Klasicizmus v slovenskej literatúre predstavitelia

Klasicizmus v slovenskej literatúre

Klasicizmus:

- usiloval sa o tvorbu zodpovedajúcu klasickým normám, odvodzovaným z antických vzorov so zameraním na spoločenské a mravné problémy

- hlási sa k východiskám racionalizmu a k abstraktne ponímaným ideálom pravdy, harmónie a krásy

- chcel zobraziť rôzne ľudské charaktery nadčasovo poňaté (hrdina, ničomník, lakomec a pod.)

- klasicizmus bráni a zdôvodňuje spoločenský poriadok, schvaľuje vládnuce vrstvy

- hlása striedmosť, rozumnosť a disciplínu

Osvietenstvo:

• malo protifeudálny a proticirkevný charakter
• vyjadrovalo názory ako právo jednotlivca na nezávislosť myslenia a na slobodu presvedčenia
• osvietenci postavili rozum proti viere, proti dogmám a poverám zmyslovú skúsenosť a poznanie, pričom kládli dôraz na vzdelanie
• znaky slovenského osvietenstva:
  • malo ľudový ráz – inteligencia pochádzala z ľudu
  • vznikajú učené spoločnosti: Slovenské učené tovarišstvo – mladí kat. kňazi sa rozhodli povznisť národný jazyk a vychovávať ľud, na čele stáli A. Bernolák a J. Fándly a Učená spoločnosť banského okolia – založili ju slovenskí evanjelici
  • vychádzala periodická tlač
  • pretrvávali spory, preto katolíci mali snahu vytvoriť jednotný spisovný jazyk (J. I. Bajza, A. Bernolák)

Anton Bernolák

• narodil sa na Orave, vyštudoval teológiu a pôsobil v dnešnom Bernolákove a v Nových Zámkoch
• jeho uzákonenie spisovnej slovenčiny v roku 1 787 je zavŕšením starších pokusov o slovenský spisovný jazyk – bernolákovčina bola vytvorená z kultúrnej západoslovenčiny so stredoslovenskými prvkami
• Tvorba:
  • Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách – krok ku kodifikácií spisovnej slovenčiny, navrhol fonetický pravopis – uprednostnil zásadu: píš ako počuješ, každý hláska mala svoj znak, mäkkosť a dĺžku bolo treba vždy označiť
  • Grammatica slavica (Slovenská gramatika) – pokus o ucelený pohľad na normotvornú gramatiku slovenčiny
  • Slovár Slovenskí Česko –Latinsko – Ňemecko – Uherskí – slovník v 6 zväzkoch, ktorý sa stal normotvornou príručkou slovnej zásoby

Jozef Ignác Bajza

• narodil sa v Priedmieri, vyštudoval teológiu vo Viedni
• zomrel v BA,
• pre svoju samoľúbosť a tvrdohlavosť sa dostal do sporu s bernolákovcami o prvenstvo pri uvádzaní slovenčiny do literatúry
• Tvorba:
  • René mláďenca príhodi a skusenosti – román v dejinách slovenskej literatúry napísaný západoslovenským nárečím a pravopisom, ktorý sám navrhol, má formu denníka a listu. Napínavosť zvyšuje autor postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania v dvoch dejových líniách. René je prototypom osvietenstva, jeho konanie poháňa túžba po poznaní rozmanitostí sveta, ktorej podriadi aj osobný život
  • Slovenské dvojnásobné epigrammata – dvojzväzková kniha epigramov, pranieruje ľudské slabosti a chyby (lakomstvo, hnev, opilstvo, závisť) vystúpili proti nemu Bernolák a Fándly a vyčítali mu, že nepoužíva bernolákovčinu

Juraj Fándly

• narodil sa v Častej pri Trnave ako polosirota, vyštudoval teológiu
• pôsobil v chudobných farnostiach, a preto svoju tvorbu venoval povzneseniu národnej kultúry
• poučoval ľud o tom ako má prakticky využiť pôdu a prírodné bohatstvo
• šíril reformy Jozefa II.
• Tvorba:
  • Piľní domajší a poľní hospodár
  • Zeľinkár
  • O úhoroch aj včelách
  • Slovenskí včelár
  • Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom – väčšie literárne dielo napísané bernolákovským pravopisom, vysvetľuje a schvaľuje zrušenie meditatívnych reholí Jozefom II., lebo mnísi upustili od prvotných rehoľných zásad a telesnej práce a stali sa príťažou pre spoločnosť, blahobyt mníchov stavia do kontrastu s biedou a zaostalosťou ľudu, obviňuje mníchov, že udržiavali ľud v nevedomosti a ostra sa stavia proti poverám, odpustkom a falošným zázrakom, bohatstvo kláštorov chce využiť na vybudovanie škôl, nemocníc, chce zmierniť biedu ľudu, cenzúra dielo zhabala a autor bol potrestaný cirkevným súdom na dva týždne kláštorného väzenia o chlebe a vode