Ľudovít Štúr romantizmus

Ľudovít Štúr

Romantizmus – v tomto období v Európe silnela vlna národnooslobodzovacieho hnutia, ktorá vyústila do revolúcii. Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku: národnostného maďarského a hospodárskeho rakúskeho. Iniciatívu v boji o osamostatnenie slovenského národa preberá Štúrova škola. Vznikla Spoločnosť česko-slovanská – bol to samovzdelávací spolok, ktorý sa zameral na národné a politické otázky. V tomto období tiež dozrela myšlienka vytvorenia spisovného jazyka na základe stredoslovenského nárečia – Hurbanova fara v Hlbokom, júl 1843 Štúr, Hurban, Hodža sa dohodli na základných pravidlách spisovného jazyka. Koncom roka 1843 Štúra odvolali z Katedry reči a literatúry československej. Na znak demonštrácie odišlo z lýcea v Bratislave do Levoče 22 študentov. Pri tejto príležitosti vznikol aj text slovenskej hymny Nad tatrou sa blýska – Janko Matúška. Prvou publikáciou v tomto jazyku bol almanach Nitra. Začali vychádzať aj Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol Tatránski.

Znaky slovenskej romantickej literatúry:

• návrat k slovanským žánrom, odklon od antických vzorov
• ľudový hrdina (pochádza v vidieka nie z mesta)
• tematika – v próze sa vyskytujú námety z prítomnosti a minulosti na podporu národnej hrdosti, v poézii prevláda ústna ľudová slovesnosť, jánošíkovská, protiturecká a národná minulosť
• autori sú málo subjektívni
• hlavným literárnym druhom sa stala lyrika, dominuje balada, pieseň, vznikajú nové žánre
• veršovaná epika nie je popretkávaná lyricko-reflexívnymi prvkami, ktorými by básnik priamo zasahoval do deja a komentoval ho
• hrdinova nálada korešponduje s prírodou
• vyskytuje sa aj sylabický veršový systém (okrem Sládkoviča)

Ľudovít Štúr 

• narodila sa v Uhrovci v rodine učiteľa
• študoval na evanjelickom lýceu v BA
• pôsobil ako zástupca na Katedre reči a literatúry československej
• po odvolaní odišiel študovať do Halle, po návrate prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov
• venoval sa jazykovednej, publicistickej, pedagogickej a politickej činnosti
• bol zvolený za poslanca Uhorského snemu – pomohla mu v tom rodina Ostrolúckych, v ktorej sa spoznal aj s Adelou
• po revolúcii sa utiahol a žil v Modre, kde aj zomrel
• napísal:

Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí – jazykovedný spis, v ktorom odôvodnil potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny a je to aj odpoveď na útoky proti nej

Náuka reči slovenskej – systematická gramatika, obsahuje hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu fonetického pravopisu, ktorý týmto dielom kodifikoval

Slovanstvo a svet budúcnosti – filozoficko-politický testament, vyšiel až po Štúrovej smrti, vyjadril v ňom sklamanie z výsledkov revolúcie, prejavil v ňom mesianizmus – prestal veriť, že sa národ oslobodí vlastnými silami, došiel k záveru, že je nevyhnutný rozpad monarchie