Absurdná dráma znaky
Absurdná dráma
Divadlo v druhej polovici 20. storočia zaznamenalo veľa zmien. Vo francúzsku vznikla absurdná
dráma, ktorá sa rozšírila do okolitých krajín. Bola pre ňu typická nihilistická koncepcia života (akákoľvek viera sa ukazuje ako klam).
Vychádzala z existencialistickej filozofie. Autori opovrhovali angažovanosťou, nesnažili sa o premenu. Negovali všetky tradičné formy
divadla, v hrách chýbal súvislý dej, zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere.
Absurdná dráma predstavuje človeka v nezmyselných a bezvýchodiskových situáciách, postavy nežijú plnohodnotným životom, robia veci,
ktoré nič neznamenajú a k ničomu neslúžia. Nie sú schopné dorozumievať sa s ostatnými, človek je odcudzený svojim výtvorom i sebe, je
podriadený i ohrozovaný mechanizmami modernej civilizácie. Jazyk je plný nezmyslov a fráz. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov absurdnej
drámy patrí aj Samuel Beckett (bekit).
Samuel Beckett
- írsky prozaik
a dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1969)
- počas 2. sv. vojny sa zúčastnil francúzskeho odboja
- písal po
francúzsky a diela prekladal do angličtiny
- človek v jeho hrách sa pomaly strácal, ide až o naturalistickú predstavu o konci
ľudstva
- napísal: Čakanie na Godota, Posledná páska, Ó, krásne dni, Koniec hry, Dych, Teraz
Čakanie na
Godota
- divadelná hra, tragická groteska
- tragická bezvýchodiskovosť protagonistov hry je umocnená scénami
pádov, obúvania a zobúvanie topánok
- hlavným motívom hry je čakanie, ktoré neprináša výsledok, odohráva sa v neurčitom čase
a priestore, hra nemá dejovú líniu a je bez dekorácii, akt čakania v tejto hre je základnou charakteristikou ľudskej situácie na zemi,
človek vždy na niečo čaká, vždy po niečom túži
- v 1. dejstve sa na opustenej ceste stretávajú dvaja tuláci Vladimír (slovanský
prvok) a Estragon (francúzsky prvok), čakajú na Godota, ktorý by mal zmeniť ich život, nikto však nevie, kto Godot je (Boh? Nádej?),
- pasivite prvých dvoch postáv kontrastuje počiatočná aktivita ďalších postáv: pána Pozza (taliansky prvok) a s bičom a jeho
otrockého sluhu Luckyho (anglický prvok)
- dejstvo sa odohráva na druhý deň v tú istú hodinu na rovnakom mieste, Pozzo je slepý
a závislý od Luckyho a oboch tulákov
- napriek všetkým pochybnostiam nemôžu obaja hlavní hrdinovia, ktorí vlastne vypĺňajú celé
divadelné predstavenie nezmyselnými rozhovormi, ukončiť čakanie, zostávajú opustení sami v sebe, nie je nikto a nič, čo by im pomohlo
riešiť ich starosti, utrpenie a sklamanie
Medzi predstaviteľov absurdnej českej drámy patrí Václav Havel. Bol
to český dramatik, esejista, publicista. Ústrednou témou jeho hier je ľudská identita a odkrývanie súvislosti medzi degeneráciou jazyka,
poruchami komunikácie a krízou medziľudských vzťahov. Je autorom diel: Zahradní slavnost, Vyrozumění, Audience, Vernisáž, Protest
Zones.sk – Zóny pre každého študenta