Antická literatúra znaky
Antická literatúra
Antika je novodobé označenie pre staroveké obdobie, v gréckej a rímskej spoločnosti v ňom boli vytvorené kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej vzdelanosti. Za antické obdobie je označovaná doba 700 pred n. l. – 5. stor. n. l.
Vznik drámy – koncom marca Gréci usporadúvali slávnosti zasvätené bohu vína a veselia Dionýzovi. Pri záverečných obradoch prednášal zbor spevákov, odetých do kozích koží, piesne sprevádzané tancom. Z týchto piesní sa postupom času vyvinulo divadelné predstavenie – tragédia (spev capa). Podobne sa žartovných a satirických piesní zrodila grécka komédia. Postavy antickej tragédie sú vždy výrazné osobnosti, hrdé a presvedčené o svojej pravde, za ktoré sú ochotné položiť život. Žijú pre svoje ideály, ktoré chcú presadiť, ale sú osamotené, preto sa im nedarí. Postavy bývajú citlivé, duchovne bohaté, vnútorne rozpoltené a často bojujú sami so sebou. Umierajú, lebo sa svojich snov a ideálov nechcú vzdať, aby nezradili samy seba.
Znaky antickej drámy:
- spojenie slova, hudby, tanca, iba dialógy sa recitovali,
- priamočiary dej sa odohrával na jednom mieste od rána do večera
- herec hral viac postáv (aj mužské aj ženské postavy)
- herci vystupovali v maskách, ktoré mali aj akustickú funkciu (otvor mal funkciu megafónu)
- herci používali kostýmy a topánky s vysokými podrážkami
- dramatik skladal text, hudbu, bol režisérom, hercom a choreografom
- divadlo sa hralo v amfiteátroch – kruhových divadlách pod šírym nebom s vynikajúcou akustikou
- predstavenia mohli sledovať iba muži, ženy smeli byť počas prestávok diváčkami komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali za vysoký dramatický žáner
Sofokles – dramatik, zaviedol na scénu 3. herca, zo 123 drám sa zachovalo 7
- napísal dielo Antigona, Kráľ Oidipus, Elektra
Antigona
- tragédia, zachytáva konflikt medzi premenlivými zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky
- v prológu sa objasňujú udalosti pred začiatkom drámy, príčina konfliktu, miesto a čas deja
- antická tragédia o boji tradície a ľudských túžob, demokracie a totality, božích prikázaní a svetských zákonov, osudu a vlastnej cesty životom
- hlavnými motívmi tragédie sú osud, demokracia, totalita, tradícia, svetské zákony, láska
- kompozične sa dráma člení na 5 dejstiev, prológ, epilóg
- je zachované klasické vnútorné členenie – expozícia (prológ), kolízia (1. dejstvo), kríza (2. - 4. dejstvo), peripetia (5. dejstvo), katastrofa (epilóg).
- postavy sú postavené do kontrastu
- v diele nachádzame základné znaky antickej drámy – vstup chóru v prológu, exodos – odchod chóru v epilógu, katarziu hrdinu ako vyvrcholenie hry, trojjednota miesta, času a deja (Téby, jeden deň, príbeh Antigony), je prítomný rozprávač v podobe chóru a zboru
- postavy sa nevyvíjajú, boj proti vôli bohov a osudu je potrestaný
- bohovia hovoria ústami veštcov, v dráme je použitý vyšší štýl jazyka, konfrontačné dialógy, dlhé monológy a viazaná reč
Obsah:
Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikes bojovali o vládu nad Tébami. Polyneikes bol vypovedaný z vlasti, zhromaždil vojsko s pomocou argejského kráľa a zaútočil na Téby. V boji obaja bratia padli. Vlády sa ujal ich strýc Kreón. Polyneika nechal pred hradbami ako zradcu a Eteokla dal pochovať ako hrdinu. Sestra oboch – Antigona neposlúchla kráľov rozkaz a podľa tradície a božských zákonov Polyneika pochovala. Za jej čin ju Kreón odsúdil na smrť v skalnej hrobke. Kreón nepočúvaj ani varovanie veštcov, ani argumenty svojho sny a Antigoninho snúbenca Haimóna. Až na radu veštca Teiresia chce zmeniť svoje rozhodnutie. Je však neskoro. Antigona sa v hrobke obesí, Haimón sa na protest zo žiaľu prebodne mečom, čo nezvládne jeho matka Eurydika a tiež spácha samovraždu. Kreón vidí nešťastie, ktoré spôsobil a je odsúdený žiť v samote.