Pavol Országh Hviezdoslav - život a tvorba

Pavol Országh Hviezdoslav

Realizmus ( z gréc. realis – skutočný) – v európskej literatúre sa začal uplatňovať v 30-tych rokoch 19. stor.

 Vznikol v podmienkach priemyselnej revolúcie, v čase zániku feudálneho spoločenského poriadku. Spisovatelia – realisti obrátili svoju pozornosť ku konkrétnemu, všednému životu, snažili sa podať pravdivý, verný a reálny obraz človeka a jeho prostredia. Realizmus sa v slov. literatúre rozvinul až v 80 – tych a 90- tych rokoch 19. storočia. Oneskorený nástup súvisel so zlou eko., kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku.

Realizmus prináša novú literárnu postavu – typický charakter (typ). Typ je taká literárna postava, ktorá je nositeľom vlastností väčšej skupiny ľudí, žije v typickom prostredí a hovorí typickým jazykom svojej spoločenskej vrstvy. V realizme mala prevahu próza (poviedky, novely, romány). Realizmus v slovenskej literatúre rozdeľujeme na 2. obdobia (1. a 2. vlna).

SLOVENSKÁ REALISTICKÁ LITERATÚRA

  1. Vlna (1880 – 1900):

Svetozár Hurban Vajanský (Tatry a more, Spod jarma, Verše, Letiace tiene, Suchá ratolesť)

Pavol Országh Hviezdoslav (Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Stesky Dozvuky, Krvavé sonety, Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, Hájniková žena, Herodes a Herodias)

Terézia Vansová (Sirota Podhradských, Danko a Janko)

Martin Kukučín (Dom v stráni, Do školy, Pred skúškou, Spod školského prachu, Vianočné oblátky, Keď báčik z Chochoľova umrie, Neprebudený, Rysavá jalovica, Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Dies irae – Dni hnevu, Mladé letá)

Elena Maróthy – Šoltésová (Moje deti, Sedemdesiat rokov života)

Túto generáciu formovalo matičné ovzdušie Martina, ktorý sa stal centrom národného a kultúrneho života v 2. polovici 19. stor. Postavy si vyberali zo sedliactva, slovenskej inteligencie a zemanov, zaujímali ich vzťahy medzi spoločenskými vrstvami a budúcnosť zemianstva. V popredí je stále národná otázka, u niektorých nachádzame maďarónske postavy. Ich prínosom je sylabotonický verš (Vajanský, Hviezdoslav), bohatstvo literárnych žánrov – óda, elégia, balada, lyrickoepická skladba, epická skladba (román vo veršoch), veršovaná tragédia, čoraz častejšie romány atď.

Prevláda próza, poéziu píšu P. Országh Hviezdoslav a S. Hurban Vajanský.

  1. Vlna (1900 – 1918)

 Blažena Slančíkova Timrava (Za koho ísť, Pomocník, Ťažké položenie, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Tá zem vábna, Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Hrdinovia)

 Jozef Gregor Tajovský (Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky, Maco Mlieč, Na chlieb, Apoliena, Mamka pôstková, Statky zmätky)

 Ľudmila Podjavorinská ( Blud, V otroctve, Žena, Zajko – Bojko, Medový hrniec, Čin čin)

 Janko Jesenský (Verše, Verše II, Čierne dni, Na zlobu dňa, Reflexie, Malomestské rozprávky, Zo starých časov, Demokrati, Pani Rafiková, Otroci, Slnečný kúpeľ, Štvorylka) 

  1. vlnu realizmu predstavuje tvorba mladšej generácie spisovateľov, ktorá vstúpila do literatúry v 90. rokoch 19. storočia. Autori priniesli kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy a problémy. Ich hrdinom nebol zeman, ale chudobný človek z najbiednejších vrstiev. Boli to skutočné postavy odpozorované zo života. Autori uprednostňujú poviedku (Tajovský cykly poviedok), novely a románové diela sú menej frekventované. V obsahu diel prevláda sociálna situácia ľudu (Tajovský) a vnútorný život človeka (Timrava – zakladateľkou psychologického realizmu u nás). Národnej téme sa venujú menej často ako 1. vlna. Cenná je sonda do malomestských pomerov (Jesenský).

Ľ. Podjavorinská dosiahne vysokú úroveň v tvorbe pre deti. Prevláda próza, dráme sa systematickejšie venuje J. Gregor Tajovský.

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

VELIKÁNSTVO HVIEZDOSLAVA

Hviezdoslav prekvapuje bohatstvom tém (napr. básnik a jeho poslanie, postavenie slovenského národa, život dedinského ľudu, vzťah pánov a sedliakov, otázka zemanov, vzťah k matke a otcovi, vojna atď.), žánrovou presnosťou jeho tvorby (tvorí ódy, žalmy, hymnus, sonet, lyrické cykly, balady, epické skladby, lyrickoepické skladby, krátka epika) a rozmanitosťou stôp (veľmi často využíva jamb, objavuje sa čisto daktylská stopa) akoby tým chcel dokázať, že v slovenskom jazyku sa dajú napísať i tie najvznešenejšie literárne žánre.

Rozdelenie tvorby:

  1. Lyrika

Hviezdoslav svoje básne spájal do väčších lyrický celkov (cyklov) s ústrednou myšlienkou. Okrem menších napísal a vydal 8 väčších cyklov lyriky: Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky a Krvavé sonety.

K hlavným motívom jeho básni patria: človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, národ, ľud, práca, kritika spoločnosti, filozofické otázky, oravská príroda, vlastné duševné a životné krízy.

  1. Epika

Hviezdoslav čerpal námety pre svoje epické básnické skladby predovšetkým zo života ľudu a zemanov.

  1. Lyrickoepická skladba – Hájnikova žena
  1. Dráma – Herodes a Herodias

Najvýznamnejšou Hviezdoslavovou drámou je päťdejstvová tragédia Herodes a Herodias. Spracoval v nej biblický námet, ale zároveň vyslovil i svoje kritické názory na spoločnosť.

Hájnikova Žena

Je to lyrickoepická skladba, ktorá sa skladá z 15 kapitol. Jej dej je zasadený do prostredia krásnej oravskej prírody. Hlavnými nositeľmi dej a sú hájnik Michal Čajka a jeho žena Hanka a šlachtic Artuš Villáni.

V tomto diele stoja proti sebe dva svety – ľudový a pánsky. v postave Artuša Villániho odsúdil morálku pánov, ich zhýralosť, príživníctvo a pýchu. Artuš je mravne skazený, sebecký, panovačný a cynický. Predstaviteľmi ľudu sú Hanka a Michal. Básnik stojí na ich strane, vyzdvihuje morálnu čistotu ľudu, jeho pracovitosť, čestnosť a priamosť.

Hlavným kompozičným prostriedkom je kontrast – Hviezdoslav zdôrazňuje kontrast medzi svetom chalúp a kaštieľov, medzi morálkou ľudu a šľachty. Často prerušuje dej úvahami, v ktorých sa zamýšľa nad rozdielmi medzi svetom pánov a ľudu, uvažuje o šťastí, o spoločnosti. Dôležité miesto v kompozícii skladby majú i opisy krásnej oravskej prírody, ktoré náladove dokresľujú dej. Úvod i záver skladby je oslavou prírody. Na začiatku skladby je lyrická báseň Pozdrav. V pozdrave vyjadruje Hviezdoslav svoj obdiv prírode, ktorá človeka uzdravuje, oživuje, pomáha mu zabudnúť na žiaľ a obnovuje jeho nádeje. Na konci je lyrická báseň na rozlúčku Zbohom.

Dejová línia:

Po smrti starého hájnika sa jeho syn Michal Čajka vyberie do kaštieľa, aby poprosil majiteľa panstva Villániho o miesto po otcovi. Pán ho prijme do služby, Michal sa ožení a so svojou peknou ženou Hankou sa nasťahujú do hájovne. Mladí zaľúbenci žijú uprostred krásnej prírody šťastne a spokojne. Do ich života však zasiahne Artuš Villáni, syn starého Villániho. Artušovi za Hanka zapáči a začne ju prenasledovať. Hanka ho však odmieta, a preto si Artuš vymyslí podlý plán. Usporiada poľovačku, aby si bol istý, že Michal nebude doma, a vyberie sa za Hankou do hájovne. Hanka ho v sebaobrane zabije. Michal zoberie vinu na seba a prinúti Hanku odprisahať, že nikomu neprezradí pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hanka sa vráti k rodičom, ale aj oni sa od nej odvrátia. Otec jej neustále vyhadzuje Miškovu vinu na oči. Hanka sa napokon od žiaľu a výčitiek svedomia pomätie. Odíde z odmu a túla sa po okolí.

Po roku príde deň posledného pojednávania. Keď obhajca prednesie dojímavú reč na Michalovu obhajobu zrazu do sály vstúpi Hanka. Prizná sa, že Artuša zabila ona, nie Michal. Súd ich oboch oslobodí a Michal si odvádza svoju pomätenú ženu.

Raz v noci po silnej búrke zachráni Michal život starému pánovi Villánimi. Villáni im odpustí a Michal s Hankou sa znovu vrátia do hájovne. Hanke sa po čase narodí syn a ona vyzdravie. V lese i v hájovní opäť zavládne pokoj a mier.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14719-pavol-orszagh-hviezdoslav-zivot-a-tvorba/