MARTIN KUKUČÍN tvorba

MARTIN KUKUČÍN 

( 1860 – 1928 ) vl. menom Matej Bencúr

v Revúcej, Martine, v Banskej Bystrici, učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom a po ňom nastúpil na učiteľské miesto v Jasenovej, neskôr vyštudoval medicínu v Prahe

previezli a slávnostne pochovali na Národnom cintoríne v Martine

 Tvorba :

 - krátke prózy z ľudového prostredia :

- V Dalmácii a na Čiernej Hore

- Prechádzky po Patagónii

- Dojmy z Francúzska

Bohumil Valizlosť Zábor

- Klbká

- Rozmarínový mládnik

KEĎ BAČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE

Dej poviedky sa odohráva na Orave, koncom 19. storočia.

Ondrej Tráva – kupec.

Autor porovnáva postavy, ich vlastnosti vyplývajú zo spoloč. základu.

Obidvaja sú veľkí špekulanti svojho druhu. Hodnota poviedky je v charakterovej kresbe Domanického a Trávu.

Ondrej Tráva – je zhovorčivý, vtipný, chytrý človek so zvláštnou schopnosťou jednať s ľuďmi a zjednať s nimi obchody. Túži na svojich obchodoch zbohatnúť. Myslenie Trávu sa odráža v jeho vnútornom jazykovom prejave, autor poukazuje na proces rastu novej spoločenskej vrstvy kapitalistov.

Aduš Domanický – je to charakter človeka táraja, ktorý veci a javy súvisiace s jeho osobou zveličuje k neuvereniu ( jeho fena Diana držala

3 -centového diviaka za ucho, kým ho on nezastrelil ). Býva v kaštieli, no

v skutočnosti sa táto budova na kaštieľ vôbec nepodobá. O svojom majetku rozpráva ako o rozprávkovom, hoci je načisto spustošený. Stojí pred úpadkom, ale hovorí o ňom ako o základe budúceho rozvoja. Všetko sa vraj zmení, keď Domanického ujček v Chochoľove umrie a on bude po ňom dediť.

Charakter postavy jetragikomický.

Základom diela je významový paradox 

Skutočnosť vyjadrenie

Domanického

o skutočnosti

Ide teda o konfrontáciu dvoch postáv. Voči obidvom má autor výhrady,

oboch ironizuje. V súlade s ideou Kukučína spájať, čo je rozdelené. Dej sa končí zmierením ( Domanický po ujčekovej smrti vráti nečestne prijatý závdavok ).

Podstata poviedky

Poznanie úpadku zemana a zemianstva. Jediné východisko zemana je živiť sa čestnou prácou svojich rúk.

- na rozdiel od Vajanského bol Kukučín presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku zemianstva a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa

DIES IRAE

Postavy : - richtár Zima + jeho žena dcéra EVA

- podrichtár Sýkora syn Jurko

- Masliačka

 V novele sú zobrazené individuálne príbehy postáv na širšom pozadí.

Podrichtár Sýkora je starý, bohatý sedliak, lipne na peniazoch, ale nevie ich použiť. Najprv ich ukryl, žil v strachu o ne, potom ich požičal krčmárovi Mojžišovi, aby ich rozmnožil, no zhodou okolností o ne prišiel. Peniaze naštrbili jeho vzťah k synovi, ale i k ostatným ľuďom. Boli tiež v pozadí vzťahu medzi Zimom a Masliačkou, ktorú on v mladosti nechal pre bohatšiu nevestu, teraz svoju ženu, s ňou sa oženil pre peniaze.

Ženba s bohatou dedičkou mu nepriniesla šťastie, nevykonal nič užitočné ani pre svoju rodinu, ani pre obec.

 Evka a Jurko sa majú radi, keď Sýkora zistí, že Zima schudobnel, zakáže synovi stretávať sa s Evkou. Medzitým Jurko ochorel

na choleru , prichýlia ho Zimovci. Starému Sýkorovi ukradli peniaze , ktoré mal v sýpke. Dobehne do Zimov. Prišiel však hľadať peniaze a nie pozrieť svojho chorého syna. Zimu podozrieva z krádeže peňazí.

Novela neodráža len vzťah jednotlivca k peniazom, ale hovorí o vzťahu k peniazom v celej spoločnosti, je výrazom kapitalizujúcich sa vzťahov na slovenskej dedine. Pre Kukučína je príznačná láskavosť k človeku, preto aj v tejto novele Sýkora vstúpi do seba.

POUČENIE: pri honbe za hmotnými statkami rodičia často zabúdajú na svoje deti, city, lásku, ba niekedy aj zdravie.

Kukučín sa vo svojich poviedkach díva na svet a život z pozície dedinského človeka, splýva s ľudovým myslením (I.Plintovič.)

NEPREBUDENÝ

HLAVNÉ POSTAVY : Ondráš Machuľa

totka

Zuzka Bežanovie

Jano Dúbravovie

Ondráš Machuľa- lenovecký obecný husár, je duševne zaostalý mládenec – sirota. Jeho otec zo žiaľu nad postihnutým dieťaťom začal piť, matka zomrela, a preto ho opatrovala jej sestra – totka.

Ondrášovi jedného dňa donesie obed Zuzka Bežanovie najkrajšie dievča z dediny. Nahovorí mu, že sa rozíde so svojím snúbencom Janom Dúbravovie a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si ušiť nové šaty, no totka ho z opatrnosti zatvorí v komore, a tak do Bežanov príde až po sobáši.

Keď vypukne počas svadobného veselia požiar, svadobníci podozrievajú nevinného Ondráša, on hynie pri záchrane husí.

Hlavná myšlienka : život dediny, v užšom zmysle tragicky sa končiace úsilie Ondráša Machuľu včleniť sa do života dediny, ktorá ho odsunula ako telesného a duševného mrzáka.

Ondráš Machuľa je krehká, bezbranná bytosť. Vekom je to dospelý človek, no má detskú nevinnú dušu. Citovo podľahne nerozvážnej Zuzke Bežanovie, ktorá predstiera vzťah k nemu. Chystá sa na sobáš, no preferuje nepodstatné pred hlavným, šaty pred nevestou.

Komickosť Ondrášovho počínania prechádza do vážneho tragického tónu v obraze smrti Ondráša. U neho namiesto sobáša je smrť, prehra vlastnej svadby a života.

Neprebudený je jednou z mála Kukučínových prác, ktorých konflikt sa končí tragédiou, ktorá je však tlmená poznaním, že pre Ondráša je smrť vykúpením.

DOM V STRÁNI

Postavy : Mate Berac – težak, žena Jera, deti : Ivan, Matija, Katica

brat Niko Dubčič, jeho matka Anzula

statkár (zeman )

Katica, jej nápadník Paško Bobica

Zandome

Dorica Zorkovičová – dievča, ktoré Anzula vybrala pre Nika

stručný dej : 

Dej sa začína opisom života pod Grabovikom na ostrove Brač. Zápletka románu spočíva v láske medzi sedliačkou Katicou Beracovou a Nikom Dubčicom, synom z bohatej rodiny. Bola veľká slávnosť – fiéra, mládež sa zabávala, na panskom plese si Niko všimne Katicu a zaľúbi sa do nej. Jej otec Mate bol proti ich láske, Jera bola nadšená. Anzula /Nikova matka) si myslela, že Niko len požartuje a rozíde sa s Katicou.

Niko dúfal, že svadbou s Katicou prekoná priepasť medzi statkármi a ľudom. Anzula sa rozhodla, že zistí, aký názor má Mate na lásku ich detí. Zistila, že Mate s týmto vzťahom nesúhlasí. Dohodnú sa, že nechajú udalostiam voľný priebeh, aby sa zistilo, či ide o skutočnú lásku. Anzula pozvala na obed dcéru svojich známych Doricu Zorkovičovú a Nikovi dovolila, aby si pozval Katicu (Dorica sa nedávno vrátila z ústavu pre výchovu dievčat). Dorica sa v spoločnosti pohybovala isto, konala samostatne. Katica bola bezradná, nevedela narábať s príborom a vyjadrovať sa vo vyššej spoločnosti.

Rozdiel medzi dievčatami pobadal aj Niko a za svoju budúcu manželku si vybral Doricu.

O tvrdú realitu sa rozbili jeho plány preklenúť priepasť rozdielov medzi statkármi a sedliakmi. Rozhodol sa, zobrať si za ženu Doricu. Medzi Katicu a Nika autor postavil spoločenské prostredie, nátlak rodičov, predsudky a spoločenské rozdiely.

U Beracov je plač, Mate cíti s dcérou, ale nedá to najavo. Jera chce problémy vyriešiť čarami.

V závere diela autor zobrazil Mateho smrť. Mate sa lúčil s rodinou, keď zbadal Katicu, zavolal Paška Bobicu a žehná im. Zomiera spokojný, lebo vie, že jeho najmilšia je v dobrých rukách. Bude žiť so seberovným človekom a živiť sa čestnou prácou.

Predstaviteľom buržoázie v románe je obchodník -_Zandome – charakterizuje ho túžba zbohatnúť.

Katica Beracová - dcéra težaka – sedliaka, zaľúbi sa do statkára Nika z vypočítavosti, chce sa vydať do panského domu, až neskôr sa naozaj zaľúbi do Nika, na začiatku u nej prevláda rozum až neskôr cit.

U Nika má vzťah ku Katici  opačný sled, zaľúbi sa do nej na prvý pohľad (prevláda cit), až neskôr prevládne rozum, rozčarovanie, zistí, že Katica pre neho nie je tá pravá.

-šora Anzula Dubčicová – statkárka bráni výsady svojej vrstvy, nesúhlasí s láskou svojho syna a sedliačky, je pracovitá, energická, oplýva viac rozumom ako citom (podobné črty s Esterou Vlkolinskou).

Tematika tvorby: prevažujú dedinské, menej študentské a pražské motívy, námety z Dalmácie ,zo života vysťahovalcov

Žánrová stránka diela: črty, poviedky, novely, spoločenský román, historický román, cestopisné črty, divadelné hry, publicistika

Druhá vlna literárneho realizmu

-zvýraznenie záujmu o vnútorný život človeka

-zameranie sa na sociálnu situáciu

-do popredia sa dostáva rozpad patriarchálnej rodiny

-prehĺbenie kritického prístupu autorov

-odmietanie sentimentálno-idylickej literatúry

-autori oveľa viac využívali iróniu a satiru (Jesenský)

-autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy, hovoria o nesplnených túžbach, o rozporoch v duši človeka, ktoré sú podmienené jeho sociálnym osudom(Podjavorinská, Čajak, Gall, Krasko)

-zobrazenie životných detailov

-Tajovský uviedol do „ľudovej“ hry živé charaktery, zobrazil konflikty blízke realite života

-90.roky-v spolku Detvan(1882) sa zišlo viacero tvorivých osobností

-na prelome storočí sa proti jestvujúcemu spôsobu života postavili hlasisti –vzdelanci sa sústredili okolo časopisu Hlas, útočili na martinské centrum a vyčítali mu konzervativizmus, spiatočníctvo

-základ národa videli v ľude, preto zdôrazňovali drobnú každodennú prácu, úsilie o lepšie hospodárenie, boj proti alkoholizmu

-podľa hlasistov literatúra mala mať :výchovný a kultúrno - osvetový zmysel

-k hlasistom sa kriticky postavili predstavitelia novej vývinovej vlny, ktorí sa združovali okolo časopisov Denica a Prúdy, vystúpili v Zborníku slovenskej mládeže (1909)

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14554-martin-kukucin-tvorba/