Staroslovienska literatúra charakteristika

Staroslovienčina

Začiatky písanej slovenskej literatúry siahajú do stredoveku. Staroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9. storočí príchodom Konštantína a Metóda na VM.

Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše. Franskí kňazi šírili kresťanstvo podľa latinskej liturgie. Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše a v roku 862 požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal na VM misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Cisár vyhovel jeho žiadosti a v roku 863 prišli na VM dvaja vzdelaní kňazi Konštantín a Metód (K a M pochádzali z mesta Solún, obaja poznali slovanské nárečia, na VM šírili kresťanstvo podľa liturgie východnej ortodoxnej cirkvi, zaviedli slovanské bohoslužby, preložili do staroslovienčiny bohoslužobné knihy, napr. omšovú knihu, spevník, žaltár, Starý zákon a pod., staroslovienčinu zostavili na základe Macedónsko – bulharského nárečia)

Konštantín a Metód položili základy slovanskej vzdelanosti:

• Konštantín zostavil prvé slovanské písmo – hlaholiku (malé písmena gréckej abecedy)
• vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu
• zaviedli staroslovienske bohoslužby
• vytvorili prvú slovanská prekladovú a pôvodnú literatúru

Franskí kňazi obvinili K a M z bohorúhačstva ( cirkev uznávala ako liturg. jazyk len latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu). K a M museli odísť do Ríma, aby pred pápežom obhájili slovienske bohoslužby a svoje učenie. Pápež Hadrian II. schválil slovienske bohoslužby i slovienske preklady bohoslužobných kníh. M bol vymenovaný za panónskeho arcibiskupa a vrátil sa na VM. K vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril – tam čoskoro zomrel. 

Keď na VM bol pri moci Svätopluk, franskí kňazi uvrhli M do väzenia, prepustili ho až po 3 rokoch a aj po ďalších obžalobách dosiahol schválenie slovienskej bohoslužby. Svätopluk však podporoval franských kňazov. Po M smrti Svätopluk súhlasil s pápežovým zákazom slovienskej bohoslužby a vyhnal z krajiny Metodových žiakov – to boli začiatky zániku staroslovienčiny u nás. Zo základov staroslovienskej literatúry začali vyrastať slovanské národné literatúry v krajinách, kam sa uchýlila časť Metodových žiakov (Čechy, Bulharsko, Srbsko). V Bulharsku na začiatku 10. stor. zostavili nové písmo – cyriliku (veľké písmena gréckej abecedy) – toto písmo sa s menšíme obmenami používajú dodes Rusi, Ukrajinci, Srbi a Bulhari. 

STAROSLOVIENSKE LITERÁRNE PAMIATKY

1. pôvodné 

Konštantín k prekladu Biblie napísal 1. slovanskú báseň – Proglas:

Som predspev k svätému evanjeliu. Splnilo sa to v tisícročí tomto siemom…

Ako nám dávno sľubovali proroci, Oni totiž riekli: Slepí uvidia 

Kristus prichádza zhromaždiť národy, a hluchí počujú slovo Písma, 

 lebo je svetlom tohto sveta. lebo všetkým treba poznávať Boha. 

Proglas sa skladá zo 110 veršov, nemá členenie na slohy. Je to príhovor Konštantína k Slovanom, pre ktorých preložil Božie slovo do ich rodného jazyka. Autor v nej oslavuje starosloviensky preklad Písma a obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk. Chváli národy, ktoré prijali knihy a s nimi aj kresťanstvo, vystríha pred skazou národy nevedomé.

Útvar 1. slovanskej básne sa nazýva hymnus (chvála).

Medzi najvýznamnejšie pamiatky staroslovienskej pôvodnej literatúry patria Moravsko-panónske legendy – tvoria ich 2 legendy:

• Život Konštantína (autorom je Kliment – žiak K a M)

• skladá sa z 18 kapitol, dozvieme sa v ňom o pôvode, detstve a štúdiu Konštantína, ktorý bol najmladší zo 7 detí (syn byzantského muža Leva, kt. bol v službách cisára)
• Konštantín bol od detstva múdry a nadaný, a preto sa nerozhodol pre život veľmoža a otca rodiny
• K za svoje služby odmieta dary, žiada si zajatcov – otrokov, aby im mohol darovať slobodu
• krátko sa spomína aj jeho pôsobenie na VM a dôkladnejšie vykresľuje iba boj Konštantína proti tzv. trojjazyčníkom, ktorí uznávali 3 liturg. jazyky (hebrejčina, gréčtina, latinčiny)
• v boji za slovanský bohoslužobný jazyk Konštantín vystupuje na obranu staroslovienskej vzdelanosti
• legenda sa končí Konštantínovou cestou do Ríma, jeho smrťou a pohrebom

• Život Metóda (z rozboru textu je dokázané, že túto legendu napísal iný autor – zatiaľ neznámy)

• skladá sa zo 17 kapitol, je bohatší na životopisné fakty
• dozvieme sa o Metodových vlastnostiach, charakteristika je ukážkou idealizovaného typizovania – má vlastnosti príkladného kňaza s výrečnosťou, pracovitosťou, pobožnosťou, mravnou i telesnou čistotou…
• opakujú sa fakty o príchode na VM a obhajobe staroslovienčiny, o jeho ustanovení za biskupa o jeho uväznení o jeho smrti a pohrebe
• M vedel presne kedy zomrie, oznámil to svojim učeníkom tri dni dopredu, mal prorocký dar a niektoré jeho proroctvá sa vyplnili

Moravsko-panónske legendy a Proglas patria k našim prvým písomným pamiatkam. Mimo územia Veľkej Moravy vznikli diela: Život Naumov, O písmenách. 

1. prekladové

Medzi prekladové pamiatky staroslovienskej literatúry patrí preklad Biblie, Zákon sudnyjljudem, omšová kniha – Misál, modlitebná kniha pre kňazov – Breviár, zbierka žalmov – Žaltár, základné kresťanské modlitby.

VPLYV STAROSLOVIENSKEJ VZDELANOSTI NA SLOVENSKÚ LITERATÚRU

VM a jej kultúrna tradícia sa po celé tisícročie stala argumentom na obhajobu práv na národnú existenciu a samostatný jazyk Slovákov (napr. Ján Baltazár Magin: Ostré námietky alebo Obrana; Daniel Sinapius Horčička: úvod k dielu Nový trh latinsko-slovenský)

Pri tvorbe prvého spisovného jazyka Anton Bernolák nadviaže na starosloviensku vzdelanosť a prihlási sa k tomuto obdobiu v diele Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách. 

Prihlásenie sa k tradícii a odkazu VM je jedným zo základných kameňov všetkých fáz slovenského národného obrodenia a pre spisovateľa sa stáva zdrojom inšpirácie.

Ján Kollár v II. speve Slávy dcery pripomína Čechom, aby sa bránili nemeckému vplyvu, zažili predsa dobu slávy, keď ich históriu spoluutváral Cyril.

Ján Hollý sa snaží pozdvihnúť národné povedomie Slovákov slávnou históriou VM a jej kniežat v dielach: Svatopluk, Cyrilo - Metodiada. 

Pre epickú poéziu a prózu štúrovcov sú postavy a udalosti VM dominantné napr. Ľ. Štúr: Nitra, milá Nitra; Svätoboj, v diele Matúš z Trenčína sa snaží Matúš Čák založiť pre Čechov a Slovákov opäť vytvoriť štát podobný VM, kde by sme žili bez cudzej nadvlády.

Ján Kalinčiak: Mládenec slovenský

V období realizmu sa prihlási k tradícii VM predovšetkým P. Országh Hviezdoslav v krátkej epike Ľútosť Svätoplukova, Pribina, Rastislav. 

V medzivojnovom období máme biografický román Svätopluk, ktorý napísal Ladislav Nadáši Jége, ďalší román Kráľ Svätopluk od Ivana Stodolu, ktorá sa stalo podkladom pre operu Svätopluk od E. Suchoňa.

V povojnovej a súčasnej literatúre sa tejto téme venuje hlavne Milan Ferko, ktorý napísal Veľkomoravské záhady, Svätopluk, Staré povesti slovenské a početné rozhlasové hry.