Zóny pre každého študenta

Realizmus v slovenskej literatúre

Realizmus v slovenskej literatúre

V európskej literatúre sa realizmus začal uplatňovať v 30. rokoch 19. storočia. Typickou postavou realistického diela bol obyčajný človek. Realisti venovali pozornosť všednému životu, človek bol produktom spoločenského prostredia, ktoré ho formovalo aj deformovalo.

Realizmus v slovenskej literatúre sa rozvinul v 80.-90. rokoch 19. storočia, teda oproti európskemu sa o polstoročie oneskoril. Súviselo to so zlou hospodárskou a kultúrnou situáciou na Slovensku (bieda, nezamestnanosť => vysťahovalectvo). Na Slovensku bol nedostatok kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, až do r. 1948 u nás nebola žiadna slovenská stredná ani vysoká škola.

Slovenská konzervatívna buržoázia a inteligencia sa nedokázala vyrovnať s touto situáciou a vzdala sa politického boja.

Strediskom konzervatívnej inteligencie bol Martin (podľa toho sa označujú ako tzv. Martinčania). Vychádzalo tu viacero časopisov, napr. Národné noviny, Slovenské pohľady, humoristický časopis Černokňažník a iné. Martin bol i sídlom politických strán a spolkov (napr. konzervatívnej Národnej strany, ženského spolku Živena a i.).

Koncom 19. storočia vystúpila proti politike konzervatívcov opozičná skupina mládeže, tzv. hlasisti (podľa časopisu Hlas, 1898-1905). Hlasisti zastávali už modernejšie, liberálnejšie názory, podrobili politický a kultúrny program Martinčanov ostrej kritike.

V centre pozornosti mladej generácie spisovateľov už neboli historické témy, ale súčasnosť a jej problémy.

Spisovatelia vychádzali z vlastných skúseností a zážitkov, snažili sa pravdivo a čo najvernejšie zobraziť skutočnosť.

Zamerali sa hlavne na analýzu charakterov, svoje postavy už neidealizovali ako spisovatelia v období romantizmu, hrdinami ich diel nebol výnimočný hrdina, ale obyčajný človek.

Rozvíja sa najmä próza, obzvlášť dedinská poviedka a spoločenská novela, v poézii vystriedala sylabický (slabikový) verš zložitejšia sylabotonická prozódia.

Realizmus v slovenskej literatúre sa člení na dve fázy

 – na opisný a na kritický realizmus.

Opisný realizmus

  1. fáza (vlna) realizmu sa rozvíjala v 80. rokoch 19. storočia. K predstaviteľom opisného realizmu patria priekopníci realizmu v slovenskej literatúre:

-SVETOZÁR HURBAN-VAJANSKÝ,

-PAVOL ORSZÁGH-HVIEZDOSLAV,

-MARTIN KUKUČÍN,

- ELENA MARÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ ,

- TERÉZIA VANSOVÁ.

Vedúcou osobnosťou mladej generácie sa stal spisovateľ, novinár a literárny kritik S.H. Vajanský. Vajanský bol redaktorom Slovenských pohľadov, najvýznamnejšieho literárneho časopisu na Slovensku v období realizmu. V Slovenských pohľadoch dal Vajanský možnosť priekopníkom realistickej metódy publikovať svoje diela.

V tvorbe staršej generácie realistov mala ešte dôležitú úlohu tematika zemianstva a problematika národného útlaku. Ústredným problémom ich diel bola otázka, či v čelenárodnoobranného zápasu má stáť zemianstvo, alebo ľud (podľa Vajanského, Šoltésovej a Vansovej zemianstvo, podľa Hviezdoslava a Kukučína ľud).

Romány S. H. Vajanského a sčasti i diela E. M. Šoltésovej a T. Vansovej reprezentujú nacionálnu ideológiu konzervatívcov. Nazdávali sa – nesprávne – že odnárodnené zemianstvo by sa ešte mohlo stať vedúcou silou spoločnosti. Ich diela ešte nesú stopy pseudoromantickej, sentimentálnej literatúry.

Znaky 1. vlny realizmu:

– poézia – dominuje sylabotinický veršový systém (veršový systém s ustáleným počtom slabík a s rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch),

– forma: veľké lyrické cykly a lyrickoepické skladby,

– próza – žáner: kresba, črta, poviedka, novela, román (považuje sa za vrchol tvorivého úsilia),

– témy: príklon k súčasným témam, opisujú materiálne bohatstvo, podnikateľskú činnosť, vypočítavosť, manželstvo, alkoholizmus, zobrazujú dedinskú tematiku, ale ešte nesiahli na tabuizované témy, videli len čistotu, neskazenosť slovenského ľudu a tým sa snažili povzniesť slovenský národ,

– pohľad na skutočnosť je vonkajší, bez preniknutia do hĺbky, zobrazenie zemianstva a jeho úlohy v spoločnosti,

– propagácia slovenčiny, orientácia na hovorový jazyk,

– dráma – najmenej rozvinutý literárny druh.

Kritický realizmus

  1. fázu (vlnu) realizmu predstavuje tvorba mladšej generácie spisovateľov, ktorá vstúpila do literatúry v 90. rokoch 19. storočia. Títo spisovatelia priniesli kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy, nové problémy. Ich hrdinom už nebol zeman, ale chudobný človek, obyčajne z najbiednejších, najchudobnejších vrstiev. Boli to skutočné, reálne postavy odpozorované zo života.

V druhej fáze realizmu prevládala najmä krátka próza – čiže poviedky a novely – s dedinskou tematikou. (Výnimkou je J. Jesenský, ktorý sa zameral na prostredie malomesta, prevažná časť jeho tvorby však už spadá do obdobia medzivojnovej literatúry.)

K najvýznamnejším predstaviteľom kritického realizmu patria:

-JOZEF GREGOR-TAJOVSKÝ,

-BOŽENA SLANČÍKOVÁ-TIMRAVA,

- ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ

 a svojou predprevratovou tvorbou i JANKO JESENSKÝ a LADISLAV NÁDAŠI-JÉGÉ.

Znaky 2. vlny realizmu:

– poézia: jazykovo-gramatická zložka básní sa zjednodušila,

– témy básní: vnútorný citový život lyrického subjektu,

– próza: záujem o vnútorný život človeka, zameranie sa na jeho sociálnu situáciu, úsilie analyzovať skutočnosť,

– spisovatelia namiesto vyzdvihovania národného života pri zobrazovaní sociálnej problematiky musia rozlišovať aj medzi jednotlivými príslušníkmi národa,

– diela podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev,

– autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob,

– dráma: oživuje ju ľudová reč postáv, realistické charaktery, konflikt blízky aktuálnej skutočnosti zo života.

SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ

(1847-1916)

-narodil sa v Hlbokom ako najstarší syn J.M.Hurbana

-pôsobil ako advokát, potom sa natrvalo usadil v Martine, kde sa venoval najmä novinárskej činnosti -bol redaktorom Národných novín(1878-1916) a Slovenských pohľadov (1881-1890)

-bol jedným z vedúcich ideológov konzervatívnej Národnej strany

-ako politik, literárny kritik, novinár a teoretik rozhodným spôsobom ovplyvnil politický a literárny život na Slovensku

-zomrel v Martine

TVORBA:

Poézia -básnické zbierky-

1879-Tatry a more -získal ňou všeobecné uznanie, táto zbierka sa dnes považuje za prvý nástup realizmu v slovenskej literatúre

-autor priniesol nové motívy a novú umeleckú formu

-použil nový sylabotonický verš namiesto štúrovskej sylabickej poézie

1884 Spod jarma

1890 Verše

Próza

Letiace tiene -novela

Suchá ratolesť -román

Koreň a výhonky -román

Kotlín- román

-na Vajanského prozaickú tvorbu mali vplyv ruskí realisti, I.S.Turgenev, L.N.Tolstoj

-vo svojich prozaických dielach zobrazoval život vyšších spoločenských vrstiev, svet zemianskych kaštieľov a salónov

LETIACE TIENE

Hlavné postavy:

súrodenci

- Kazimír Podolský
   

- Anna Cerovská
   

- Mária Jablonská, jej muž Imro
   

a dcéry Adela, Ela
 

správca

- Herman Bauer
   

- Milko Holan – napadník Ely
   

- Eugen Dušan – nápadník Adely

Dej sa rozvíja okolo detí niekdajšieho pyšného gazdu Samuela Podolského. Jeho syna Kazimíra Podolského zunoval pokojný, tichý život. Odchádza do sveta, kde vedie neviazaný život. Po čase sa vracia zničený do svojho ošarpaného kaštieľa v Podolí.

Mária Jablonská so svojím mužom Imrom žije v Jablonovom, svoje statky zverili do opatery správcovi Hermanovi Bauerovi, ktorý s nimi voľne nakladá. Herman chce postaviť pílu na spracovanie dreva. Mária a Imro s týmto nápadom súhlasia a súhlasí aj Kazimír, lebo vlastní lesy a z ťažby dreva by mal zisky.

Mária a Imro majú dve dcéry, staršiu Adelu a mladšiu Elu. Adela sa páči Eugenovi Dušanovi. Ona však jeho lásku neopätuje. Záujem o ňu má aj Herman Bauer, ale aj toho odmieta. Viac dbá na spoločenské postavenie. Ela sa páči Milkovi Holanovi, študentovi medicíny. Milkov otec je učiteľ, uvedomelý Slovák. Chcú ho dať do väzenia za rozširovanie slovenských kníh a šírenie slovenského povedomia u detí v škole. Keď ho chcú odviesť, Eliným pričinením sa sedliaci osmelia a pandúrom v tom zabránia. Starý Holan zakrátko zomiera.

Ela sa so svojimi citmi k Milkovi priznáva tete Cerovskej, ktorá však chce, aby sa s Milkom rozišla, lebo rodičia ju chcú vydať za bohatého a vplyvného podžupana Prathyho. Ela ho však odmieta.

Imro si požičiava peniaze od žida Bernharda Zwiegenthala. Bernhardov otec chce peniaze naspäť. Imro ich však nemá, lebo ich investoval do píly. Po tom, čo sa dozvedel, že kapitál, vložený do píly, je stratený a Herman ušiel za hranice, ochorie. Doplatil na spolčovanie sa s nemeckým podnikateľom-kapitalistom. Zachránia ho predstavitelia inteligencie. Imro sa presťahuje s rodinou do mesta. Pílu preberá žid. Milko sa stáva lekárom a ožení sa s Elou.

Autor poukázal na prenikanie kapitalistických vzťahov do výrobnej sféry. V tom vidí príčinu úpadku zemianstva. Zachovanie zemianstva vidí v spojení ušľachtilých zemanov s inteligenciou, ktorá by mala byť novou šľachtou.

SUCHÁ RATOLESŤ

Hlavné postavy:

  

Stanislav Rudopoľský
   

Karol Vanovský, jeho žena Mária
   

Albert Tichý - učiteľ
   

Adela Rybárička - vdova
   

Svatnay - maďarón

Stanislav Rudopoľský je vnukom jedného z najbohatších zemanov v celej stolici. 30-ročný Stanislav sa po rokoch vracia zo sveta do kaštieľa v Rudopolí. Život Slovákov, ich trápenia, zápasy za národnú a jazykovú slobodu ho nezaujímajú.

Postupne sa však oboznamuje s rodným prostredí, predstaviteľmi jednotlivých spoločenských vrstiev – na jednej strane príslušníci slovenského tábora, na druhej strane maďaróni a napätie medzi oboma tábormi, vyvolané národnostným útlakom.

Stanislav pod vplyvom rozhovorov s učiteľom Tichým sa začína zaujímať o problémy slovenského národa. Zbližuje sa s rodinou Vanovských . Mária sa stáva modelom pre jeho obraz Grizeldis. Námet, ktorý nenašiel vo svete, našiel v rodnom kraji.

Na výlete pod hradom Stanislava zaujme mladá vdova Adela Rybárička. Zaľúbi sa do nej. Maďarón Svatnay rozširuje o nich klebety.

Rudopolie a okolité obce sa pripravujú na voľby. Svatnay chce získať čo najviac voličov pre svojho kandidáta. Využíva podplácanie a pijatiku. Stanislav ho vyzve na súboj. Vzájomne sa porania. Zraneného Stanislava ošetruje Adela, s ktorou sa neskôr ožení. Stanislav nájde svoj zmysel života, spojený so zápasom slovenského ľudu za národnú slobodu.

Suchá ratolesť – usychajúca, odrodilá slovenská šľachta (zemania).

Autor v postave Stanislava stvárnil svoju predstavu ako odnárodnených zemanov prinavrátiť k životu, ako oživiť suchú ratolesť, priviesť do nej novú šťavu. Stanislav pod vplyvom slovenského prostredia a lásky k žene pociťuje zmenu vo svojom vnútri.

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

(1849 – 1921) - predstaviteľ realizmu

Narodil sa 2. 2. 1849 vo Vyšnom Kubíne na Orave. Vychovávala ho nežná a citlivá matka Terézia Medzihradská. Otec zapájal svojho syna do poľných robôt. Prácu považoval Pavol v celom svojom živote za dar ľudstva. Vyhýbať sa jej mu pripadalo nedôstojné a nemravné.

Ako mladý gymnazista na maď. gymnáziu v Miškovci, čoskoro patril medzi najlepších žiakov. V r. 1865 odišiel z Miškovca do Kežmarku, kde sa stretol s významnými dielami autorov európskej literatúry: Schiller, Goethe, Mickiewicz, Puškin, Nekrasov, Heine a Shakespeare.

Po maturite r. 1870 odišiel na právnickú akadémiu do Prešova, tu sa zúčastňoval na príprave almanachu Napred (1871- prvý spoločný zborník literárnych prác mladej nastupujúcej generácie realistov).

Po skončení štúdií pracoval vo viacerých advokátskych kanceláriách, r. 1874 sa stal praktikantom kráľ. sedrie v Dolnom Kubíne. V máji r. 1876 si vzal za manželku Ilonu Novákovú a z jeho mladého šťastia sa vyvinul ľúbostný cyklus Sny mladosti. Roku 1879 opustil D. Kubín a odišiel do Námestova 50. narodeniny oslávil ešte v Námestove, ale potom sa vrátil do D. Kubína. Tu prežíva aj ťažké vojnové roky. V Kubíne ho zastihli aj správy o nár. oslobodení. Jeho rozsiahle a monumentálne dielo uzavrela smrť 8. 11. 1921.

Bol potomkom zemanov, ale pochopil, že zemianstvo svoju úlohu dohralo. Vo svojich eposoch zobrazil mravný aj hmotný úpadok zemianstva. Zemanov mu však bolo ľúto, bol presvedčený, že zemianstvo sa môže zachrániť tak, že splynie s ľudom.

Lyrika:

ü Sonety

ü Letorosty I. II. III.

ü Žalmy a hymny

ü Prechádzky jarom

ü Prechádzky letom

ü Stesky

ü Dozvuky

ü Krvavé sonety

epika:

♣ Hájnikova žena

♣ Ežo Vlkolinký veľkáEPIKA

♣ Gábor Vlkolinský

♣

♣ Večera

♣ Poludienok BÁSNICKÉ POVIEDKY

♣ Prvý záprah Z DEDINSKÉHO

♣ Búrora a Čútora PROSTREDIA

♣ Na obnôcke

Kratšia epika

s biblickou tematikou

v Ráchel

v Kain

v Agar

v Sen Šalamúnov

v Vianoce

kratšia epika Zuzanka Hraškovie

SO SVETSKOU Anča

TEMATIKOU

historické básne: Rastislav

Pribina

Ľútosť Svätoplukova

dráma:  Herodes a Herodias

LYRIKA P. O. Hviezdoslava

Hviezdoslav vytvoril osem básnických cyklov. Cyklus Sonety sa skladá z 21 básní. Básnik sa v nich zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta. Zraňuje ho zloba a neprávosť pozemského života.

Iný charakter má trojdielny lyrický cyklus Letorosty. V prvom cykle vyslovuje realistický program vlastnej tvorby. V druhom cykle sa hrdina podobá unavenému pútnikovi, uvedomujúcemu si neúprosnosť životných premien, protikladov i plynutia času. Básne druhého cyklu sú poznačené smútkom „čierneho roku“ , privádzajúce básnika až za hranice zúfalstva.

Smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľať sa nad zmyslom ľudského života, dospel k poznaniu, že jedine práca predstavuje najvyššiu hodnotu a dáva zmysel ľudskej existencii. V treťom cykle básnik postupne prechádza od osobných bôľov k problémom života slov. ľudu, podrobil ostrej kritike sociálne krivdy páchané na ľude.

V básni K vám urodzeným veľkomožným odsudzuje panskú spoločnosť, vyčíta pánom, že opovrhujú ľudom upozorňuje na hodnoty a schopnosti ľudu.

 Letorosty uzatvára básňami, v ktorých spomína na matku Priadka a otca Roľník.

Žalmy a hymny – básnik konfrontuje svoje predstavy s konkrétnou skutočnosťou. Svet chce meniť pomocou pravdy, krásy a dobra. Zbierka obsahuje básne inšpirované cirkevnými sviatkami, sú to vlastne jeho „hovory s Bohom „.Uvažuje o spoločnosti, o svojom vzťahu k Bohu, o utrpení národa.

Prechádzky jarom, Prechádzky letom –prírodná lyrika spojená s osobnými úvahovými prvkami, autor vedie dialóg s kvetom , stromom, vtáčaťom, krása sila a schopnosť regenerácie vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva.

Prvý cyklus je osobnejší: protiklad -starnúci básnik –mladá príroda, druhý cyklus –osobná problematika ustupuje, duch človeka je súčasťou prírody.

Stesky -  ozýva sa tu naliehavo myšlienka starnutia. V tomto diele trápi básnika osud národa i Slovanstva ,no a v záverečných veršoch cyklu vyslovuje pochybnosti o účinku vlastného diela.

Dozvuky – základným motívom sa stáva myšlienka staroby, lúčenia sa so životom. Do jeho pesimistických úvah preniká radostné poznanie: „ Ľud sa budí, ľud sa budí.“ V básni A nebude viac potlačených zbitých reaguje na výzvu maďarského básnika Endre Adyho nemaďarským národnostiam Uhorska do spoločného boja za svoje práva.

Krvavé sonety – predstavuje reakciu básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť v časoch prvej svetovej vojny, je zhrnutím jeho sociálnych, filozofických a mravných názorov, vyvrcholením osobnej i básnickej drámy tvorivého génia.

Ak v prvej časti sa snažil vytvoriť otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo, v druhej časti ho trápi otázka, kto je za všetku túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve, pričom jeho úvahy sú ostrou obžalobou i nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou.

S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho aj osud Slovanstva a vlastného národa.

V záverečných sonetoch tohto „spevu o krvi“ vyslovuje túžbu po mieri i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.

P.O.Hviezdoslav a jeho básnická škola preferovali stopu jamb a sylabotonický veršový systém.Jamb sa na začiatku verša uplatňuje v jedno a trojslabičných slovách, čím sa dosiahne, že slovné prízvuky vychádzajú na párne slabiky.ä

V jeho tvorbe často nájdeme básnický presah.

  1. O. Hviezdoslav : DÁVAM Z ÚPRIMNOSTI DUŠE

Jazykové prostriedky, ktoré využíva:

metafora, prirovnanie, epiteton, inverzia, epizeuxa, anafora, citoslovce, zvolania

Prechádzky letom „Zvážajú z poľa ...

„ K ctihodným gazdom, neľutujúcim silu v práci.“

- autor odsudzuje lenivých ľudí: „Preč spod nôh ! bludári a zaháľači i darmošľapi, vystupujte z ciest.“


Pracovití ľudia Leniví ľudia

Krvavé sonety

Sonet má 14 veršov

a

a

c

d

b

b

d

c

b

b

c

d

a

a

  

Sonet sa člení na 2 štvorveršia – kvartetá a 2 trojveršia – tercetá.

Toto členenie má vplyv na obsahovú výstavbu textu.

Prvé štvorveršie – nastolenie problému

Druhé štvorveršie – negácia problému

Prvé trojveršie – syntéza

Druhé trojveršie – syntéza

 „A národ oboril sa na národ

Národ vystúpil proti národu, začala sa vojna: „Zem stone, piští vzduch, rvú vlny vôd“ – autor nám tu metaforicky približuje obdobie vojny. Je to čas hrôzy, keď mnoho ľudí prichádza o život. Vtedy sa stráca ľudská dôstojnosť, upadá ľudská kultúra, ničia sa kultúrne hodnoty.

Vyjadrovanie autora – autor prirovnáva padanie ľudských tiel k padaniu zrelých klasov obilia v žatve ( v žne, v žatve, postať – obilie ešte na koreni)

Slová cveng, kres pôsobia zvukomalebne.

Víchrica ukrutenstva – je to metafora. Výkvet človečenstva – najmladší ľudia, ktorí umierajú vo vojne. Vojna ničí všetko, čo človek v histórii vytvoril.

Purpur -  dôstojnosť, je to farba kráľovského šatu.

Autor využíva inverziu : „Života radosť, smrtnej dochmúry.“ Časté sú citoslovcia a tiež na začiatku verša neprízvučné jednoslabičné slová.

Autor niekedy skracuje slová – tak vznikajú slová a apostrofom. Časté sú aj otázky a zvolania. Využíva vlastné mená, spomína tarot – to je bohyňa vojny.

Posledná časť má názov „Ó vráť sa skoro mieru milený“

Autor vyjadril túžbu po mieri, spokojnosti, chce, aby vládol medzi národmi súlad, nechce, aby zomierali muži, ktorí po sebe zanechávajú vdovy a siroty. Túži po bratstve a šťastí.

Krvavé sonety – je to lyrická skladba, zložená zo sonetov.

Kompozícia – skladba sa skladá z 32 sonetov, je rámcovaná sonetmi o krvi, písaná 10 až 11 slabičným veršom.

Autor využíva jambickú stopu. V skladbe nájdeme tieto výrazové motívy:

  1. spev o krvi
  2. obraz vojny
  3. obžaloba ľudstva a kresťanstva
  4. hľadanie vinníka
  5. úvaha o mieri
  6. slovanstvo a Slováci
  7. privolávanie mieru

hájnikova žena

hlavné postavy:Artuš Villáni, starý pán Villáni, Hanka + Miško Čajkovci

Dielo Hájnikova žena je oslavou prostého ľudu, jeho práce a čestnosti.

Skladba je lyricko – epická. Skromný dej je popretkávaný úvahami o živote, opisom prírody a tiež piesňovými časťami, ktoré súvisia s dejom a sú predobrazom tragických alebo harmonických životných udalostí.

Autor oslávil život Čajkovej rodiny ako vzor, príklad života dedinského ľudu. V diele nájdeme úvahy ( reflexie ) o mravnom úpadku zemianstva. Autor vystihol vzťah zemana a sedliaka. Vyjadruje mienku povýšeneckého zemianstva o sedliakovi.

 

Autor sa ostro stavia proti zemianstvu, poukázal na jeho mravný úpadok.

- dej:

Hanky vodu, ona mu ju podá, prejaví úctu k pocestnému podľa starých zvykov, v krčahu však nájde dukát – Artuš si ju chcel kúpiť, podplatiť ju,

nadbieha jej – tu sa stretli dve morálky.

+ pán zorganizuje lov, Miško sa ho tiež zúčastní, celý deň nič nezastrelia nakoniec sa Miškovi podarí zastreliť jeleňa, ale pán ho namiesto sľúbenej odmeny potrestá.

však na smrť utrápi nad nešťastím svojej dcéry, Hanka odíde z domu a

 z veľkého bôľu upadá do šialenstva , blúdi po okolitých poliach a hore.

reči vtrhne do súdnej siene bláznivá Hanka, a prizná sa k vine, súd potom mladých Čajkovcov oslobodí

+ Javor pred hájovňou, ktorý sa v čase nešťastia zlomil, sa opäť zacelil,

z konfliktu vyšiel víťazne ľud

Dielo sa skončilo zmierením, základ kritického realizmu.

Hviezdoslav bol veľmi dôsledný básnik. K Čajkovcom sa vracia v diele Dve návštevy, žijú šťastne a je s nimi spokojný.

Skladba sa začína básňou Pozdrav, má 15 kapitol a končí sa básňou Zbohom

- zápletka

- kríza

- vyvrcholenie

- rozuzlenie

Skladba obsahuje tieto zložky:

  1. dejové,
  2. úvahové (autorov komentár k udalostiam ),
  3. prírodné ( sú prípravnou alebo sprievodnou súčasťou tragických alebo harmonických životných udalostí:

 - jar = svadba Hanky a Miška,

- leto =čas malín, rodinné šťastie Čajkovcov,

- jeseň = smrť Artuša,

- zima = nešťastie Čajkovcov),

  1. piesňové (podčiarkujú moment napätia, sú na prelomových miestach, napr.

„ chudobná som, chudobná som, ale zato statočná som. Príde vĺčik, schytím

tĺčik, čo tu sliediš v dvore našom.“ – to je náznak nešťastia, že príde Artuš

a Hanka ho zabije).

Skladba je založená na morálnom kontraste medzi ľudom a šľachtou.

ľud šľachta

Hanka mravne čistá, Artuš nemravný zhýralec

verná Miškovi

svet chalúp svet kaštieľov

pracovitosť, vernosť spupnosť, egoizmus, mravná

skromnosť, čestnosť pokrivenosť, cynizmus

V Hájnikovej žene začína proces úpadku šľachty ako vyššej vrstvy,

v Ežovi a Gáborovi Vlkolinskom pokračuje, hoci tu nevystupuje vyššia

šľachta, ale dedinské zemianstvo. Jeho úpadok sa končí splynutím s de-

dinským ľudom.

GÁBOR VLKOLINSKÝ

do Blažkov, to robili iba nemajetní chlapci,

hmotný ( strata majetku),

EŽO VLKOLINSKÝ

Žofka Bockovie, Benko – syn Eža a Žofky

Vyšného Kubína.

Po smrti zemana Beňa Vlkolinského vládu v dome prevzala jeho žena Estera.

Keď jej syn Ežo postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie a prejavil o ňu vážny záujem, matka ho nemilosrdne vyženie z domu.

Ežo sa uchýlil k otcovmu bratovi zemanovi Eliášovi, zarytému nepriateľovi Estery. Strýko Eliáš mu po čase vystrojí svadbu so Žofkou a po nej sa Ežo so svojou mladou ženou usadí v kúrii, ktorú bohatý sedliak odkúpil od skrachovaného zemana.

Po šiestich rokoch zmieri Ežov syn Benko svojich rodičov s rozhnevanou starou matkou Esterou.

Autor ukázal splývanie zemianstva s ľudom ako jedinú možnú cestu zemanov. Konflikt sa vyostruje na Ežovej svadbe, kde Ežo hovorí: „ Sme rovní! Áno – zeman – nezeman, v tom rozdielu viac niet, kto inakšie dnes vraví, nezná časy, alebo je zatvrdilý, čo je nerozum!“

Na úpadok zemianstva autor poukazuje aj tým, že sedliak Bocko odkúpil dom od skrachovaného zemana, teda sedliak a zeman sa dostáva na rovnakú úroveň.

Hlavný motív v diele Ežo Vlkolinský: svadba – radosť, svieže farby,

Gábor Vlkolinský: pohreb, smútok, poníženie, sklamanie

Hviezdoslav bol potomkom zemana, ale pochopil, že zemianstvo svoju úlohu už dohralo. Zobrazuje morálny i hmotný úpadok zemanov, ktorých mu však bolo ľúto. Bol presvedčený, že sa môžu zachrániť, keď splynú s ľudom.

KONTRAST

Hájnikova žena: ľud (Čajkovci ) vyššia šľachta (aristokracia –

Artuš Villáni )

mravný úpadok

POSTUPNÉ ZBLIŽOVANIE

Ežo Vlkolinský: ľud nižšia šľachta (zemania)

Žofka Bockovie Ežo Vlkolinský, Estera

Gábor Vlkolinský: (Blažkovci) Gábor Vlkolinský

hmotný úpadok

ľud zemania

SPLÝVANIE

  1. o. Hviezdoslav

q Vzdelanie

q Pomsta

q Otčim

 

Hviezdoslav nemal možnosť oboznámiť sa lepšie s moderným divadlom (krátko pobudol vo väčších mestách), a tak jeho dramatické práce mali väčšinou knižný charakter. Boli to hry:

herodes a Herodias

Postavy:

Herodes Antipas

Tamara

(otec Aretas) – arabský kráľ

Herodias – manželka

bratranca Filipa

dcéra Salome

Ján Krstiteľ – prorok

Peritus – prisluhuje Herodesovi, stojí na jeho strane

Manahen- prosí o milosť pre Jána Krstiteľa, zastáva mravnosť

Čas deja: za vlády cisára Tibéria

Miesto: prevažne Galilea

Stručný dej:

V Galilei vládne Herodes Antipas. Je to krutý panovník ľud za jeho vlády trpí, preto sa búri, ale on vzbury kruto potláča.

Kráľ za každé 4 roky ako štvrťvladár – tetrarcha galilejský musel ísť potvrdiť vo svojej funkcii do Ríma k cisárovi.

Raz sa zastaví u svojho bratranca, veľkoobchodníka Filipa, zaľúbi sa do jeho ženy Herodiády a odvedie si ju spolu s dcérou Salome , Filipa dá usmrtiť. Po príchode domov, svoju manželku Tamaru vyhnal a tá sa vrátila pohanená k svojmu otcovi, arabskému kráľovi Aretovi.

Ľud je nespokojný s Herodesovým konaním,s jeho nemravným životom. Jeho život kritizuje hlavne prorok Jochanan – Ján Krstiteľ, ktorý vytýka chyby aj Herodiáde a tá mu sľubuje pomstu. Nakoniec sa prorok Ján Krstiteľ dostáva do väzenia.

Čoskoro Herodes oslavuje narodeniny a Salome tancuje zvodný tanec, kráľ chce, aby tanec opakovala a sľúbi jej za odmenu, všetko čo si zažiada. Salome si na matkinu radu pýta hlavu J. Krstiteľa. Jej žiadosť kráľ splní.

Keď vojaci priniesli krvácajúcu hlavu, nastáva zdesenie, ale vtom sa blížia nepriateľské vojská kráľa Aretasa, ktorý prichádza aj so svojou dcérou Tamarou. Bojuje proti Herodesovi, porazí jeho vojská. Herodesa rímsky cisár zbavuje kráľovského trónu a posiela spolu s Herodiadou do vyhnanstva. Kráľovnou sa stáva Tamara, vládne šťastne a pokojne.

Tamara je obrazom utláčaného slovenského národa, jej návratom na trón autor predpovedal slov. národu slobodu.

Hra je napísaná podľa vzoru Shakespearových hier i po formálnej stránke. Je to päťstopový jambický verš. Vzniká na pozadí biblického príbehu,

ale jej idea je zrejmá – ochrana slov. ľudu před krutými vládcami. Autor ne-

priamo poukázal na zlé postavenie slov. národa

– Herodesova krutovláda =vzťah maďarskej vlády k Slovákom.

Zobrazenie úpadku zemianstva

v tvorbe slovenských autorov

Slovenskí zemania zohrali dôležitú úlohu v politickom živote Uhorska. V 70. rokoch 19. storočia sa však začali odnárodňovať. Pociťovala sa aj ich neúčasť v národnoobrannom boji slovenskej buržoázie. Slovenskí literáti sa preto zamýšľali nad ich úpadkom a možnosťou ich návratu do slovenskej politiky.

HÁJNIKOVA ŽENA

Skladba je založená na konflikte šľachty a ľudu.

Svet kaštieľov

=

šľachta, ktorá pohŕda ľudom

Svet chalúp

=

ľud

Artuš Villáni

–

mravná a povahová pokrivenosť, sveták, zhýralec, záludný, spupný, egoista, namyslený, bezohľadný; prostredníctvom tejto postavy autor zobrazil morálny úpadok zemianstva

Hanka a Miško Čajkovci

–

pracovitosť, skromnosť, Hankina vernosť, ľudská dobrota, sebaobetavosť, mravná čistota

Z konfliktu víťazne vychádza ľud.

EŽO VLKOLINSKÝ

Keď hlavný hrdina pochopí, že zemianstvo stratilo svoje opodstatnenie, rozíde sa so svojou matkou. Ožení sa s nezemankou – sedliačkou Žofkou Bockovie. Predstaviteľ šľachty sa spája s predstaviteľkou ľudu.

GÁBOR VLKOLINSKÝ

Dielo zobrazuje úplný rozklad zemianstva, nie len mravný, ale aj hmotný (majetok hlavného hrdinu vyjde na mizinu kvôli alkoholizmus jeho rodičov). Aj Gábor sa ožení so sedliackym dievčaťom, dokonca ide na prístavky do Blažkov – robili to len nemajetní chlapci.V Hájnikovej žene začína proces úpadku šľachty ako vyššej vrstvy. V Ežovi a Gáborovi už nevystupuje šľachta, ale dedinské zemianstvo. Jeho úpadok sa skončí splynutím s dedinským ľudom.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14546-realizmus-v-slovenskej-literature/