Slovenská medzivojnová próza smery

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča verca123 (26)
Typ práce: Maturita
Dátum: 27.09.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 728 slov
Počet zobrazení: 2 941
Tlačení: 52
Uložení: 56

SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ PRÓZA

Ide o obdobie slovenskej medzivojnovej literatúry /1918 – 1945/ , ktoré zaraďujeme k slov. lit. 20. storočia /1905 – súčasnosť/ .

V medzivojnovom období dochádza na Slovensku k priaznivému kultúrno - spoločenskému rozmachu: rozvoj školstva, vznik vedeckých a osvetových inštitúcií – napr. obnovenie činnosti Matice slovenskej v Martine v r. 1919, vzrast počtu liter. a kultúrnych časopisov. Demokratický režim dovoľoval spisovateľom hľadať, experimentovať, prinášať nové výrazové prostriedky. Neexistoval iba literárny smer, ale vedľa seba viaceré umelecké smery – pluralitná podstata literatúry. Autori sa tematicky zameriavali na vojnové zážitky, spomienky na detstvo, povojnovú spoločnosť, politiku, sociálnu a kultúrnu problematiku, históriu.

Zo žánrového hľadiska je pre toto obdobie charakteristický rozvoj románovej tvorby.

Slovenská medzivojnová próza sa vyvíjala týmito smermi:

I. nadväzovanie na literárny II. lyrizovaná próza

realizmus – v troch líniách má tieto vývojové

stupne

1. tretia vlna literárneho realizmu 1. ornamentálna próza

2. sociálno – psychologický realizmus 2. lyricky tvarovaná próza 

3. socialistický realizmus 3. próza literárneho naturizmu

 
  1. Rozvíjanie realistickej tradície

Tretia vlna literárneho realizmu

  • predstavitelia: L. N. Jégé, Hana Gregorová, Janko Jesenský, Martin Rázus

Ladislav Nádaši Jégé ( 1866-1940 )

Narodil sa v Dolnom Kubíne. Po ukončení lekárskej fakulty v Prahe pracoval ako lekár v rodnom meste až do smrti.

Tvorba:

krátke prózy z malomestského prostredia: Žart, Omyl, Výhody spoločenského života

  • historická tematika: Wieniawského legenda, Adam Šangala, Svätopluk, Magister rytier Donč, Kuruci
  • tematika zo súčasného života: Cesta životom, Alina Országhová, S duchom času, Medzi nimi, Kozinský mlyn
  • dráma: Krpčeky sv. Floriána, Mia

Adam Šangala

  • historický román, ktorý zobrazuje udalosti 17. storočia – obdobie protireformácie, nájazdy Turkov, náboženské boje medzi katolíkmi a evanjelikmi.
  • hlavné postavy: Adam Šangala

Samuel Konôpka- evanjelický kňaz

Peter Pavol Praskovský a jeho žena Barbora- ich syn

Ondrej P. a jeho žena Brigita

gróf Imrich Markoč

Šimon Rovniansky a jeho žena Klára

Betka Pohánková

arcibiskup Pázmáň

Mihvok

Dej sa odohráva: na ceste z Oravy do Žiliny a v samotnej Žiline, na hrade Praskovských – Beckov, v Rovňanoch u Rovňanských, v Trnave.

Dej: A. Šangala po smrti svojho otca /popravený obesením za pytliactvo/ sa rozhodne ísť do sveta. Vybral sa do Žiliny. Cestou videl, ako gróf bije sedliaka. V snahe obrániť sedliaka zbil grófa. V Žiline sa dozvedel, že to bol gróf Markoč. Aby sa vyhol väzeniu, dal sa zverbovať k vojakom, ktorí v mene Pálfiho bojovali pri Nových Zámkoch s Turkami. S vojakom Mihvokom odišiel na hrad Beckov. V noci Adam ušiel, lebo Mihvok ho chcel obrať o verbovné a zradiť. Cestou na hrad Adam pomohol mladej Betke Pohánkovej a jej tete. Na hrade Beckov Adam vyrozprával Praskovským svoj príbeh s Markočom. Chcú ho dať mučiť, veď zbil grófa, ale zachránila ho skutočnosť, že Markoč bol Praskovského nepriateľ. P. P. Praskovský bol veľmi prefíkaný. Pôvodne bol katolíkom, potom pre výhody prestúpil k evanjelikom. Prišiel za ním posol od Gabriela Betlena /jeden z vodcov šľachty, kt. bojovala proti vládnucej dynastii Habsburgovcov, lebo táto vládla absolutisticky, Habsburgovci boli katolíci/. Betlen žiadal od Praskovského peniaze na udržiavanie Praskovského obcí, ktoré Betlen obsadil a chránil ich od kráľovských /habsburských/ vojsk, ktoré plienili všetko, čo patrilo evanjelikom. Počas rozhovoru grófov s poslom Adam pomáhal slúžke niesť batoh s bielizňou po chodbe. Zazrela ho grófka Brigita, zľakla sa myslela si, že je to mátoha, a prišla o dieťa. Adama uväznili. Pri úteku mu pomohol Konôpka. Mladý gróf Ondrej ich dal prenasledovať. Sám sa preto dostal do rúk zbojníkov, vyslobodili ho Adam s Konôpkom. Prešli s ním do kaštieľa zemana Šimona Rovnianskeho v Rovňanoch. Raneného Ondreja ošetrovala pekná a dobrosrdečná Klára Rovnianska. Brigita, ktorá prišla pozrieť Ondreja, závidela Kláre jej krásu a správala sa povýšenecky. Rovnianskemu to imponovalo. Medzi Klárou a Konôpkom vzplanula čistá láska, ale obaja vedeli, že nereálna. Adam odhalil vzťah Brigity a Rovnianskeho, povedal to Konôpkovi. Ten povedal Rovnianskemu, že Praskovskí už môžu odísť, veď Ondrej je už zdravý a Brigita sa zle správala ku Kláre. Keď sa to Brigita dozvedela, dala rozkaz chytiť Konôpku. Adam pomohol Konôpkovi utiecť. Išli do Trnavy. Tu sa Adam stretol s Betkou. Pracoval u jej otca ako účtovník. Konôpka býval u priateľa, kalvínskeho kňaza. Do Trnavy prešiel arcibiskup Pázmáň. Mal získať Praskovského pre katolícku vieru. Praskovský za peniaze prestúpil ku katolíkom, ale musel očistiť Trnavu od kalvínskych kňazov. Tým si však znepriatelil Betlena. Praskovský nahovoril chlapov /medzi nimi aj Mihvoka/ , aby kalv. kňaza odpratali z mesta. Chytili aj Konôpku. Adam o činoch Praskovského upovedomil Betlenových vojakov, ktorí prepadli Praskovského na ceste z Trnavy do Beckova. Konôpku oslobodili a Mihvoka zabili. Konôpka ostal u Betlena. Adam ostal v Trnave, oženil sa s Betkou Pohánkovou. Päť rokov žili šťastne, až raz Betka povedala svojej priateľke, že Adam oslobodil Konôpku. Rozšírilo sa to po meste a dozvedel sa to i arcibiskup. Adama uväznili a popravili na námestí v Trnave v roku 1628.

Čítanka úryvok:

  • Čo sa prihodilo Adamovi na ceste do Žiliny?
  • Podľa úryvku charakterizujte Adama, zemana-grófa Markoča a sedliaka.
  • Aký slohový postup je využitý na začiatku druhej časti úryvku?
  • P. Praskovského.
  • Aký mal názor na vysokú šľachtu P. P. Praskovský? (s. 254)
  • Dokážte, že šľachta bola nesvorná. (s. 257)
  • Aký vzťah mala Barbora P. k poddaným? Dokážte to úryvkami. (s. 255, 256)
  • Ktoré spoločenské vrstvy vystupujú v románe?
  • Ktoré postavy predstavujú šľachtu a ktoré ľud?
  • Aký je vzťah medzi predstaviteľmi šľachty navzájom?
  • Aký je vzťah medzi predstaviteľmi ľudu a cirkvi?

šľachta ľud cirkev

Praskovský Markoč Adam Šangala ––––– S. Konôpka

chamtivý spupný katolík evanjelik

nestály vo viere bezohľadný odpor k pánom 

k poddaným spravodlivý

Napriek tomu, že Adam bol katolíkom a Konôpka evanjelikom, navzájom si pomáhali a boli ochotní jeden pre druhého riskovať i život.

V románe sledujeme tri línie: - príbeh hl. hrdinu

- historické pozadie

- ľúbostný motív

- Čo si myslíte, s akým cieľom písal autor tento román, aké posolstvo nám v ňom zachoval?

- Dokážte, že román patrí k 3. vlne liter. realizmu. /kritické-realistické zobrazenie života vyšších vrstiev/

- historický román z čias náboženských bojov v 17. stor.

- myšlienka o potrebe názorovej tolerancie

- pohľad na dejiny – človek sa v podstate nemení, historický pesimizmus – román začína aj končí smrťou, biologická podstata je rovnaká

- poetika náhody (Mihvok)

!- príroda vládne nad človekom → prírodné nad rozumovým

- autor sa díva kriticky na ľud

- nedostatok zmyslu pre spravodlivosť

- nevzdelanosť

- kriticky sa díva na panstvo

- surovosť, ziskuchtivosť, svojvôľa

- spojenie racionálnosti so znášanlivosťou

- vzťah Adama a Konôpku → ktorí sú vzdialení vzdelaním, spoločenským postavením, náboženstvom

Kompozícia → priestorový princíp – 4 celky:

1) z Oravy do Žiliny

2) Praskovského hrad

3) Rovňany

4) Trnava

Z historických faktov zachytáva:

- protiturecký boj

- protireformačné boje

- protifeudálne nálady ľudu na Slovensku

- historické postavy – Gabriel Bethlen, kardinál Pázmáň

Adam Šangala – naturalistický román

- biologická podstata človeka je rovnaká

- život človeka ovplyvňuje prostredie, výchova

- prirodzene získané sklony ovplyvnia jeho život

- do plynutia života zasahujú pudy ( grófka Brigita – nebrala do úvahy duševné vlastnosti muža)

- najviac formuje životnú dráhu osud- A.Šangala nezmyselne umiera )

- autor považuje človeka za prírodný živel-t.j. spoločné s expresionizmom a hlavne naturizmom

- autor zobrazuje spoločenské vrstvy:

- šľachta

- nevoľníci

- vojsko

- kňazi

- remeselníci

- rozprávač je objektívny neosobný-3.os. sg.

- lexika- pomáha dotvárať dobový kolorit

- s formou autor neexperimentuje, uvádza opisy osôb, prostredia, takmer vedecký výklad situácie v cirkvi-to súvisí s vplyvom naturalizmu

Sociálno-psychologický realizmus

Jeho predstavitelia J. C. Hronský, Milo Urban a Štefan Letz sa snažili prekonať predprevratovú prózu /realizmus/. Boli ovplyvňovaní expresionizmom. Vo svojich dielach prenikali do vnútra psychiky človeka v stave jeho spoločenského ohrozenia. V ich tvorbe prevládala sociálna tematika. Ich hrdinovia sú obyčajní ľudia z dedinského prostredia.

JOZEF CÍGER HRONSKÝ /1896-1960/

Narodil sa vo Zvolene. Pôsobil ako učiteľ, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej. V r. 1945 emigroval a usadil sa v Argentíne, kde sa zapojil do činnosti zahraničných Slovákov. Zomrel v Lujáne. V r. 1993 boli jeho telesné pozostatky prevezené na Slovensko a uložené na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba:

- 20. roky – zbierky poviedok a noviel: U nás

Domov

Medové srdce

- 30. roky – zbierky noviel: Tomčíkovci

Podpolianske rozprávky

Sedem sŕdc

romány: Proroctvo doktora Stankovského

Chlieb

Jozef Mak

- 40. roky - romány: Pisár Gráč

Na Bukvovom dvore

- obdobie emigrácie: Andreas búr Majster

Svet na Trasovisku romány

- pre deti a mládež: Sokoliar Tomáš, Smelý Zajko, Kremnické povesti,

Tri múdre kozliatka, Budkáčik a Dubkáčik

/viedol časopis Slniečko/

Jozef Mak

- človek-milión, nesie svoj nepriaznivý osud trpezlivo, po každom otrase vstane a ide ďalej

- často sa zvýrazňuje fatalita románu

- výrazným znakom kompozície je oneskorené vysvetlenie javu, oneskorená reakcia postavy na nejakú udalosť

- Považan ,Števček- retardácia, autor oneskorením reakcií dosahuje expresionisticky napätú atmosféru diela

Hlavné postavy:

Jozef Mak,

Jeho brat Jano, ich matka,

Jula Petrisková,

Maruša Meľošová,

Gregor Biaľoš

Dielo je obrazom drobného slovenského človeka. Dej sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia na Horehroní. Celý život Jozefa Maka je poznačený radom nešťastí, biedou a chudobou. Narodil sa ako nemanželský syn, čo vtedy znamenalo posmech. Spočiatku obdivuje svojho staršieho brata, no ten ho čoskoro odvrhne. Matka sa mu bojí prejaviť náklonnosť. Brat ho začne nenávidieť pre majetok a čoskoro i kvôli žene. Jozef Mak sa zaľúbi do Maruše Meľošovej, no tá ho zradí, vydá sa za Jana. Nakoniec Jozef Mak odchádza z domu, pracuje na salaši. Zhorí mu dom, nemá sa kde vrátiť, umiera mu krstná mať (Marušina matka), ktorú má veľmi rád. Dozvedá sa o smrti otca. Jozef si postaví dom a len čo ho dokončí, dostane povolávací rozkaz. Po vojne doma nájde Jana s Marušou. Brat mu „láskavo“ vydelil polovicu domu. Biedou bičovaný Jozef sa ožení zo zúfalstva, bez lásky s Julou Petriskovou. Jej sestry nechcú, aby sa vydala (kvôli majetku).

Jula porodí dve deti. Keď si ju Jozef konečne obľúbi, Jula umiera.

Jozef Mak je drobný, jednoduchý človek, ktorý znáša ťažký osud. Snaží sa hľadať istotu vo vzájomnej dôvere ľudí, nezlomil sa pod ťažkosťami života, ale ponecháva si priestor pre morálne hodnoty. Jeho filozofia je vyjadrená v záverečnej reči:

„Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak. „

Zamysli sa nad uvedeným citátom a vysvetli ho.

Aké poučenie vyplýva z tohto diela pre súčasného človeka?

Osud ktorej postavy by si nechcel zažiť? Prečo?

Dielo je ovplyvnené expresionizmom, autor podáva obraz sveta neskreslene, môže to dosiahnuť tak, že ho zobrazuje zvnútra duše človeka. Pod vplyvom expresionizmu autor lyrizuje mnohé pasáže (opis inovate), výborne pracuje s pásmom reči postáv a s pásmom rozprávača. Rozprávač vstupuje do deja, prihovára sa svojej postave, hovorí za ňu, pretože Jozef dostal do daru od Boha ukrižované ruky, ale nedostal ústa, o svojich citoch nevie hovoriť, všetko sa odohráva v jeho vnútri.

Niektorí literárni kritici tvrdia, že hlavná postava Jozef Mak sa nebúri proti svojmu osudu, lebo vie, že sa mu nevyhne. Iní popierajú názor, že Jozef Mak prijíma svoj ťažký osud pasívne. Tvrdia, že koná v súlade so svojou povahou, ale často proti zvyklostiam a očakávaniam (neuspokojí sa so vzťahom staršieho brata a ďalej sa uchádza o jeho lásku).

Autor využíva kontrast:

a, postáv – protipólom Jozefa je Jano,

b, citov a činov – bohaté ľudské vnútro Jozefa a July ––- neschopnosť vyjadriť svoje city.

Hlavná postava je zobrazená ako symbol jednoduchého slovenského človeka, vďaka ktorému človek prežil.

Autor často využíva expresívny jazyk, jeho reč je plná zámlk.

Sedem sŕdc : zbierka obsahuje sedem noviel-portrétov žien. Autor sa v nich ponoril do vnútorného sveta ženy.

novela Tóna : Rozprávač /autor/ opisuje Tónu ako zvláštnu ženu. Mala troch bratov – Jána, Jozefa, Mariána, o ktorých sa starala po smrti matky. Najstarší brat Ján bol profesorom. Oženil sa s dcérou bohatého obchodníka. Tónu nepozval ani na svadbu. Mal vlastný život a postupne na sestru zabúdal. Stredný brat Jozef bol inžinierom architektom. Za stavebné plány mu dobre platili. Mal bohatú snúbenicu Ilonku, ktorú mal rád. Najmladší brat Marián chcel byť všeličím – maliarom, muzikantom. Ján a Jozef nepomohli Tóne ani pri výchove Mariána, len na neho nadávali, že je lump. Tóna mala nápadníka Samka Husoviča, ktorý požičiaval Mariánovi peniaze, aby sa mohol venovať maliarstvu. V závere novely hovorí „Raz, dva razy pokojne pozrel na Tónine utajené slzy a potom radšej sklonil hlavu, aby mu ľahšie bolo znášať, o čo okradol jeho i Tónu Ján, Jozef a Marián. “

Autor podal príbeh ženy, ktorá obetovala svoje šťastie a mladosť pre šťastný život svojich bratov. Nestalo sa z nej nič. Náplňou jej života bolo každodenné odriekanie. Napriek obetavosti sa jej bratia „odmenili“ len nevďačnosťou a pohŕdaním.

Texty – úryvok:

Na základe úryvku charakterizujte Mariána.

Čo vyplýva z dvoch posledných viet úryvku?

Novela Tereza:

Slobodná matka Tereza bývala v podnájme u obchodníka Ramaja so svojím synom Ondrejom. Keď obchodníkovi ochorela žena, Tereza sa o ňu starala. V jeden deň si ju zavolal učiteľ do školy. Hovoril, že Ondrej je veľmi šikovný a múdry chlapec. Mala by ho dať ďalej študovať do škôl. Keďže bola chudobná, bolo pre ňu veľmi ťažké dať syna vyštudovať. Ondrejovým otcom bol kamenár Gregor, ktorého ľudia prezývali Gugu. Raz sa Tereza v hostinci chválila svojím synom, ale Gugu ju odtiaľ vyhnal. Zaprisahala sa, že sa mu za to pomstí a syna sama vychová a dá študovať. Gregor odišiel do Ameriky a s Terezou sa ani nerozlúčil. Ona však vedela, že sa raz vráti, ako sa vracia domov doráňaný pes. Ramajova žena zomrela. Tereza sa musela odsťahovať.

Išla bývať k predavačke Drábikovej, ktorej pomáhala predávať jablká a iné potraviny v Banskej Štiavnici. Prežila pokorenie, veď 3x týždenne merala cestu s plnými košmi potravín cez vrch Tomperg do B. Štiavnice. Ondrej vyrástol, stal sa z neho inžinier. Odišiel bývať do mesta. Chcel, aby aj Tereza išla bývať k nemu, no ona nešla, hoci sa cítila opustená a nepotrebná, lebo sa už nemala o koho starať. Po rokoch sa Gregor vrátil z Ameriky a prišiel za Terezou, lebo oľutoval svoje správanie k nej. Hoci ním opovrhovala, nakoniec mu odpustila, lebo ho mala stále rada a nedokázala sa mu pomstiť. Starala sa o neho. Keď Gugu zomrel, zostala sama. Onedlho zomrela aj ona. Ľudia vraveli, že keby mala pre koho žiť, neumrela by tak skoro: „Umrela Tereza, umrela, lebo sa nikto nenašiel na tomto šírom svete, čo by jej vložil do hrsti trochu starosti, ktorá by ju bola uživila bohvie ako nadlho ...“

Autor opäť podáva obraz opustenej a životom skúšanej ženy. V jej zápase o lásku a pravdu sa otupuje ostrie pomsty, ktorá vrcholí odpustením.

Texty – úryvok:

  • Nájdite v úryvku tie prídavné mená a podstatné mená, ktoré vyjadrujú Terezine pocity po doštudovaní Ondreja.
  • Prečo má Tereza práve takéto pocity? Prečítajte tie vety, ktoré o tom svedčia.
  • V závere úryvku nájdite vetu, ktorá vystihuje Terezinu životnú filozofiu.
  • Porovnajte postavu Tóny a Terezy.
  • Dokážte, že novely Tóna a Tereza patria k sociálno-psychologickému realizmu.

Čítanka – obraz vzadu č. 25: Konštantín Bauer – Na periférii:

  1. Aký dojem na vás urobil obraz? /vyjadrenie pocitov/
  2. Čo je na obraze zobrazené?
  3. Všimnite si domy. Aké sú to domy? Kto v nich môže bývať?
  4. Všimnite si, aké línie autor využíva. /napr. strechy domov/ O čom to svedčí?
  5. Čo teda obraz odráža? Ako obraz súvisí s novelou Tereza?
  6. Pokúste sa pomenovať obraz.

MILO URBAN

Narodil sa v Rabčiciach. Pre nedostatok prostriedkov, po otcovej tragickej smrti štúdium na gymnáziu a neskôr na lesníckej škole nedokončil. Pracoval vredakciách viacerých časopisov či denníkov. V r. 1945 emigroval do Rakúska, po návrate bol postavený pred súd a odsúdený na verejné pokarhanie. V novom režime po r. 1948 nesmel publikovať a jeho knihy boli vyradené z knižníc. Usadil sa v Chorvátskom Grobe, neskôr žil v Bratislave, kde aj zomrel.

Tvorba:

  • Ej, ten tanec – poviedka
  • Tiene – román
  • Jašek Kutliak spod Bučinky – novela
  • Výkriky bez ozveny – zbierka noviel (Staroba, Rozprávka o Labudovi)
  • Za vyšným mlynom – novela
  • Z tichého frontu – zbierka noviel a poviedok
  • Na brehu krvavej rieky – román
  • Zelená krv,
  • Kade-tade po Halinde,
  • Sloboda nie je špás – memoáre
  • Živý bič – románový cyklus o osudoch hornooravskej dediny Ráztoky od začiatku I. sv. vojny do konca II. sv. vojny. Tvorí ho 5 románov. :
  • Živý bič – obdobie I. sv. vojny
  • Hmly na úsvite – obdobie povojnové
  • V osídlach – obdobie povojnové
  • Zhasnuté svetlá – od predmníchovských udalostí v r. 1938 do vyhlásenia Slovenskej republiky v marci 1939
  • Kto seje vietor – obdobie Slovenskej republiky, II. sv. vojna po vypuknutie SNP v r. 1944

Za vyšným mlynom

- dej sa odohráva v dedine Malkov.

- hlavné postavy: Ondrej Zimoň

jeho žena Katrena Zalčíková

Peter Štelina

/jeho mŕtvy syn Jano, ktorý bol milencom Katreny/

- novela sa stala predlohou pre operu Eugena Suchoňa Krútňava.

- dej:

Jedno ráno našli Malkovčania za vyšným mlynom zabitého Jana Štelinu. Žandári vraha nevypátrali. Peter Štelina po pohrebe syna znenávidí všetkých ľudí. Je bezbranný, lebo nevie, komu zanechá dom a dedičstvo. Aj milenke svojho syna Katrene Zalčíkovej vyčíta, že ona je príčinou Janovej smrti, lebo Jana niekto zabil na ceste od Katreny.

Katrena pásavala dobytok neďaleko Malkova a do dediny chodila 2x týždenne. Po pol roku sa Katrena vydala za Ondreja Zimoňa, ale bez lásky. Po čase chodili obaja novomanželia smutní. Katrena plakávala za Janom, v Ondrejovi sa ozvalo svedomie. Každú nedeľu chodili Ondrej a Peter z kostola domov spolu. Čoskoro sa začali jeden druhému vyhýbať. Katrene sa narodil syn Ondrej. Zimoň zbadal, že sa dieťa podobá na Jana, preto ho skrýval pred ľuďmi v komore a dieťaťu sa odcudzoval. Ondrej začal piť, menil sa fyzicky aj psychicky. Peter nesúhlasil so svadbou Katreny a Ondreja, chcel Katrenu nenávidieť, ale súcitil s ňou, keď ju muž bil a nenávidel Ondreja.

Peter začal chodiť do hostinca medzi ľudí, kde mu Ondrej prezradil, že otcom dieťaťa je jeho syn. Vtedy sa Ondrej opil, cestou domov zablúdil, prišiel k vyšnému mlynu a v mysli sa mu vynáralo to, čo sa tu stalo pred 1,5 rokom. Odvtedy doma s nikým nehovoril, snívalo sa mu, že sa utopil v močaristej pôde. Katrene sa chcel priznať, ale súčasne sa bál odhalenia.

Keď pastier našiel v sene pušku, ktorou Ondrej zabil Jana, lebo bol jeho sokom, hlaveň pušky Ondrej zakopal v chlieve. V nedeľu bol v Malkove odpust. Z kostola išiel Peter do hostinca, kde vyčítal Ondrejovi, že má ženu a syna a on majetok prepíja. Vtedy sa Ondrej priznal, že zabil Jana Štelinu. Odviedli ho žandári.

Čítanka – úryvok:

  1. Prečítajte vety, ktoré vyjadrujú pocity Petra Š. a opisujú jeho konanie.
  2. V 1. odseku nájdite básnické prostriedky a pomenujte ich.
  3. V 2. časti úryvku prečítajte vety, ktoré sú ovplyvnené expresionizmom.
  4. Ako súvisí Ondrejov sen so situáciou, v ktorej sa nachádzal?
  5. Dokážte, že vzťah Katreny a Ondreja bol bez lásky.
  6. Prečítajte vety, ktoré svedčia o tom, že Ondreja hrýzlo svedomie.
  7. Dokážte, že autor novely bol ovplyvnený expresionizmom. Popíš.
  8. Popíšte pocity Ondreja Zimoňa od vraždy Jana Š. až po priznanie sa.

Novela je plná dramatizmu, ktorý sa stupňuje vo vnútri postáv /Zimoň/ i vo vzájomných vzťahoch /Zimoň – Katrena, Zimoň – Peter Š. /. Ondrej Zimoň spácha vraždu vo veľkom citovom vzplanutí. Uzatvorí sa do seba, nenachádza pokoj, vybíja sa vo vášni, v láske k žene a spočiatku aj k dieťaťu. Pije, aby zabudol, chce sa priznať, ale zároveň sa bojí. Novela je drámou Ondrejovho svedomia. Autor prenikol do vnútra Ondrejovej psychiky.

Čítanka - obraz: Edmund Gwerk – Víchrica: obraz č. 26

  • Aký dojem na vás urobil obraz?
  • Čo je na obraze zobrazené?
  • Aké farby prevládajú na obraze?
  • Ako tmavé farby súvisia so situáciou, ktorú obraz podáva?
  • Všimnite si oblaky a hlavne stromy. V akom stave ich autor nakreslil?
  • Vymyslite obrazu názov
  • Ako obraz súvisí s novelou Za vyšným mlynom?

Živý bič

Autor v románe podáva nepriame svedectvo o I. svetovej vojne. Je to unanimistický román / z latinského una anima – jedna duša, kolektívny hrdina/ , hlavný hrdina je kolektívny. Román sa skladá z 2 častí:

Stratené rukyAdam Hlavaj, ktoré úzko súvisia.

Živý bič

- prináša do literatúry postavy vytvorené pod vplyvom expresionizmu

- vojna, rozpad Rakúsko-Uhorska-ľudia z dediny sa pokúšajú riešiť situáciu živelne, knajú pudovo, pociťujú silný cit, všetko sa koná vo vybičovanej atmosfére

- dôležité miesto má temperament človeka-búri sa pri láske i zlosti

- chýba priama charakteristika

- postavy sú odlíšené sociálne

- kapitoly sú relatívne samostatné každá má svoju pointu

- o niektorých udalostiach sa dozvedáme retrospektívne

- dej je prerušovaný lyrickými opismi prírody

- autor zachytáva prudký duševný stav postavy

Dej:

Sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky, o ktorej sa hovorilo, že je to dedina „Pánu Bohu za chrbtom“, vzdialená od frontu, vojny. Ľudia si neuvedomujú, čo je to vojna, lenže jej vplyv sa začne prejavovať aj tu. Komárovi na vojne prestrelili ruku. Juro Povala prišiel ranený. Ondrej Koreň sa vrátil bez ruky a nemý. Ilčíčke zobrali na vojnu jediného syna Štefana. Na základe toho si ľudia začínajú uvedomovať, čo je vojna.

Vojna teda zasiahla predovšetkým ľud, nepoznamenala zatiaľ vo veľkej miere životy ľudí z vyššej vrstvy – notára Okolického a richtára Vorčiaka. O Eve Hlavajovej sa hovorilo, že čaká dieťa. Bola to pravda, čakala dieťa s notárom Okolickým, za ktorým chodila prosiť, aby jej pomohol dostať muža Adama Hlavaja z vojny domov.

I napriek tomu, čo sa stalo, Eva mala svojho muža veľmi rada. Sľúbila notárovi, že sa nikto z dediny nedozvie, koho dieťa to je, ak dostane Adama z vojny domov. Okolický však už nemal záujem o Adamov návrat, lebo sa bál. Ilčíčka smútila za svojím synom, ktorý začal pre svojho priateľa trucovať. Štefan Ilčík bol odsúdený na smrť zastrelením, lebo zabil čatára. Ilčíčka sa z toho zbláznila. Kristína Dominová, bývalá priateľka Ondreja Koreňa, sa k nemu po návrate z vojny správala ľahostajne. Nemý chlap bez ruky ju už nezaujímal. Začala sa stretávať s iným. Tu vidíme pokrivenie charakterov ľudí počas vojny.

Vojna neblaho pôsobila na ľudí z Ráztok, i keď boli len malou čiastkou sveta, vojna sa prejavovala aj tu. Eve Hlavajovej sa narodil syn, ale kaplán ho nechcel pokrstiť. Zničená ťažkým životom, zúfalo končí svoj život samovraždou – utopila sa. Staršieho syna si zobrali Koreňovci, mladšieho nemanželského, Evina kmotra.

Názov I. časti románu Stratené ruky – je symbolom bezmocnosti vtedajšieho človeka. Autor neidealizuje pomery na slovenskej dedine, ale zobrazuje krutosť, surovosť, alkoholizmus.

Druhá časť románu Adam Hlavaj – hovorí o Adamovi Hlavajovi, ktorý sa vzbúril proti vojne a dezertoval. Po úteku z frontu sa skrýval v dedine, kde ho zazrel Kúrňava. Oznámil to a notár dal zbeha Adama zatvoriť. Kúrňava sa zamýšľal nad svojím činom a rozhodol sa oslobodiť Adama. Okrem toho prezradil Adamovi, že Evu zviedol Okolický.

V závere diela autor zobrazil vzburu dediny, Okolický chcel utiecť, ale trestu neušiel. Ľud sa odplatil za kruté zaobchádzanie.

Román sa končí slovami: „Po tom všetkom sa Adam Hlavaj iba zasmial, bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre, nie aby bol hrdinom, tým pochybným cukríkom ľudských úst, ale aby dosiahol to, čo mu od vekov náležalo – slobodu.“

Autor zobrazil vnútorný svet ľudí počas vojny, neblahé následky tohto najväčšieho zla na svete a aj pokrivenie charakterov ľudí vplyvom vojny. Dielo je zobrazením individuálneho i spoločenského života počas vojny.

Vojna prináša dôsledky trojakého druhu:

  1. majetkové – rekvirácie statku = dodávky pre armádu
  2. fyzické – zmrzačení a zabití ľudia
  3. psychické – rozpady rodín a vzťahov /Hlavajovci, Dominová – Koreň/

Autor v diele využil kolektívny dialóg /bez označenia pôvodcov replík/ a dal dôraz na vzťah kolektívneho a individuálneho hrdinu. Jednotlivec vystupuje v románe vždy ako reprezentant určitej sociálnej skupiny /Ilčíčka predstavuje vzburu Ráztok proti vojne a uhorskej moci, Okolický – predstaviteľ panského sveta, Hlavaj – symbol vzbury človeka proti všetkému, čo ho utláča, čo obmedzuje jeho slobodu, symbol spoločenskej zmeny/. Dedina v románe prechádza uvedomovacím procesom, vo vojne sa prebúdza vedomie ľudskej dôstojnosti, čo dokazuje osud Štefana Ilčíka a Adama Hlavaja.

Čítanka – úryvok :

  1. V akom období a kde sa odohráva dej románu ? Dokážte úrývkom.
  2. Aký postoj k vojne zaujali Ráztočania pred a po príchode O. Koreňa?
  3. Aké následky vojny zobrazil autor na postave Ondreja Koreňa ?
  4. Čo je v súvislosti s vojnou a Koreňom paradoxné ?
  5. ... vietor ... nadnášal mu pravý rukáv, v ktorom nebolo ruky ...
    • Aký jav z hľadiska životnosti je vietor ? Je súčasťou deja ?
    • Aká vec z hľadiska životnosti je ruka /súčasť tela človeka / ?

Akou skutočnosťou je Ondrejova pravá ruka ?

  • Čo je teda paradoxné v prípade vetra a Ondrejovej pravej

ruky?

  1. K čomu autor prirovnal Ondrejovu tvár ? Prečo ? Vysvetlite súvislosť

medzi Ondrejom a pamätnou tabuľou / pomníkom /.

  1. Aký vzťah je medzi stavom prírody a stavom Ondreja Koreňa ?
  2. Charakterizujte Ilčíčku. Aký vzťah mala k vojne ? Aké pocity ňou zmietali pri pohľade na fyzicky poznačeného krstného syna ?
  3. Dokážte, že autor využil lyrizáciu textu.

Druhá a tretia časť úryvku :

  1. Aký bol postoj Ráztočanov k Eve Hlavajovej ? Prečo ?
  2. Aký vzťah mala Eva k svojmu mužovi Adamovi ? Dokážte .
  3. Na aké následky vojny autor poukázal v prípade Hlavajovcov ?

Štvrtá časť úryvku

  1. Aký zámer, cieľ autor sledoval napísaním tohto románu podľa druhého a tretieho odseku tejto časti úryvku ? / čo kritizuje, na čo poukazuje/

Piata časť úryvku :

  1. Porovnajte Adama Hlavaja a notára Okolického /vlastnosti /.
  2. Ktorému z nich sa svojím charakterom podobá Kúrňava ?

Šiesta časť úryvku :

  1. Druhý a tretí odsek tejto časti úryvku zobrazuje kontrastné

Skutočnosti. Dokážte to .

Ondrej Koreň je nemý svedok vojny . Pri jeho vykreslení autor využil postup monumentalizácie. Monumentálnosť autor dosahuje systémom kontrastov.

vietor ruka

neživá vec, jav časť živého tela

živá skutočnosť neživá skutočnosť

/ vietor je súčasťou deja / / Ondrej nemá ruku /

 Výraz Ondrejovej tváre je veľavravný. Autor ju porovnáva k pamätnej tabuli :

  • tak ako nám pamätná tabuľa svojím obsahom pripomína nejakú udalosť, tak aj výraz Ondrejovej tváre „ rozprával „ o vojne ;
  • pamätná tabuľa i Ondrej sú nemí svedkovia udalosti ;
  1. Hlavaj Okolický

Predstaviteľ ľudu predstaviteľ vyššej vrstvy

odpor k pánom odpor k ľudu

rozvaha strach

panovačný, hrdý ,klamár

Kúrňava

Osciluje medzi pólom hrdinstva / Hlavaj /

a ľudského zlyhania / Okolický /

Porovnanie A. Hlavaja a J. Maka

  • Hlavaj : aktívny, burič, symbol vzbury ľudu
  • Mak : pasívny, búri sa iba mlčky

Ktorí autori v období realizmu napísali diela o I. svet. vojne ?

Ktoré diela v svet. medzivojnovej literatúre hovoria o I. svet. vojne ?

Čítanka – obraz č.22 : Ján Želibský - Lúčenie

  1. Aká atmosféra vanie z obrazu ? Prečo ?
  2. Akú situáciu obraz zobrazuje ?
  3. Všimnite si dve postavy v popredí. V akej situácii sú zobrazené ?

Aké pocity nimi asi zmietajú ?

  1. Všimnite si farebnosť obrazu. Aké farby využil autor ? Čo chcel

docieliť kontrastom bielej a tmavej farby ?

  1. Vymyslite obrazu názov.
  2. Ako obraz súvisí s románom Živý bič ?
  3. Ako súvisí názov románu s jeho obsahom ?

SOCIALISTICKÝ REALIZMUS

Nástup socialistickej literatúry je spojený s mladými autormi, ktorí sa začali organizačne zjednocovať v Prahe, kde v r. 1922 založili Voľné združenie študentov – socialistov zo Slovenska.

Svoje diela uverejňovali najmä v literárnej prílohe Pravdy chudoby, Proletárska nedeľa, ktorú redigoval Edurad Urx. Okolo nej sa utvorila skupina proletárskych spisovateľov, ku ktorým patrili Peter Jilemnický, Ján Poničan, Ladislav Novomeský, Daniel Okáli, Anderej Sirácky, ... .

Umelecky a organizačne sa ďalej združovali a formovali okolo časopisu  DAV. Jeho názov vznikol s iniciálok krstných mien : D - Daniel Okáli, A – Andrej Sirácky, V – Vladimír Clementis. Do popredia kládli sociálnu tematiku.

PETER JILEMNICKÝ

Narodil sa v Kyšperku / teraz Letohrad / v severovýchdných Čechách. Pôsobil ako učiteľ, potom odišiel do sovietského Kirgizska. Po návrate bol učiteľom na Slovensku, ale musel odísť do Čiech. Počas II. svetovej vojny ho zatklo gestapo. O rok bol osúdený na osem rokov nútených prác. Po oslobodení v r. l945 sa vrátil na Slovensko. V r. 1948 sa stal kultúrnym atašé československého veľvyslanectva v Moskve, kde v nasledujúcom roku zomrel. Pochovaný je v Bratislave.

Tvorba

  • Próza - Devadesátdevět koní bílých
  • Zbierka próz – Červená 7
  • Román – Víťazný pád

Zuniaci krok

Pole neorané

Kus cukru

  • Zbierka noviel – Kompas v nás

Kronika

Víťazný pád

Dej románu sa odohráva na Kysuciach po 1. sv. vojne.

Hlavné postavy: Maťo Horoň, Magda Kotryzová

Podľa autora je to „kniha o kysuckej biede a kysuckej kráse“, na ktorých „leží opar poetického opojenia“.

Dejová osnova sa dotýka 3 zlomov v živote Maťa Horoňa.

  1. zlom – Maťo Horoň sa vrátil z 1. svet. vojny domov na Kysuce ovplyvnený ideami boľševizmu. Chcel si vziať za ženu Magdu Kotryzovú, ale jeho rodičia ju nechceli za nevestu, lebo bola chudobná. Magda však bola Maťovi neverná s Gregorom Padychom, lebo Maťa už všetci považovali za mŕtveho. Preto Magdina matka chcela, aby mala Magda s Gregorom ohlášky. Kňaz ohlásil ich svadbu. Maťo sa cestou z kostola opil a v návale zlosti zabil Magdu a popichal aj seba. Prekážkou ich šťastia bola majetková nerovnosť. Maťo strávil 2,5 mesiaca vo väzenskej nemocnici. Dozvedel sa, že im zhorela chalupa, otec a strýc v nej prišli o život. Ostala mu len chorá matka, ktorá už nemala peniaze. Maťov otec síce zdedil peniaze po svojom nebohom bratovi z Ameriky, ale polovicu prepil a druhú polovicu investoval do pochybnej spoločnosti na spracovanie dreva. Súd odsúdil Maťa na 2 mesiace väzenia, tie však už strávil v nemocnici. Je slobodný.
  1. zlom – Matku síce nájde ležať u susedov, mladší brat Ondro prestal chodiť do školy, išiel slúžiť. Po návrate z väzenia – po svojom prvom páde začína Maťo nový život. Vracia sa hospodáriť na otcovskú pôdu. Jeho cieľom je postaviť nový dom. Letná búrka mu však úplne zničí úrodu, ba povodeň mu berie aj drevo na chalupu. Maťo prežíva svoj druhý pád.
  1. zlom – Maťo sa nevzdáva. Prežije svoj pád, ktorý je víťazný. Rozhodne sa zžiť s kamenistou kysuckou pôdou, ktorú chce zúrodniť a prinútiť ju k novému životu.

Čítanka – úryvok:

  1. Aký život Kysučanov opisuje autor? Prečítajte tie slová, slovné spojenia a vety, ktoré to dokazujú.
  2. Ku komu autor prirovnáva Kysučanov? Prečo?
  3. Čo opisuje autor v druhej časti úryvku?
  4. V akom vzťahu je život Kysučanov a kysucká príroda? Prečo?
  5. Ako sa autor pozerá na vzťah kysucký človek – kysucká príroda? Prečítajte tie vety.
  6. Vysvetlite, prečo je kysucká jar víťazstvom a kysucká jeseň pádom.
  7. Všimnite si Jilemnického štýl, jazyk. Ktoré výrazové prostriedky využíva v úryvku?

Zrútenie zlatého božstva

Ako sa pozerali na Maťov čin jeho rodičia?

Najkratšia

Na základe úryvku charakterizujte Maťa Horoňa. Dokážte, že román Víťazný pád patrí k socialistickému realizmu.

Čítanka – obraz č. 20: Miloš A. Bazovský – Požehnaná jeseň

  1. Aká atmosféra vanie z obrazu?
  2. Čo je na obraze nakreslené?
  3. Aké ročné obdobie predstavuje obraz?
  4. Akú úlohu majú ohnivé tóny oranžovej?
  5. Vymyslite obrazu názov.
  6. Ako obraz súvisí s románom Víťazný pád?

Jilemnický podal realistický obraz života na Kysuciach /bieda, hlad, chudoba, prírodné živly/. Stvárnil sociálnu problematiku cez lyricko – baladistický vzťah k prírode, ktorá človeka očaruje, ale je aj jeho nepriateľom. Hlavným kontrastom je ťažký život na Kysuciach a krása kysuckej prírody.

Víťazný pád – protiklad, oxymoron

víťazstvo – životná sila Kysúc, túžba zápasiť a prežiť, prírodné krásy,

jar – nádeje na dobrú úrodu

pád – bieda Kysúc, jeseň – zlá úroda na kamenistej pôde

Baladistický štýl je zvýraznený aj básnickým jazykom. Jilemnický prelomil tradíciu socialistického realizmu miernou lyrizáciou /napr. anafora – dedina je ..., epiteton – hnijúce chalupy, prirovnanie – slnko príde ako vrah, epizeuxa – sám, sám, personifikácia – príroda sa usmieva, .../

Kompas v nás

- je to kniha 6 noviel o ľudskom šťastí. Autor v nej skúma podmienky, v ktorých sa ľudské šťastie rodí. Rozlišuje dvojaké podmienky šťastia:

- psychologické /vnútorné oslobodenie – novela O dvoch bratoch/

- bytostné /láska, ktorá sa oslobodí od príťaže majetku – novela Prípad

Evy Burdovej/

  • Na konci knihy autor vyznáva: „Veď aby sa človek oslobodil, aby sme našli cestu k šťastiu, musíme mať kompas v sebe, v hlave, v srdci ... kompas so strelkou, ktorá nám jedným koncom ukáže, čo treba nenávidieť, a druhým, za čím treba ísť.“

Novela O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal

Hlavné postavy: Jozef Haviar, jeho žena Hana, deti Jurko, Elenka

Vendel Haviar, jeho žena Tereza, dcéra Bertinka

Dej sa odohráva v chudobnej kysuckej dedine. Vendel so svojou ženou chcú ísť pracovať do Čiech, lebo na Kysuciach je bieda. Prácu nenájdu, a preto zostávajú doma na otcovskom gazdovstve.

Jeho brat Jozef píše, že príde aj so svojou rodinou domov. Hana sa dedinskému prostrediu ťažko prispôsobuje. Jozef spomína na časy, keď bolo dosť práce.

Vendelova dcéra Bertinka prechladne. Rodičia sa nestarajú o to, že je chorá, nevolajú lekára, len skúšajú „všelijaké“ recepty. Vendel neľutuje prepiť peniaze, ale dať ich doktorovi je mu ľúto. Bertinka zomrela. Paradoxom je, že v ten deň sa im narodil syn. Tereza vysmieva Hanu aj za to, že varí panské jedlá, no v skutočnosti jej môže byť povďačná, že sa ujala práce, keď ona po pôrode ležala.

Autor v diele poukázal na sociálne problémy kysuckého človeka. Zobrazil tiež svetonázorový prerod postavy. Jozef sa na vojne prestal modliť. Konflikt medzi bratmi sa postupne vyostruje. Jozef pochopil, prečo vynášali truhlu a preskúšali plátno. Vendel chcel podpáliť chalupu, aby dostal vyplatenú poistku, ktorá bola na jeho meno. Jozef vykríkol na brata, že ho oznámi a začal hasiť oheň. Vendel sa zľakol udania. Jozef si nakoniec uvedomí svoje pozície a odchádza z domu: „Nie sú zlí, „ vraví Jozef, „nešťastní sú, to je to celé. Ach, akí sú len nešťastní ... Drhnú, hrdlačia, celé pokolenia sa trápia, a predsa nevedia, čo je šťastie ... Leží to na nich, vyvinul sa v nich akýsi pud hrabať ... Keď potom vykročili ku skalám, bolo im ľahko ako už dávno nie. „

Novela o dvoch bratoch...

patrí do prózy slov.socialistického realizmu, je však poznamenaná počiatočným príklonom autora k postupom medzivojnovej avantgardy-expresívnosť výrazu, psychologizácia postáv, lyrizácia opisu prostredia, vnútorný monológ

- zo znakov soc. realizmu v diele nachádzame:

  1. filozofický základ-marxistický pohľad na literatúru ako formu odrazu reality-autor sa pridržiavareálneho prostredia najchudobnejšej časti Slovenska Kysúc, zachytáva sociálne podmienkyroľníkov a robotníkov, opisuje spôsob života dedinského ľudu-Vendel a Tereza-chodia do kostola, ale nežijú podľa kresťanskej morálky, Jozef a jeho žena, deti-nechodia dokostola, ale sú morálnejší- autor propaguje ateizmus

2.-triedny pohľad na spoločnosť

antagonistický- nezmieriteľný vzťah dvoch sociálnych vrstiev: súkromného roľníka a robotníka

- svet súkromného roľníka osstro kontrastuje s názormi robotníka Jozefa

- Jozef-predstaviteľ roľníctva má všetky dobré vlastnosti

- Vendel má všetky zlé vlastnosti

3.-svetonázorový prerod postavy

- v dielach soc. realizmu sa musela uskutočniť premena jednoduchého robotníka na človeka, ktorý si uvedomoval cenu svojej práce, vedome sa zapájal do činnosti ľavicového hnutia alebo komunistickej strany

4.riešenie sociálnych problémov vidí autor v revolúcii

- autor Jozefovými ústami propaguje revolúciu v Rusku

- napriek ideologickým prvkomdielo patrí dom avantgardnej slovenskej medzivojnovej prózy, v ktorej sociálna téma bola dominantná (hĺbka psychológie postáv, lyrizmus)

Novela Prípad Evy Burdovej, ktorej chceli zahatať cestu k láske

Hlavné postavy: Eva Burdová, jej rodičia, jej stará mama

Alexej Čerepenčuk

Dej sa odohráva pri Čiernom mori medzi českými vysťahovalcami v ZSSR v 20. rokoch nášho storočia.

Eva pochádza z bohatého, ale konzervatívneho prostredia. Je vychovávaná v duchu starých mravov a poriadkov. A preto podľa tradícií sa má vydať za starého mládenca, bohatého Vinca Trnku. Eva sa vzbúri proti rodinnej tradícii a ujde z domu do mesta, kde sa zaľúbi do traktoristu Alexeja. Majú sa naozaj radi. Otec Evu vydedí a jediný kto ju chápe, je jej stará mama, ale pomôcť jej nemôže. Ona ju chápe, lebo sama kedysi zažila podobný osud. Eva ľúbi Alexeja a čaká dieťa. Vtedy musí Alexej náhle odísť (žatva). Eva si myslí, že ju zradil a opustil, a preto sa podrobí interupcii. Má z toho celoživotné následky – nemôže už mať dieťa. Sama takmer príde o život. Keď sa v nemocnici preberie, vypočuje si mienku lekára o následkoch zákroku. Nakoniec Eva zistí, že jej Alexej písal, ale listy jej zadržali rodičia a ona sa rozhodla pre takýto čin. Keď sa Alexej vrátil, vyhľadal ju napriek všetkému sa rozhodol, že si ju vezme za ženu.

- Aké posolstvo zanechal Jilemnický v novelách pre dnešných ľudí?

- Dokážte, že autor oboch noviel bol ľavicovo orientovaný.

Autor poukázal nielen na sociálne problémy, ale aj na prílišnú túžbu človeka po majetku, ktorá narúša vzťahy aj medzi najbližšími príbuznými a ničí ľudské šťastie.

Jilemnický sa sústredil aj na vykreslenie vnútorného sveta postáv. Uplatnil moderné literárne postupy, napr. vnútorný monológ.

Čítanka – úryvok

  1. Aké pocity máEva Burdová?
  2. Ktorú časť deja novely predstavuje úryvok?
  3. Vysvetlite, čo myslí autor vodou a nebom.
  4. Ako sa Eva pozerá na to, že ju Alexej /podľa nej/ sklamal?

Systematizácia tematického celku – Rozvíjanie realistickej tradície v slovenskej medzivojnovej próze:

  1. Napíšte, ktorá z postáv v dielach autorov týchto literárnych smerov je podľa vás:
    1. najšťastnejšia
    2. najnešťastnejšia
    3. najčestnejšia
    4. najzbabelejšia
    5. najodvážnejšia
    6. najcieľavedomejšia
    7. najtragickejšia
    8. najsympatickejšia
    9. najnesympatickejšia
    10. najaktívnejšia
    11. najpasívnejšia
    12. najpriateľskejšia
    13. najcharakternejšia
  1. Čítanka – obraz č. 32

Ktoré postavy z diel spomínaných autorov by mohol zobrazovať tento obraz? Prečo?

  1. Z konaniaktorej postavy ste si vzali príklad? Prečo?
  2. Osud ktorej ženskej postavy by ste nechceli prežiť? Prečo?

LYRIZOVANÁ PRÓZA

 Po roku 1918 začali do slovenskej prózy popri realistických tendenciách prenikať i lyrizačné tendencie. Šírili ich spisovatelia okolo časopisu Mladé SlovenskoSvojeť. Mladá literárna generácia túžila po novosti, originalite, chcela slovenskej literatúre otvárať „okná do Európy“.

Lyrizovaná próza má tri vývojové stupne: 1. ornamentálna próza,

  1. lyricky tvarovaná próza,
  2. próza literárneho naturizmu.

Ornamentálna próza

Jej dominantou je expresívno-lyrický ornamentalizmus. Vychádza z expresionizmu. Autori sa teda snažia postihnúť vnútornú zložitosť vedomia človeka 20. storočia.

Znaky: - nešťastné postavy

- pesimistické a tragické životné pocity

- ostrý rozpor medzi vnútorným svetom postáv a vonkajším

usporiadaním spoločnosti

- experimentovanie so slovom – ozdobnosť jazyka

- snový postup /motívy radené bez časovej a logickej

následnosti/

Predstavitelia: Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš

Učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014