Zóny pre každého študenta

Slovenská poézia medzi dvoma svetovými vojnami

Slovenská poézia medzi dvoma svetovými vojnami

- pri začleňovaní slovenskej literatúry do európskeho kultúrneho povedomia

Prechodné obdobie: Štefan Krčméry

Martin Rázus

Novosymbolizmus: E. B. Lukáč

Vitalizmus, poetizmus: J. Smrek

Ľavicová avantgarda: Novomeský

Nadrealisti: Fábry

Žáry

Bunčák

Riesel

Brezina

Rak

Katolícka moderna: Silan

Veigl

Zvonický

Dilong

Špric

Hlbina

Strmeň

Ušák-Oliva

Ďalší autori: V. Beniak

  1. Žarnov
  2. Haľamová

Štefan Krčméry

(1892-1955)

- predstaviteľ prechodnej generácie

- narodil sa v Mošovciach

- ako 10-ročný ťažko prežíval otcovu smrť

- bol tajomníkom MS, šéfredaktor Slovenských pohľadov, redaktor

Národných novín

- venoval sa poézii, próze, literárnej histórii i kritike

- trpel ťažkou duševnou chorobou, zomrel v ústraní

Charakteristika tvorby

Tvorba: Keď sa sloboda rodila

Herbárium

Piesne a balady

Pozdrav odmlčaného básnika

Literárnokritické diela:

Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry – s nadhľadom a erudíciou hodnotí vývinové obdobie slovenskej literatúry, vedel rozoznať najvýraznejšie talenty

Výber z diela

Dejiny literatúry slovenskej

Estetické reflexie

Z cudzích sadov - preklady

Keď sa sloboda rodila

Herbárium

Pozdrav odmlčaného básnika

Piesne a balady

Prostá pieseň hôrna

(str. 123 báseň)

Na fraštáckom poli

Martin Rázus

(1888-1937)

Tvorba:

Zbierky: Z tichých a búrnych chvíľ

To je vojna

Hoj, zem drahá

Kameň medzi

Kresby a hovory

Šípy duše

Cestou

Básnická skladba: Stretnutie

Dramatická báseň: Ahasver

Veršovaný román: Bača Putera – bez väčšej odozvy

Romány: Svety

Krčmársky kráľ

Odkaz mŕtvych

Dilógia: Maroško

Maroško študuje

Divadelná hra: Hana

Zbierka esejí: Argumenty

Zbierka náb. textov: Z nášho chrámu

Pred tvárou Božou

Charakteristika tvorby:

Z tichých a búrnych chvíľ

(str. 116 báseň Prometeus)

Prometeus – doniesol ľuďom oheň, a preto bol prikovaný ku skale na Kaukaze. Každý deň mu orol vyďobal pečeň a cez noc mu narástla. Vyslobodil ho Herakles, syn Dia. Orla zabije, a aby aj Zeus bol udobrený a kliatba splnená, Prometeus musel nosiť prsteň z kaukazskej skaly.

To je vojna autor venuje pozornosť hrôzam svetovej

(str. 117 báseň vojny, využíva alegóriu, biblické

Návšteva) podobenstvo, nadväzuje na Vajanského a

Hoj, zem drahá Hviezdoslava

Hoj zem drahá – aj básne súvisiace s postavením Slovenska v 

Rakúsko - Uhorsku; verše vyjadrujúce nádej v nové lepšie časy po vzniku ČSR

Kameň na medzi

- sklamanie nad nespravodlivým vývinom Slovenska v ČSR, kritik ideológie čechoslovakizmu nepohodlný pre vládnuce kruhy; jeho výzvy na skutočné bratstvo dvoch národov na princípe rovnocennosti a úcty sa nestretli s pochopením v ňom pocit zbytočnosti

Kresby a hovory

Šípy duše

(str. 118 báseň Rozsievač nôti)

Cestou

(str. 120 báseň Invalid)

„Som zlý . . . zbytočný človek, pozdný hosť.“

Stretnutie

Ahasver

Svety

sociologicko – folkloristickú,

politicko – publicistickú ,

ideologicko – fiktívnu

Júlia

Krčmársky kráľ

Odkaz mŕtvych

Maroško (1932) spomienková dilógia, autor

Maroško študuje (1933) podáva vlastné zážitky a

spomienky z ťažkého detstva

Bombura

Hana

Argumenty

Z nášho chrámu zbierky náboženských

Pred tvárou Božou textov

Emil Boleslav Lukáč

(1900-1979)

Luk

Slovenské smery

Tvorba

Tvorba

Zbierky E.B.Lukáča:

Spoveď

Dunaj a Seina

Hymny k sláve Hosudarovej

O láske neláskavej

Križovatky

Spev vlkov

Elixír

Moloch

Stĺp hanby

Charakteristika tvorby:

-NEOSYMBOLIZMUS

-túži po poznaní a harmónii , nenachádza ju

Spoveď 1922

Dunaj a Seina 1925

báseň: Taedium urbis (Hnus veľkomesta)

Kompozícia:

- základom básne je kontrast medzi cudzinou a domovom, medzi mestom

a dedinou

cudzina: bohatstvá veľkomesta, zlatisté strechy domov, rozkoš, mam, jed

hodnotenie cudziny: „všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť“

domovina: hory zelené, dobrý rodný údol, milý modrý kúdol, mäkké sonáty

ľudia v cudzine ľudia u nás

dedina mesto

domov svet

„Ó, ty môj krásny kraj. Tak milujem ho. Mlčí.“

- autor v básni vyjadril hodnotu domova a jeho ocenenie, tiež pocity

človeka v cudzine

- využíva učené knižné slová (zlatisté), poetizmy (údol, čuť), cudzie 

slová (taedium urbis)

- autor mravnú silu a istotu nachádzal v domovine; blízky mu bol

dedinský spôsob života, neprijal mestskú morálku

Hymny k sláve Hosudarovej

O láske neláskavej (1928)

báseň: Paradoxon

  1. strofa: - autor sa zamýšľa nad protikladmi lásky

- láska – to slovo v skutočnosti ešte nikto úplne presne

nedefinoval, hoci bolo veľakrát ospievané

- „Nemám rád, že ma miluješ“ – už v týchto slovách je

paradox, pretože základom dobrého partnerského

vzťahu je obojstranná láska

  1. strofa: - vyjadruje nespokojnosť

- hovorí, že aj priveľký súlad a pokoj niekedy partnerov

nudí

  1. strofa: -„zakazuj lásku, drv ju, mraz ju, a tak drž cit lásky“

- pri prečítaní strofy sa nám v mysli vynárajú známe

slová: zakázané ovocie najviac chutí.

Zákazy v láske často znamenajú jej upevnenie.

  1. strofa: - vrcholí v nej pochybovačnosť lyrického subjektu, ktorý

sa vinie celou básňou:

„Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím

uplynie šťastie,

len z kyprej pôdy pochybností

nám láska rastie.“

Križovatky -nebezpečenstvo blížiaceho sa fašizmu, bezvýchodiskovosť

Kroky -autor využíva symboly:

svet čierny pochmúrna situácia

labyrint bludisko

- ľudstvo hľadá východisko z ťažkej spoločenskej situácie

- človek je sklamaný, hľadá pravdu, no pomoc nenachádza:

„niet nití, niet kľúčov.“

„niet ruky, niet perny.“

- Lukáč vycítil nebezpečenstvo, ktoré ľudstvu hrozilo zo strany 

silnejúceho fašizmu

- jazykové prostriedky: učené a knižné slová

Spev vlkov

Elixír

báseň: Básnik a čas

idyla prírody ťaživá spoločenská situácia

Moloch

báseň: Moloch

báseň: Belvedere

Bábel

Stĺp hanby

Povojnové zbierky:

Óda na poslednú a prvú

Parížske romance

Srdce pod Kaukazom – zápas ľudstva o bratstvo a slobodu

- preložil aj zbierku orientálneho básnika a filozofa Omara Chajjáma – Múdrosť vína

Vybrané spisy: Živly a dielo

Európsky hodokvas

Ján Smrek

(1898-1982)

Stručný životopis:

Narodil sa v rodine roľníka, skoro osirel, vychovávali ho na evanjelickej fare v Modre, dostal sa na front 1. sv. vojny, prekonal rôzne útrapy aj maláriu, po vojne vyštudoval učiteľský ústav v Modre. Na podnet

Š. Krčméryho začal pracovať v Národných novinách

- venoval sa publicistickej, editorskej a básnickej činnosti

Pôsobil v Mazáčovom vydavateľstve a v rámci neho vznikla EMSA

- v roku 1930 – 1939 žil v Prahe, založil edíciu EMSA – Edícia mladých slovenských autorov.

- založil časopis Elán, vydával ho do roku 1947

Zomrel v Bratislave, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

J.Smrek- Odsúdený k večitej žízni

Cválajúce dni

Božské uzly

Iba oči

Básnik a žena

Zrno

Hostina

Studňa

Povojnové zbierky:

Obraz sveta

Struny

Nerušte moje kruhy

______________________________________________

Poézia moja láska – memoáre

Moje najmilšie – výber z tvorby

Charakteristika tvorby:

-Smrek bol hovorcom povojnovej generácie,ktorá si vážila malé radosti života

-ovplyvnil ich vitalizmus H.Bergsona-tvrdil, že základom života je elán, životná energia

-VITALIZMUS -vychádzal z čara okamihu,z chvíľkových vnemov, pocitov,

–dominovali optimistické nálady, aktivita, činorodosť,

-senzualizmus, avanturizmus

-preferoval témy o ženách, láske a kráse

Odsúdený k večitej žízni (1922)

- symbolizmus, smútok z detstva a čias vojny

- so smútočným ladením poézie sa rozlúčil básňou Dnes milujem svoj deň

báseň: Dnes milujem svoj deň

-noc, ráno, deň -striedanie času,

-mladosť, zrelosť, staroba -životný kolobeh

noc deň

smútok,tmu,samotu začiatok optimistického vnímania

sveta

Cválajúce dni

(str. 138)

báseň: Cválajúce dni

Vitalizmus – ospevuje život, aktivitu, činorodosť, životný elán

(„elán vital“ – vitalizmus)

- stotožnil sa s ním ako s autorským naturelom

Zbierkou i ďalšími tromi sa prihlásil k filozofii vitalizmu

-je to polytematická zbierka, prvýkrát použil spôsob písania , typický pre všetky vitalistické básne: nepravidelnosť formy, neusporiadanosť

-princíp hry a hravosti poukazoval na poetizmus

báseň: Balada noci májovej

báseň: Mne dedinčanka stepilá

báseň: Babička

v závere strofy naznačuje autor zmenu v živote

využíva deminutíva, metafory

báseň: Báseň o krásnej matke

„Z dcéry sa matka stane raz“

„Akou je dcéra dnes, jej matka bola niekedy“

matka – úcta

dcéra – láska harmonický vzťah

„Musí sa riecť i smútočné to:

nebude matky kedysi!

Však v dcére budú zachované

jej drahocenné obrysy.

Uteká život ako rieka,

z dcéry sa matka stane raz

a po rokoch sa zopakuje

metamorfóza krás.“

Božské uzly

Iba oči

báseň: Oči

citát:

„Nech nemám nič, ni zem, ni dom,

ďakujem očiam svojim dvom,

že skrze ne mi väčšie statky náležia.“

Básnik a žena

- básnická skladba, autor vyjadril obdivný vzťah k žene, je to pokus o „básnickú poviedku“

Pokračovanie jarné

Letná noc na vode

Padajú listy

Po desiatich rokoch

Tretia časť

 Letná noc na vode

vás obsypať chcem lupeňmi bozkov.“

Úloha-Prečítajte úryvok z časti Po desiatich rokoch.

Analyzujte prečítané verše.

-básnik v skladbe strieda monologické pasáže s dialogickými, úvahovými a opisnými

Zrno

báseň: U nás

„Nech som srdce svoje zasadené tam u nás.“

Hostina

Studňa reakcia na vojnu

-v zbierkach nájdeme veľa tragickej lyriky, nádeje a vzdoru

-fašizmus chápe ako zlo,nepriateľa ľudstva a ľudskosti

-v čase vojny autor použil ako zbraň slovo

-jeho viera v spravodlivú vec, vo víťazstvo nad smrťou, fašizmom bola

 neotrasiteľná: „zas vládnuť bude človek“

-obidve zbierky neskôr označil ako „knihy nocí planých“

-Hostinu napísal počas vojny, vyšla v roku 1944,

-Smrek zmenil charakter tvorby, pribudlo reflexií, nechal sa unášať prúdom voľných asociácií

-sú tu baladicky ladené verše o mestách Európy, ktoré mali veľký ohlas u čitateľov, naplnili priestor druhej zbierky zostavenej z tzv. priečinkovej tvorby

-mnohé verše z týchto kníh nadiktoval autor priateľom ašírili sa v rukopisnej podobe

 básnické prostriedky: alegória, symbol, synekdocha

po 2. sv. vojne – nepodľahol tlaku, ktorý vyzýval k jednotnej tvorivej metóde

Povojnové zbierky: Obraz sveta

Struny

Nerušte moje kruhy

Moje najmilšie – najznámejší výber

1987 – výber Noc, láska a poézia

Preklady: Villona, Petofiho, Adyho, Puškina

1989 – Poézia moja láska – 2 zväzky memoárov

Tvorba Smreka je preniknutá

  1. Vitalizmom
  1. Poetizmom

Ladislav Novomeský

(1904-1976)

Tvorba

- básne uverejňoval v časopisoch Vatra, Svojeť a Nový rod, Mladé Slovensko

- jeho tvorivé začiatky ovplyvnili:

- civilizmus amerického básnika W. Whitmana

- česká proletárska poézia – kolektivizmus: J. Wolker

- ruskí básnici: Majakovskij a Jesenin

- hoci v plnej miere prijímal komunistickú ideológiu (od r. 1925 bol členom KSČ), no na prvom mieste sú u neho umelecké aspekty – hľadiská

  1. fáza

1927 Nedeľa

Romboid

Otvorené okná

Svätý za dedinou

Pašovanou ceruzkou

  1. fáza

1963 Vila Tereza

Do mesta 30 minút

Stamodtiaľ a iné

Dom, kde žijem

Nedeľa

- v básniach Slúžka, Noc, Nedeľa, Fiasko – príbehovosť, epické motívy

- dokázal zužitkovať vplyvy svetovej avantgardnej poézie; využíval metódu apollinairovského pásma napr. báseň Nedeľa

báseň: Báseň

„čas letí jak vtáci nedozerní“

„na svete boli silní a slabí“

„Lež predsa:

pripíšte k jeho chvále,

že miloval tak strašne, neskonale

veci i vecičky tohto sveta.“

V básni vyhľadajte epitetá, personifikácia, deminutíva, anafory, opozitá, gradácia.

Romboid

Otvorené okná

! Stretnutia

Dve tvorivé línie sú charakteristické pre jeho tvorbu:

avantgardná a sociálna

(J. Felix:

Hravá a etická)

Svätý za dedinou

Sen

Kondotiér

Nohami hore - autor vykreslil absurdnosť doby, vojnovú

katastrofu charakterizoval ako čas prevrátených

hodnôt, keď je všetko naopak

Umelecké vyjadrovanie

báseň: Kondotiér

  1. strofa – obraz šťastia a pokoja, zátišie, kvety
  2. strofa – obraz sporov a vojny
  3. strofa – je vojna, básnik túži po mieri a šťastí

báseň je založená na hre so slovami:

hlava a muškáty hlaveň muškety

pokoj a šťastie vojna

Pašovanou ceruzkou

v roku 1940 a 1948

- po tragickej odmlke sa básnik vrátil do slovenskej poézie až v roku 1963

Vila Tereza

  1. rokov, hold Októbrovej revolúcii, zobrazuje Antonova-Ovsejenka

postava sovietskych dejín, ktorý sa stal obeťou stalinského teroru

Do mesta 30 minút

v 50. rokoch

Stamodtiaľ a iné

Dom, kde žijem

báseň: Múdrosť

„Je taká múdrosť:

kľaknúť si pred koncilom,

priznať kardinálom blud a blúdenia a bludy,

radšej si pokľaknúť než klesnúť na hranici,

radšej skryť pravdu v sebe kdesi

akoby v klenotnici, . . .“

Vyhľadajte paronomáziu a anafory!

básne: Múdrosť tragika

Pod oblokom vlastného osudu

báseň: Analýza

Preklady: Pasternak

  1. Vančura: román Markéta Lazarová

Valentín Beniak

(1894-1973)

Narodil sa v Chynoranoch v rodine roľníka, študoval na právnickej fakulte v Budapešti, zo sociálnych dôvodov štúdiá nedokončil.

Tvorba: 1928 Tiahnime ďalej oblaky

Ozveny krokov

Kráľovská reťaz

Lunapark

Poštový holub

Bukvica

Vigília

Druhá Vigília

Žofia

Popolec

1944 Igric

1967 Hrachor

Plačúci Amor

Sonety podvečerné

Medailóny a medailóniky

Abrahámske rondely a iné básne

Domov a diaľky pod týmito názvami

Piesne podvečerné vyšli Beniakove

Igricove spevy vybrané spisy

Charakteristika tvorby:

- v tvorbe autor spája rôznorodé podnety a prístupy, bol

básnikom s tragickým pocitom života

- vo vojnových rokoch – svojbytná poetika, komponoval básne

pásma – vplyv Apollinaira

- väčšina veršov z tohto obdobia sa zhoduje v rytmickej

a syntaktickej inotácii –

rytmicko syntaktický paralelizmus = zhoda veršového

a vetného členenia, jeden verš je jedna veta

- v ďalších zbierkach sa vrátil k útvarom rondel, tercína, sonet

Preklady: W. Shakespeare, J. W. Goethe, O. Wilda, I. Madách

Tiahnime ďalej oblaky

už v prvotine sa prejavil ako všestranný básnik

Ozveny krokov

Porovnanie tvorby s Lukáčom

TVORBA

Smutný až tragický pocit života nesmeruje ako u Lukáča k sebatrýzni (dolorizmu), ale k súcitu, pocitu úľavy nad vyslovenou alebo opísanou bolesťou

Kráľovská reťaz

- vplyv poetizmu, popri tragicky ladených básniach nájdeme tu aj 

exotické motívy, bohémske motívy (krčmy, zábavné štvrte, ...),

erotické motívy

- pozornosť venuje vnímaniu farieb, zvukov a vôní

- poetická uvoľnenosť a hravosť prekrýva tragický životný pocit

Lunapark

- venuje pozornosť Parížu ako mestu básnikov, mestu s ľuďmi,

ktorí majú tragické osudy

Poštový holub

- oslabol vplyv poetizmu, autor sa sústredil na obraz vojnových

čias, ohrozenie, možnosť vypuknutia vojny , drsnejší a

expresívnejší slovník

báseň: Reťaz

- o východisku z ťažkých čias a nadčasovej nádeji a viere

- v básni dominuje precítený obraz jari, keď všetko ožíva, dáva

sa do pohybu

Bukvica

- autor reaguje na priebeh historických udalostí, prihovára sa

umelcom a spisovateľom (Kraskovi, Rázusovi, Timrave,

Sládkovičovi), vyzdvihuje ich význam v dejinách

Vigília básne poplatné dobre a režimu, ktorého

Druhá Vigília reprezentantom sa Beniak stal

Žofia knižky z vojnového obdobia,

Popolec vplyv poetizmu a symbolizmu

Igric

Žofia

- obraz Žofie – je to raz konkrétna a raz abstraktná ľudská

bytosť, na jej obraze vyjadril túžbu po pokoji, mieri, láske

a harmónii uprostred vojny

- v príhovoroch k Žofii chce nájsť istotu vo vojnových časoch

Žofia, Popolec – autor uvažuje, čo je dobro a čo je zlo, hľadá svoje miesto

v spoločnosti

Žofia - zosobňuje ľudskú bytosť múdrosť, skúsenosť a svedomie

Verš – v skladbách autor využil kombináciu 13 a 12 slabičného verša

s daktylskou a jambickou tendenciou

Igric - vzťah poézie a doby, tradičné prvky, vychádzal zo spevov

staroslovanských igricov

Andrej Žarnov

(1903 – 1982)

- zameral sa na patológiu a v tomto odbore získal aj vysoké medzinárodné

uznanie

- bol členom medzinárodnej lekárskej komisie, ktorá roku 1943

v Katynskom lese skúmala telesné pozostatky 4000 dôstojníkov poľskej

armády

Záver komisie: k zločinu došlo v roku 1940, keď bola táto oblasť pod kontrolou Sovietskeho zväzu – toto autorovi prinieslo existenčné problémy, preto začiatkom 50. rokov emigroval

- zomrel v USA

Tvorba:

- ako básnik sa formoval individuálne

1925 Stráž pri Morave

– je to zbierka

- „poézia biča“ je reakciou na spoločenské pomery na Slovensku

v I. ČSR

- poukazuje na nedostatky vo vzťahu Prahy k Slovensku, vyzýva

k všeobecnej náprave, k dodržiavaniu humanizmu a

spravodlivosti

Brázda cez úhory

- je to zbierka, zobrazil v nej príčiny zaostávania slovenského

národa za civilizovaným svetom

Hlas krvi

- je to zbierka, autor v nej ukázal spätosť s rodným krajom

- sociálne témy prevládajú nad poéziou biča

Štít zbierky, ktoré odrážajú osobné bolesti, zomrel mu otec

Mŕtvy aj 7 ročný syn

Presievač piesku

- vydal v emigrácii, zamýšľa sa nad tragickým osudom

slovenských emigrantov, nad osudom vlasti

- v diele reaguje na august 1968

- v druhej časti spomína na záhorskú prírodu

Preklady: z antickej literatúry – Sofokles

talianskej literatúry – Dante

anglickej literatúry – Shakespeare

poľskej literatúry – dielo Wojtylu

Maša Haľamová

(1908 – 1995)

- mala emocionálne bohatú tvorbu

1928

Dar - ústredným motívom tejto zbierky je láska, ľúbostný zážitok

- využíva baladické ladenie

- nadväzuje na Kraska a Wolkra

- stvárňuje prírodnú scenériu Vysokých Tatier, kde dlhší čas spolu s manželom žila

1932

Červený mak

- ubudlo v zbierke melanchólie a trpkosti zo sklamaní, viac sa

venuje životným hodnotám, naplnenosť ľúbostnej túžby (verše

vznikli v čase, keď sa poetka vydala), objavujú sa reakcie na

zážitky z Paríža

- pri porovnávaní básnického slovníka obidvoch kníh sa objavuje posun:

1) zbierka – prevažuje „láska“

2) zbierka – prevažuje „srdce“

- o týchto zbierkach sa autorka na dlhší čas odmlčala

1966

Smrť tvoju žijem

- zbierku vydala po smrti manžela, sú v nej básne plné silných

spomienok na šťastné obdobie s milovaným životným druhom

- zamýšľa sa nad plynutím času a života, prekonáva bolesť z 

vlastnej samoty

Tvorba pre deti - O sýkorke z kokosového domčeka

Nadrealizmus

Na Slovensku sa zásady avantgardného umenia presadili neskoro. Vlna avantgardných autorov sa hlásila o slovo až v 2. polovici 30. rokov.

Slovenskí básnici sa nadchli francúzskym surrealizmom. Faktické sformovanie nadrealistickej skupiny súvisí s tvorivými aktivitami RudolfaFábryho a literárneho kritika Michala Považana.

Patria sem básnici: Rudolf Fábry

Štefan Žáry

Vladimír Riesel

Pavel Bunčák

Ján Brezina

Ján Rak

Július Lenko

Pavol Horov

Ivan Kupec

Naši nadrealisti čerpali poznatky z českej literatúry, kde Vítězsval Nezval sformoval skupinu básnikov poetizmu (poetizmus – špecifický český literárny smer). Čerpali z francúzskej poézie, hlavne od Apollinaira, Tzaru,Baudelaira a Eluarda. Hlásili sa k odkazu Janka Kráľa, Ivana Kraskua Ladislava Novomeského.

Slovenský nadrealizmus je spriaznený s výtvarníkmi:

Majerník

Hložník

Mudroch (čítanka str. 23, 30 obrazy)

Kostka

Znaky nadrealizmu:

- poézia nového videnia viedlo to k tzv. laboratórnej (pokusnej)

poézii,

- odmietali tradičné hodnoty, chceli šokovať meštactvo,

- protestovali proti ľudáctvu a fašizmu,

- čerpali zo psychológie, hlavne Zigmunda Freuda (zakladateľ psychoanalýzy),

- snažili sa o tvorbu psychického automatizmu – činnosti umelcovej

psychiky bez kontroly rozumu, vychádzajú z podvedomia,

- kládli dôraz na kŕčovitú krásu, ktorá sa zakladala na šokujúcom

a smelom obraze,

- básnické texty sú mnohonámetové a viacvýznamové

- tvorili pásmové útvary,

- dominuje genitívna metafora – utvorená väzbou podstatného mena

v nominatíve s podstatným menom v genitíve (pardály smiechu),

- vypúšťali interpunkciu,

Za začiatok činnosti nadrealistov sa považuje 28. február 1939, keď sa v Bratislave konal večierok nadrealistov.

Počas 2. svetovej vojny nadrealisti prehĺbili svoj spoločenský rozmer, odmietali vojnu, vyjadrovali túžbu po slobode, svoje myšlienky zašifrovali do zložitých básnických obrazov a náročných kompozičných postupov.

Po vojne sa väčšina autorov odklonila od nadrealizmu, oživenie záujmu nastalo až v polovici šesťdesiatych rokov, keď sa uvoľnilo ideologické pôsobenie na literatúru a socialistický realizmus prestal byť jedinou umeleckou metódou.

Rudolf Fábry

(1915 – 1982)

- narodil sa v Budmericiach, gymnázium absolvoval v Trnave

Zborníky: Uťaté ruky (1935) – prvá nadrealistická zbierka

Áno – nie (1938)

Sen a skutočnosť

Vo dne a v noci

Pozdrav

Uťaté ruky

- touto zbierkou autor uviedol nadrealizmus

- priniesol poéziu nového videnia, netradičnú, provokačnú

- pokúša sa o automatické texty, pásmové skladby

- jeho tvorba vychádza z podvedomia

Vodné hodiny piesočné

- ide tu o striedanie básnickej prózy s veršami

- autor osobitne reaguje na udalosti vedúce k zániku ČSR a na

vpád fašizmu

Ja je niekto iný

- je to lyrická poéma, vznikla v rokoch 2. svetovej vojny

- autor hlavnú myšlienku rozvíja v 2 pásmach:

  1. prvé stretnutie s Féneom
  2. druhé stretnutie s Féneom

Féneo je vybájená postava. Raz v úlohe diabla-zvodcu, druhý raz v úlohe básnikovho dvojníka.

- v diele dominuje odmietanie vojny a príklon k humanizmu

- významová dvojznačnosť Fénea a názov zbierky naznačujú, že išlo

o dobu, keď človek dospieva k rozpoltenosti osobnosti

- v ukážke autor vychádza z fantázie, často používa metaforu v genitíve,

z opakovacích figúr používa hlavne anaforu, odmieta vojnu, nepoužíva

interpunkčné znamienka, výpoveď realizuje v minulom čase

- v povojnových zbierkach Fábry výraznejšie neoživil nadrealistickú líniu

svojej básnickej tvorby

Štefan Žáry

- narodil sa v roku 1918

- k nadrealizmu sa prihlásil ako študent strednej školy

- venoval sa aj próze a literárnej esejistike

- prvá zbierka Srdcia na mozaike

- obsahuje ešte tradične ladenú poéziu

- v ďalších zbierkach experimentovanie, nápaditosť pri formulovaní

básnických obrazov

- v dielach cítiť prítomnosť tragického pocitu života

- nadrealistické zbierky: Zvieratník

Stigmatizovaný vek

Pečať plných amfor 40. roky

Pavúk pútnik

Dobrý deň pán Villon

Múza oblieha Tróju 1965

- nadrealistická poézia pôsosbí tak, akoby sa básnik stále utiekal k novým obrazom. Jednotlivé obrazy radí za sebou. Vedľa seba autor kladie slová rôznych významových rovín.

Zvieratník

báseň: Navštívenka

- báseň má názov Navštívenka – vizitka

- názov evokuje autorovu snahu predstaviť sa svojim čitateľom

- „Odkiaľ som prišiel, to vedia len dobré vetry

túlavali sa poza náš dom a zavýjali tmám ...“

- Novomeský má tiež báseň Báseň, v ktorej sa tiež predstavuje

- v medzivojnovej poézii predstavovanie sa básnikov básňou bolo

takmer samozrejmé

- nadrealistická báseň je mnohovýznamová, teda čo povie

autor o sebe, môže platiť aj o úplne inom človeku,

- svet ľudí, spoločnosť sa ho bolestne dotýkali,

- téma sa ďalej posúva k dobe, času – autor odpočíva čas (kyvadlo),

- spisovateľ zapochybuje o sile zvládnuť všetko, čo mu doba

báseň: Slnečný šialenec

Pavel Bunčák

- vyzdvihovanie všeľudských hodnôt, úsilie o reflexívnosť a meditatívnosť

- častý motív jeho tvorby: spor srdca a rozumu

- nadrealistické zbierky: Neusínaj zažni slnko

S tebou a sám

Zomierať zakázané

Útek a návrat

Ján Brezina

- venoval sa poézii a literárnej vede

- v poézii chcel vyzdvihnúť protiklady medzi vnútorným svetom

a okolitou realitou

- základným básnickým prostriedkom je metafora

- nadrealistické zbierky: Nikdy sa nestretneme

Volanie miesto spánku

Anjel pokoja

- v literárno-vednej činnosti analyzoval tvorbu Hviezdoslava, Jesenského,

Krčméryho a Roya

Ján Rak

- v jeho diele dominuje príklon k mytologicko-prísrodným motívom, úsilie

o kŕčovitú krásu

- zbierky: Je vypredané

V údolí slnka

Nezanechajte nádeje

Július Lenko

- usiloval sa o zladenie národných prvkov s avantgardnými podnetmi

- známe sú aj verše z povojnového obdobia orientované na vzťah

žiak – učiteľ, pretože autor pôsobil ako stredoškolský učiteľ na viacerých

školách

- zbierky: V nás a mimo nás

Pohorie beznádeje

Hviezdy ukrutnice

Stužková slávnosť

Katolícka moderna

Katolícka moderna má korene v náboženskej duchovnej poézii, ktorá sa vyvíjala od prvej slovenskej básne Proglas cez legendy o svätých, spevníky, duchovné piesne.

Z baroka je známa Škola kresťanská od Hugolína Gavloviča. Z obdobia národného obrodenia sú známe Hollého, Kollárove a Bernolákove náboženské úvahy.

Evanjelická poézia vyšla v dvoch zväzkoch. Známa je antológia slovenskej evanjelickej poézie pod názvom K výšinám.

Poetizmus a surrealizmus ovplyvnili katolícku tvorbu. Po 1. svetovej vojne sa katolícki autori združili okolo časopisu Vatra, ktorý vychádzal v Ružomberku.

V r. 1926 vyšiel časopis Kultúra. Okolo neho sa združovali básnici modernej katolíckej poézie.

V r. 1930 vyšiel Almanach tretej literárnej generácie.

V r. 1933 vyšla Antológia slovenskej mladej poézie. Zostavil ju Rudolf Dilong.

Katolícky básnici sa venovali prekladateľskej činnosti, z európskych duchovných prúdení si vyberali príbuzné smery:

– symbolizmus

– náboženský mysticizmus

– existencializmus

Katolícka moderna sa rozdeľovala na:

  1. časovú – výročia, sviatky, úmrtia, dôležité dejinné udalosti
  2. nadčasovú – inšpirovaná podstatou bytia a úvahami o zmysle života

S uvedeným delením súvisia aj výrazové prostriedky. Autori používali:

– kresťansko-náboženskú terminológiu,

– postavy a symboly z Biblie,

– kresťansko-kultúrny odkaz Veľkej Moravy,

– symboliku gréckej mytológie,

– motívy z oblasti národných traícií.

Predstavitelia katolíckej moderny:

– Rudolf Dilong

– Ján Haranta

– Pavel Gašparovič Hlbina

– Janko Silan

– Karol Strmeň

– Mikuláš Šprinc

– Pavol Ušák-Oliva

– Svetoslav Veigl

– Gorazd Zvonický

Rudolf Dilong

(1905-1986)

Narodil sa v Trstenej na Orave.

Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Študoval teológiu a neskôr pôsobil ako františkánsky mních v Trnave a Bratislave.

V r. 1945 emigroval. Jeho emigrácia bola dlhou púťou zo Slovenska cez Rakúsko, Bavorsko, Taliansko a Argentínu do USA.

Tvorba:

Autor veľmi túžil po domove, pretože bol od neho veľmi vzdialený. Je to básnik „bez otčiny“.

Poézia:

Budúci ľudia

Slávne na holiach

Dýchajte lazy

}

Zbierky sa vyznačujú ľahkým rytmom, jednoduchosťou. Opisujú mladosť.

Hviezda a smútok

Mladý svadobník

Helena nosí ľaliu

}

Zbierky sú ovplyvnené poetizmom a surrealizmom.

Mesto s ružou

––

Venoval ju Parížu a jeho premenám.

Konvália

Nevolaj, nevolaj

Hanička

}

Zbierky mali intímny charakter.

Otčina, zohrievaj ma

––

Bola vydaná v exile. Túžba po domove.

Stretával som ľudí a svet

Próza:

Zakliata mladosť

––

Autobiografická próza

Človek s láskou

––

Román

Bez matere

Drámy:

Padajúce svetlo (1933)

––

Bolo to 1. spoločenské vystúpenie katolíckych autorov.

Hanička

Autor tu píše na základe vonkajších vnemov (jeho sestra Hanička zomrela na tuberkulózu).

Báseň je dôkazom citov a lásky k jeho sestre.

„Hanička si ty Hanička

znieš mi ako pesnička.“

„Dievčatko ako z ikony

do hĺbky srdca vniklo mi.“

Autor sa hlási k tradičnej piesňovej tragike. Smrť sestry ho veľmi ranila.

V básni sa niekoľkokrát spomínajú jahody, ktoré sú symbolom života, čo je v protiklade so smrťou Haničky. Autor teda vie premeniť aj smutné veci na oslavu života a krásy. Jeho slová pôsobia ako balzam, tíšia bolesť.

Báseň je preniknutá prírodnými motívmi:

„Ja som prešiel húštiny,

zbieral som sladké byliny,

zbieral som v lese korienky.“

Janko Silan

(1914-1984)

Vlastným menom Ján Ďurka. Od mladosti to bol skoro slepý básnik, a ako sám o sebe hovorí, vidiaci srdcom. Jeho pohľad na svet bol panteistický => stotožňovanie Boha s prírodou. Autor vo všetkom vidí Boha a prepracúva sa k nemu zložito, ťažko, cez svoje zážitky, cez problémy ľudí a sveta. Silan zostal po roku 1945 na Slovensku. Pôsobil ako kňaz vo Važci. 20 rokov bol odmlčaný. V roku 1967 sa vrátil do literatúry zbierkou Sám s vami.

Tvorba:

Kuvici

Rebrík do neba

Slávme to spoločne

Kým nebudeme doma

}

Autor sa zaoberá zmyslom ľudskej existencie, rozporom medzi zmyslovým a nadzmyslovým svetom.

Piesne z javoriny

Piesne zo Ždiaru

}

Dotýkajú sa všeľudských problémov a kríz.

Sám s vami

Oslnenie

}

Spája utrpenie cirkvi s utrpením národa.

Ja som voda a iné verše

––

1. časť: Poéma o básnikových trampotách.

2. časť: Úvahové básne o trpkých rokoch.

Charakteristika tvorby:

– harmonická melódia

– piesňový dialóg

– básne sú úvahou – reflexiou moderného človeka

Mame

Táto báseň sa nachádza vo výbere Piesne z Važca. Je to spomienka na matku. Autor vyjadruje kladný vzťah k nej. Báseň je preniknutá smútkom až súcitom. Vedie človeka k zamysleniu nad úlohou a dôležitosťou matky v živote.

„Len mlčala a mlčala a hriala,

že až som celkom zabudol,

aká to krivda sa nám stala,“

že ja som bez nej vyrástol.

Ešte ma nežne pobozkala,

by som aj bez nej dobrý bol.“

Cesta pokory

Báseň bola napísaná na začiatku 50. rokov. Je odozvou na spoločenskú situáciu v našom štáte. V tomto období literatúra bol prísne cenzurovaná. Básne autorov katolíckej moderny nemohli vychádzať. Uvedená báseň je odrazom básnikovho vnútorného sveta. V závere autor hovorí:

„Len vesele a mužne k výškam hľaď,

a kráčaj cestou pokory.“

Rebrík do neba

Báseň Piesne z Javoriny. Autor sa zamýšľa nad životom a nad tým, že vie prekonávať jeho nástrahy a prekážky.

Dievčatko

V tejto básni nájdeme prvky epiky. Autor hovorí o dievčati, ktoré prichádza na spoveď vyžalovať sa, pretože je tehotná a to je jej problém.Napriek tomu, že svojho partnera ľúbi, trpí hanbou a výsmechom ostatných. Kňaz jej radí zachovať život dieťaťa.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14549-slovenska-poezia-medzi-dvoma-svetovymi-vojnami/