka sa

TOPOLE

– na Kraskovom hrobe je monument topoľa,

1. strofa: autor prirovnáva čierne veľké topole k smútku a bolesti

situácia v prírode ↔ vnútro človeka

1. strofa: autor prirovnáva topole k špatnej vôli ducha,
2. strofa: topole symbolizujú prízraky,
3. strofa: topoľ symbolizuje havrana, noc → smútok,

topole celkovo v básni symbolizujú samotu, opustenosť

Jazykové prostriedky:

zvolanie: „Hej topole, tie topole vysoké!“

epiteton: široké pole,	prirovnanie: prízraky sťa z nirvány
veľké čierne topole,	ako vzhľad ich duch môj zmizne
špatnej vôle,	ako havran ošarpaný do noci...
hrdo stoja ošarpané,
v mraze, vetre nahé, holé topole,
vysočizné topole,

OTROK

– v básni je základným motívom: útlak spojený so smútkom a bôľom

Jazykové prostriedky:

epizeuxa: nikdy, nikdy

„Som ten čo čaká na ston poplašného zvona“ - čaká na vzburu,

epiteton: divným bojazlivým bôľom

tíško niesla úhorovým poľom

v detskej trasúcej sa duši - (zároveň je aj metafora)

môj chrbát skrivený

vo sklopenom zraku

OTCOVA ROĽA

– má lyrický charakter, ale nachádzajú sa v nej aj epické prvky

– báseň odráža podvečernú atmosféru

– básnik vyjadruje clivotu, opustenosť, krivdu, nepokoj

Výrazové prostriedky

roľa – je to neutrálne slovo, označuje vlasť, domovinu

tulák – človek bez domova, musí opustiť valsť, aby prežil

So symbolmi súvisia aj impresie; autor využíva také obrazy prírody, ktoré vyjadrujú stav jeho duše.

sivé polia – krajina bez života

posledný lúč – posledná nádej

strnište suché – stav domoviny, ťažké položenie ľudí v našej krajine

Zvláštnosť atmosféry básne umožňuje prvok tajomnosti, všetky tieto prostriedky sú obrazom vlasti domoviny zanedbávanej vlastnou inteligenciou.

V závere básne je vyjadrená myšlienka, že slov. ľud bude oslobodený, jeho pomstu symbolizujú „zubále dračie“. Príčinou smútku autora je stav domoviny, jej ťažké položenie.

Ďalšie básne zo zbierky VERŠE: Kritikovi

Ja

Kritika

ZMRÁKA SA ...

– vyjadruje smútok, stratu ideálu, nádeje

– symbol samoty, smútku: zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli

od hory do lesa tak plače, kvíli...!

Jazykové prostrieky:

epiteton: neznámych duše

oblaky nízko sú

žaluje zúfale žaloby márne

ktos' príliš úbohý o pomoc volá

ktos' príliš z šíreho sveta

spomienky hriešne

apoziopéza: Od hory, do lesa tak plače, kvíli...!

...vyplniť nádeje nebolo sily –

zapadli, zapadli vo zhone žitia...

do tvári hádže nám spomienky hriešne...

zmráka sa, pôjdeme...

kumulácia slovies

zbierka VERŠE

ŽIVOT

– s veľkým Ž, lebo život je základným motívom básne,

– v básni autor porovnáva človeka s prírodou,

– človek bojuje so životom,

– vystupuje tu autorský subjekt,

Jazykové prostriedky:

básnické vyjadrenie: preds'

epiteton: od ranných do večerných rôs

pre krásnu dcéru čiernych hôr

epizeuxa: ty – lebo ja, ty – lebo ja...

zvolania

literárna moderna – využíva sylabotonický veršový systém, v ktorom sa presadzuje

daktylská stopa ( – U U )

PRÓZA: Naši

List mŕtvemu

Sentimentálne príhody

Udalosti

Noc a ja

Bájka pre moju milú

Krasko sa vo svojich prózach vyrovnáva s pocitmi moderného človeka, ktorý stratil istoty starého sveta. Jeho pocity možno chápať ako metaforu na zložitý život na zač. 20. stor.

 

LIST MŔTVEMU

V rukopisnej poznámke autor napísal, že dielo zachytáva skutočnú udalosť.

Je to posledná Kraskova próza, ktorej dej sa odohráva v rodnej dedine v Lukovištiach.

Autor tu využíva fantastické zložky.

Novela vyšla pôvodne v krajanských národných novinách v roku 1911 v USA, potom v Slovenských pohľadoch v roku 1912 uverejnil túto novelu August H. Škultéty.

JANKO JESENSKÝ(1874-1945)

– narodil sa v Martine,

– stal sa advokátom a pôsobil v mnohých slovenských mestečkách,

– pochádzal z národne uvedomelej rodiny,

– jeho literárne dielo vzniko v 2 obdobiach:

1) do roku1914 pred prevratom

2) po roku 1918 po prevrate

Poézia:

Verše – motív lásky Verše II. Po búrkach Na zlobu dňa Čierne dni Proti noci Zo zajatia

}

básnické zbierky

ZO ZAJATIA – Slovenčine

– vyjadruje túžbu po domove i rodnom kraji,

– autor pomenúva vlasť pomocou symbolov: „krajina otrokov, biela otrokyňa“,

– slov. národ charakterizuje ako holubičí, čo symbolizuje jeho mierumilovnosť,

– nepriateľa zobrazuje ako vraha a krvavého vlkolaka,

– často tu nájdeme metaforické vyjadrenia, autor sa vyjadruje v prenesenom význame,

– v závere autor vyjadruje túžbu po pomste krivdy páchanej na vlastnom ľude,

Próza:

Pani Rafiková Štvorylka Maškarný ples Slnečný kúpeľ	}	Malomestské rozprávky – autor čerpal z prostredia malomesta
Demokrati	román

ŠTVORYLKA

Poviedka nás zavedie do malého mestečka v čase bálu.

V mestečku vládne radosť, žije povznesenou náladou. Páni si objednávajú u dám tanec a tešia sa na zábavu. Každá z nich sa však predovšetkým zaujíma o to, či na bál prídu aj oficieri.

Bál sa začne. Keď je zábava v plnom prúde, do miestnosti vstúpia oficieri. Dámy zabudnú na svoje sľuby tanečníkom a vrhnú sa do náručia oficierom.

Čoskoro zaznie poplach a oficieri musia opustiť dámy, ktoré do rána zostali bez tanečníkov.

Autor poukázal na dvojtvárne správanie dám, vyjadril kritiku ich falošnosti.

Konanie dám bolo malomeštiacke, lebo konali inak, ako sľúbili.

DEMOKRATI

Hlavné postavy: doktor Landík, Hana – kuchárka, Dubec – statkár,

Tolkoš – mäsiar, doktor Petrovič – úradník, jeho žena,

ich dcéra Žela

Komisár vidieckeho okresného úradu dr. Landík zakladá v miestnom hostinci s mäsiarom Tolkošom spolok na podporu ideálov demokracie – Rovnosť. Jeho existenčnú oprávnenosť má preveriť láska hrdého živnostníka ku kuchárke bankového riaditeľa, Hane. Je to skúška srdca a rozumu. Hanino srdce sprvu len zo stávky získa dr. Landík, čo vyvoláva rozpad spolku Rovnosť a podnecuje mäsiarovu žiarlivosť. Landíkova situácia sa ozrejmuje z hľadiska rodiny, ktorá je znepokojená Tolkošovým anonymným listom, z ktorého sa dozvedajú o vzťahu Landíka ku kuchárke Hane. Posielajú ho k príbuzným na vidiek, kde sa stretáva s dcérou bratislavského advokáta Želou Petrovičovou a statkárom Dubcom. Landík znechutený flirtom so Želou sa vracia na pôvodné pôsobisko a hľadá oporu v členstve v agrárno-sedliackej strane. O Landíkov prípad sa však začína zaujímať prezident krajinského úradu v BA. Kuchárku zamestnávateľ vyhadzuje zo služby. Dr. Landíka „za trest“ prekladajú na významnejšie miesto na krajinský úrad v hlavnom meste.

Na novom mieste sa mu otvárajú dvere do vplyvnej spoločnosti prostredníctvom vzdialeného príbuzného doktora Petroviča.

V druhej časti románu sa ťažisko udalostí prenáša do BA prostredia. Malomestské klebetnícke intrigánstvo nahrádzajú machinácie veľkého formátu. Autor podáva obraz politických volieb, kt. cez prejavy karierizmu ovplyvňujú postavy.

S prispením Petroviča sa Landík zasväcuje do praktík vysokej politiky. Musí sa však konečne rozhodnúť medzi hlasom rozumu a srdca. Do deja opäť vstupuje statkár Dubec, tentokrát ako stratený otec Hany. Landík s prekvapením poznáva, že Hana na neho nezabudla. Žela sa rozchádza s Landíkom a on nachádza svoju Hanu tentokrát ako bohatú dedičku. Žela spoznáva v Dubcovi nádejnú partiu na výhodný sobáš. Landík a Hana sa stávajú spokojnými manželmi. Dielo sa končí paradoxne: Žela sa sobášom s Dubcom stáva Haninou macochou.

Mäsiar Tolkoš - typický predstaviteľ slovenského malomesta, jeho obmedzeného

myslenia, ktoré je poznačené predsudkami.

Autor kritizuje spoločensko-politické pomery buržoáznej ČSR v 30. rokoch.

Predvojnové umelecké avantgardy

– v prvých rokoch 20. stor. – dekadencia, parnasizmus – slabnú,

– symbolizmus, impresionizmus – doznievajú, strácajú vplyv na literárny život (hovoríme o postsymbolizmue a postimpresionizme),

– moderna z posledných desaťročí 19. stor. stojí pri zrode avantgardy, ktorá sa formuje na zač. 20. storočia,

– avantgarda (franc. l´avant – garde = predvoj) – jedna z etáp moderného umenia 20. storočia,

– východisko avantgardy – roztržka umelcov so spoloč. a estet. hodnotami na konci 19. stor.

– začiatok avantgardy – pred 1. sv. vojnou

– charakteristika avantgardy – kolektivizmus (skupiny názorovo jednotných umelcov),

– programotvorné úsilie (jednotlivé prúdy zostavujú svoje umelecké manifesty, programy),

– podľa Maria de Micheliho [mikel] – 2 samostatné prúdy avantgardy:

1. prúd – vychádza z kubizmu a smeruje cez futurizmus k abstrakcionizmu, spoločné úsilie nahradiť realitu abstrakciou, konštrukciou nového sveta,
2. prúd – začína expresionizmom a pokračuje cez dadaizmus k surrealizmu, v človeku uvoľňuje tvorivosť, odmieta rozum, objavuje sen, podvedomie, prírodu, prirodzenosť

– slov. liter. hisotorik Mikuláš Bakoš v práci Avantgarda ´38 rozlišuje avantgardu predvojnovú a medzivojnovú, teda chápe ju ako dva vývinové stupne jedného javu,

– avantgarda = široká škála ideovo-estetických programov, ktoré v umení prvých troch desaťročí 20. stor. pôsobili takmer súčasne a mali odmietavý postoj k meštiackej spoločnosti a jej hodnotám,

– expresionizmus, futurizmus, konštruktivizmus, dadaizmus, poetizmus, surrealizmus

Expresionizmus – vznikol v Nemecku (1905)

– z lat. expressus = výrazný, ostrý, názorný

– literatúra, hudba., výtvarné umenie

1) 1885-1900 – odmietanie naturalizmu a impresionizmu, ostrá farebnosť, precízna kresba, maliari zobrazovali vnútorné zážitky (Vincent van Gogh),

2) 1900-1918 – deformácia tvarov, silné kontrasty, dynamickosť

3) po 1918

– vyjadriť a zobraziť skutočnosť najmä pomocou intenzívnych emócií, citov; je to prejav vnútorných hnacích síl,

– zobrazenie situácií, keď ich hrdinovia prežívali vyhranené konflikty, životné krízy, nezvyčajné situácie, ktoré riešili pudovo, emotívne,

– všímali si najmä tmavé, pochmúrne stránky života; atmosféra diel ťaživá, nepokojná, smutná, súvisí s pesimist. chápaním života a pocitmi bezvýchodiskovosti, dezilúzie,

– v slovenskej próze – náznaky expresionizmu – M.Urban, J.C. Hronský

Futurizmus – vznikol v Taliansku (1909)

– oslavoval, preceňoval techniku a civilizáciu, dynamika výrazu,

– 1909 – Manifest futurizmu(čítanka str. 328) – Filippo Tommaso Marinetti – odmietol normy a konvencie, presadzoval kult sily a činu, obdivoval techniku a mestskú civilizáciu,

– umenie malo zobrazovať ruch a tempo sveta, dynamiku,

– nepoužívala sa interpunkcia, využívala sa kakofónia (zvuku strojov, auta, lietadla), onomatopoje,

– absencia pravidelného rytmu a rýmu, obmedzovanie prídavných mien a prísloviek, preferovanie slovies a podstatných mien (dynamickosť); jednoduchý slovník a heslovitý „telegrafický“ štýl => slová v neurčitku,

– maliari – zobrazenie pohybu po sebe nasledujúcimi pohľadmi,

– Majakovskij, Chlebnikov,

Kubofuturizmus

– vznikol v Rusku, oslobodené verše – Vladimír Majakovskij, Velemir Chlebnikov – antiestetizmus – diela na baliacom alebo tapetovacom papieri,

– z lat. cubus = kocka, futurus = budúci,

– kombinácia statických a dynamických prvkov obrazu, spájali sen a skutočnosť, reálno a nadreálno, využívali neologizmy, hovorové slová, nové témy,

– v literatúre bol jeho zakladateľom G.Apollinaire,

– spája bezprostredné zážitky (epické prvky) a básnickú predstavivosť (lyrické prvky),

– nový veršovaný útvar – báseň-pásmo:

– polytematickosť,

– väčší rozsah,

– voľné radenie zdanlivo nesúvisiacich tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma (asociatívna metóda),

(v slov. peézii: R.Fábry, P.Horov, V.Beniak)

– absencia interpunkcie,

Impresionizmus

– z lat. impressio = dojem, vnem, nálada

– maliarstvo, hudba, literatúra

– názov podľa obrazu C.Moneta – Impression ... (Dojem, východ slnka),

– zobrazenie prchavých zmyslových vnemov a dojmov, záznam okamihu,

– náladovosť (rýchle a prudké zmeny nálad),

– všetky odtiene zážitkov,

– lyrické opisy,

– sugestívnosť,

– jazykom vyvolať vizuálne zážitky a nálady,

– poézia. Verlaine, Fráňa Šrámek,

– próza: André Gide, A.P.Čechov,

– dráma: F. Šrámek,

– Slovenska sa dotkol iba letmo, v literatúre sprevádzal symbolizmus (Krasko), lyrizovanú prózu (Figuli),

– estetika škaredého – za jej pôvodcu sa v eur. lit. považuje Ch. Baudelaire

Poetizmus

– vznikol v Čechách (asi 1923),

– z lat. poesis = poézia,

– aktívny vzťah k životu, ktorý zachytával prostredníctvom emócií, fantázie a asociácií autora

– zdrojom inšpirácie autora – predstavivosť, exotické krajiny, sen,

– funkcia poézie – prinášať radosť a krásu,

– metafora, obraz; zmyslové vnemy; ľubozvučnosť, svieže rýmy,

– V. Nezval, J.Seifert,

– J.Smrek, L.Novomeský, J.Kostra – v slov. lit. – vplyv,

– príbuzný so surrealizmom, s ktorým v českej lit. aj splynul,

– svet chápal ako hru farieb, svetiel, zvukov, vôní, pohybu,

Surrealizmus

– vznikol vo Francúzsku (asi 1924),

– z franc. la surréaliteé = nadreálno,

– zakladateľ – André Breton a Philippe Soupault – básn. zb. Magnetické polia,

– prelínanie sna a skutočnosti, metaforickosť, vizuálne prostriedky,

– vplyv psychoanalýzy (podvedomie) Sigmunda Freuda,

– absencia pravidelného rytmu a rýmu,

– spontánny prúd obrazov. asociácií (asociatívnosť – mimovoľné združovanie a prepájanie rôznych predstáv na základe určitých podmienok alebo aspoň 1 spoločného znaku), kt. vychádzajú z podvedomia a kt. sa k sebe voľne priraďujú (automatické texty = bez kontroly vykonávanej rozumom) – psych. automat.,

– odmietali tradičné estet. normy a formy => antitradicionalizmus,

– vyjadrovali „kŕčovitú krásu“ (krása čerpajúca z ľudského podvedomia, snov, halucinácií),

– zvláštne, prekvapujúce metafory,

– voľný verš,

– absencia interpunkcie,

– využívali prirodzený slovosled,

– maliari – Salvador Dalí, Max Ernst, Pablo Picasso,

Kubizmus

– z lat. cubus = kocky,

– vo výtv. umení (maliarstvo, sochárstvo) a v literatúre,

– vznikol 1906,

– Pablo Picasso, G.Braque,

kubizmus – analytický – likviduje ilúziu 3-rozmerného predmetu na 2-rozmernej ploche obrazu,

– syntetický (životné pocity, vystupňovaná farebnosť)

– ku kubizmu sa prihlásil – PURIZMUS – svojím manifestom Po kubizme odmietol dekoratívnu zložku, usiloval sa o čistú formu,

Fauvizmus[fóvizmus]

– vo výtv. umení, Franc. – 1905,

– hýrenie farbami, ohnivé farby bez tieňovania,

– z franc. le fauve = šelma,

– H. Matisse, G.Braque,

Imaginizmus[imažinizmus]

– zdôrazňoval prirodzený výraz a vedecký jazyk pri využívaní obrazotvornosti v diele,

– z angl. image = obraz,

– hovorová reč, voľný verš, odmietanie strof a pravidelného rýmu,

– predstavitelia angloamer. poézie, neskôr aj v Európe,

– v ruskej lit. – „dedinskí básnici“ – lyrická krajinomaľba, odmietali „železnú civilizáciu“ – S.Jesenin, metafory, obraz dôležitejší ako význam slova,

Pragmatizmus

– filozofický smer – zdôrazňoval užitočnosť, aktivitu, odmieta abstrakciu (svet možno zlepšiť ľudskými skutkami),

– v Čechách – K.Čapek,

Konštruktivizmus

– vznikol v Rusku – 1913,

– dôraz na racionálny a logický charakter prvkov i štruktúry umeleckého diela,

– z lat. constructio = zostrojenie, zostavenie,

– spisovatelia hlásali racionalizáciu liter. tvorby, dôraz kládli na významovú stránku diela, námet a úspornosť vyjadrovania,

Akméizmus

– Rusko – lit. smer v ruskej poézii 1912-1922,

– „umenie pre umenie“,

– zobrazovanie reálneho sveta vecí nazývaných pravými menami, odmietanie symbolov a metaforickosti,

– presadzovanie jednoznačného obrazu a jazyka,

– z gréc. akme = vrchol, vyvrcholenie

Dadaizmus

– vznikol vo Švajčiarsku – 1916,

– z franc. dada = v detskej reči koníček, hračka,

– program dadaistov sformuloval Tristan Tzara =>

– odpor ku konvenciám,

– odpor k vojne,

– nezlučiteľnosť umenia s logikou,

– spontánnosť,

– deštrukcia (rozklad) jazyka,

– zaraďovanie slov do veršov bez zmyslu, nelogickosť mala vyjadrovať komickosť,

– výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta.