Zóny pre každého študenta

Chronologický prehľad literárnych období

Chronologický prehľad literárnych období

  1. Starovek
  1. Orientálna literatúra - roky 3000 pred Kristom - 500 po Kristovi:
  2. a) Sumerská literatúra (Epos o Gilgaméšovi)
  3. b) Staroegyptská literatúra
  4. c) Akkadská literatúra
  5. d) Chetitská literatúra
  6. e) Hebrejská literatúra (Biblia)
  7. f) Čínska literatúra
  8. g) Indická literatúra (Epos Mahabharáta a Ramajána)
  1. Antická literatúra:
  2. a) Grécka literatúra - roky 300 pred Kristom - 500 po Kristovi (Sofokles – Antigona, Homér – Ilias a Odysea, Ezop – Bájky, Sapfo – prvá žena poetka)
  3. b) Rímska literatúra - roky 900 pred Kristom - 500 po Kristovi (Vergilius, Horatius, Ovidius, Cicero, Caesar)

Orientálna sumerská literatúra

Epos o Gilgaméšovi

Je to najstaršie dielo literatúry v písomnej forme. Napísali ho Sumeri klinovým písmom, autor je anonymný.

Orientálna hebrejská literatúra

Biblia

Je špecifickou knihou, vznikla okolo roku 1000 p. n. l. Je umeleckým, náboženským, historickým, doktrinárnym (neomylným) dielom a je najčítanejším a najprekladanejším dielom svetovej literatúry. Delí sa na dve časti:

  1. časť – Starý zákon
    • skladá sa zo 46 kníh
    • opisuje stvorenie sveta, Adam a Eva, Mojžiš, Jozef a jeho bratia, narodenie Ježiša
  2. časť – Nový zákon
    • skladá sa z 27 kníh
    • zaznamenáva učenie a život Ježiša Krista

Antická grécka literatúra

Sofokles – Antigona

Je to dráma, ktorá reprezentuje klasickú grécku drámu, zachovala si tradičné spojenie hudby, slova a tanca. Tradičnou súčasťou bol zbor a dvaja až traja herci. V tomto diele proti sebe stojí autorita štátnej moci a jednotlivec, ktorý je odhodlaný obetovať svoj život v mene nepísaných zákonov ľudskosti.

Dej diela

Autor spracúva mytologický námet. Vojna medzi Oidopovými synmi, Polyneikom a Eteoklom skončila smrťou obidvoch. Ich nástupca Kreón dá pochovať Eteokla so všetkými poctami a Polyneika nechá pohodeného len tak, lebo ho považuje za zradcu. Antigona je sestra oboch, nedbá na jeho zákaz a brata pochová. Kreón je rozhorčený nad jej skutkom a zavrie ju do skalnej hrobky. Kreón nakoniec odvoláva zákaz o Polyneikovom pohrebe a Antigu káže oslobodiť. Už je však neskoro, Antigona sa na závoji obesí a zúfalý Haimón si siahne na život. Samovraždu spácha aj jeho matka.

Homér (asi 9.stor. p.n.l.)

Básnik, ktorého meno je spájané s pravdepodobným autorstvom najstarších zachovaných európskych pamiatok.

Ilias

Epos, opisuje posledných 51 dní vojny medzi Grékmi a Trójanmi s početnými retrospektívami; vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa; ústredným motívom je Achillov hnev, veliteľ Agamemnón mu odňal obľúbenú zajatkyňu, Achilles prestane bojovať a prevahu nadobudnú Trójania pod vedením Priamovho staršieho syna Hektora. Achilles požiča svoju výstroj Patroklovi, ktorého nepriatelia považujú za Achilla a dajú sa na útek; Hektor ho ale spozná a zabije. Achilles pomstí jeho smrť tým, že zabije veľa Trójanov i Hektora, ktorého obnaženú mŕtvolu vláči za svojím vozom okolo Patroklovej mohyly; dielo končí.

Odysea

Epos; rozpráva o desaťročnom putovaní itackého kráľa Odysea a jeho návrate domov; tento epos je prvým dobrodružným dielom európskej literatúry a jeho motívy v nespočetných obmenách sprevádzajú dobrodružnú prózu dodnes. Všetci bojovníci sa dávno vrátili z Tróje, len Odyseus nie. Dvadsať rokov naňho verne čakala jeho manželka Penelopa so synom Telemachom. Ten tajne odpláva hľadať svojho otca a zistí, že žije. Príbeh pokračuje opisom zážitkov Odysea na ostrove s nymfou Kalypso, s Kyklopmi, s ľudožrútmi, plavbou okolo smrtonosných sirén. Po návrate domov potrestá dotieravých manželkiných pytačov.

Ezop - Bájka o vrane a krčahu s vodou

Už vela dní bez ustania pálilo slnko a krajina bola vysušená a horúca. Zoslabnutá vrana krúžila nad krajinou a márne hladala, čoho by sa napila. Vedela, že ak čoskoro nenájde vodu, zomrie od smädu. Ked' stratila všetku nádej, zosadla na zem. Tu jej do očí udrela akási vec na kôpke kamenia. Vrana k nej pomaly priskackala - tá vec bol starý krčah. Vrana doň zvedavo nazrela, a zo zobáka sa jej vydralo prekvapené zakrákanie. Na dne krčaha bola voda! Vrana dychtivo vopchala hlavu do krčaha, no mala prikrátky zobák, na vodu nedočiahla. Vedela, že keby krčah prevrátila, voda by jednoducho vytiekla a vsiakla do zeme. Vtom vrane čosi zišlo na um. Zobákom začala zbierat zo zeme kamienky a hádzať ich do krčaha. Ako kamienkov na dne pribúdalo, tak sa zvyšovala aj hladina vody, až sa z nej vrana mohla polahky napiť.

POUČENIE : Núdza človeka naučí, ako si poradiť.

Antická rímska literatúra

Marcus Tullius Cicero

Je najvýznamnejším rečníkom, prozaikom. Do literatúry vstúpil dielami, ktoré sa zaoberajú spoločenským a politickým životom ako napríklad O štáte alebo O zákonoch.

Gaius Julius Ceasar – Zápisky o vojne v Galii (próza)

Horatius – Ódy (poézia, v ktorej poúča mladých ľudí o mravných hodnotách)

Vergílius – Aeneas (je dielo o legendárnom praotcovi rímskeho národa, ktorý po skončení trójskej vojny hľadá svoju vlasť, usadí sa v Latiu, ožení sa s Lavíniou a zakladá nový rod, z ktorého vzídu noví panovníci Ríma)

Ovídius – považuje sa za autora milostnej poézie

- napísal:

  1. Stredovek

Znaky:

- znakom boli často sa opakujúce námety z Biblie alebo z antiky

- panovalo latinské „ora et labora“ – modli sa a pracuj

- hrdinom je svätec alebo mučeník

- cieľom stredovekej literatúry je poučovať, dojímať a vychovávať

- autori sú väčšinou neznámi

- stredoveká literatúra používala alegóriu, symboly a zvieratá ako baránok, holubica, líška

- spočiatku boli diela písané po latinsky, grécky alebo starosloviensky

- prenikajú do literatúry exotické a dobrodružné motívy

- často bola zdôrazňovaná poslušnosť, oddanosť Bohu alebo panovníkovi

- stredoveká literatúra sa člení na 2literárnu duchovnú a svetskú

- vznikala duchovná lyrika (modlitby, piesne, žalmy a hymny), duchovná epika (legendy), duchovná dráma (biblické hry), svetská lyrika (dvorská, ľúbostná), svetská epika (hrdinské, rytierske, listy, kalendáre) a vetská dráma (frašky)

Diela:

Pieseň o Rolandovi – najznámejší francúzsky epos, opisuje časy Karola Veľkého, ktorý viedol križiacke výpravy, Roland padol do pasce a bojoval proti presile, snažil sa, aby sa nedostal do nepriateľských rúk, cisár Karol prišiel na pomoc neskoro a aj napriek tomu, že vyhral padli jeho najudatnejší rytieri, medzi nimi a Roland

Tristan a Izolda -  keltská ľudová povesť o láske, ktorá ne silnejšia než česť, život a smrť, rytier Tristan má pre svojho strýka Marka získať plavovlasú Izoldu, avšak Tristan a Izolda omylom vypijú čarovný nápoj lásky, ktorý je určený kráľovi a od toho okamihu sú k sebe pútaní silnou láskou, príbeh napriek tomu končí tragicky

Proglas – 1. slovanská báseň, predslov k evanjeliu, v ktorom sa oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje sa domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti

Moravsko-panónske legendy – tvoria ich život Konštantína (autor Kliment) a život Metoda (autor Gorazd), autori sa pridržiavajú faktov a udalostí, autori neidealizujú Konštantína a Metoda ako svätcov

  1. Humanizmus a renesancia

- „renesancia“ – znovuzrodenie, obnovenie

- ľudia sa vymaňovali zo stredovekého spôsobu myslenia

- renesančné hnutie chcelo oslobodiť človeka pomocou obnovenia kultúry antických národov Grékov a Rimanov

- renesancia presadzuje rozvoj prírodných vied a vied o človeku

- prikláňa sa k radostiam pozemského života, záujem sústreďuje na človeka

- presadzuje dôraz na osobnosť človeka

- „humanizmus“ je myšlienkový smer, ktorý zdôrazňoval ľudskú dôstojnosť a slobodný rozvoj osobnosti

- zdôrazňoval sa starogrécky ideál krásy a dobra

- bol zameraný proti feudalizmu a nadvláde cirkvi, vyústil do reforiem a osvietenstva

Diela:

Spevník (Francesco Petrarca) – verše sú spoveďou človeka, ktorý sa pokúsil zlúčiť kresťanstvo s ideálmi humanizmu

Vladár (Niccolo Machiavelli) – politický spis, sníva o mocnom štáte, spravovanom múdrym vladárom, ktorý by neváhal použiť všetky prostriedky, keby bolo ohrozené blaho vlasti

Dekameron ( Giovanni Boccaccio) – autor vyzdvihuje lásku k žene a zmyselnú lásku, neveru pokladá za priestupok, , príbehy sú veselé, vyjadrujú radosť zo života, sú zakončené ponaučením, na ľudských chybách sa zabáva, ľudí nekarhá, nesnaží sa ich napraviť

Don Quijote de la Mancha (Miguel de Cervantes Saavedra) -  dvojdielny román, pôvodne písaný ako paródia na rytiersky romány, podáva obraz človeka a jeho večnej túžby po ideáli pravdy, slobody a spravodlivosti, hrdinovia Don Quijote a jeho sluha Sancho Panza, predstavujú dvojaký pohľad na svet – rytierstvo čistého srdca a zdravý sedliacky rozum

Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku pre nič, Sen noci svätojánskej, Romeo a Júlia, Hamlet (William Shakespeare)

  1. Baroková literatúra

-  umelecký smer, ktorý preberá z renesancie túžbu po poznaní, zmyslovosť a zmyselnosť, ale zároveň sa prejavuje nevera v človeka, jeho pozemský svet a pocit jeho pominuteľnosti a márnosti

- človek je zmietaný trvalou neistotou svojho bytia, upína sa k večným nadpozemským istotám

- nad rozumom víťazí fantázia a viera, typické je zobrazenie utrpenia pozemského života a pekelných múk

Diela:

 Valaská škola mravov stodola (Hugolín Gavlovič)

  1. Klasicizmus

- umelecký smer, ktorý vznikom vo Francúzsku

- usiloval sa o tvorbu zodpovedajúcu klasickým normám, odvodzovaným z antických vzorov so zameraním na spoločenské a mravné problémy

- hlási sa k východiskám racionalizmu a k abstraktne ponímaným ideálom pravdy, harmónie a krásy

- chcel zobraziť rôzne ľudské charaktery nadčasovo poňaté (hrdina, ničomník, lakomec a pod.)

- klasicizmus bráni a zdôvodňuje spoločenský poriadok, schvaľuje vládnuce vrstvy

- hlása striedmosť, rozumnosť a disciplínu

Diela:

Lakomec (Jean-Baptieste Moliére) – autor chcel dokázať, že peniaze deformujú prirodzené ľudské vzťahy, jeho majstrovstvo spočívalo v umení dať vyniknúť smiešnej čerte charakteru, ukázal starého lakomca Harpagona zo všetkých strán: obmedzuje svoje deti Elizu a Kleanta, intriguje, okráda služobníctvo, strata peňazí preňho znamená šialenstvo, koniec zmyslu života

Bájky (Jean de la Fonten)

  1. Osvietenstvo

- nová politická a spoločenská ideológia usilujúca sa v mene rozumu a vedy o prekonanie náboženskej ideológie a absolutizmu

- zdôrazňovala, že ľudia sú si od prírody rovní

- presadzovalo sa právo jednotlivca na slobodu myslenia a presvedčenia

- kládlo dôraz na vzdelanie

Diela:

Encyklopédia (Denis Didero)

Filozofické listy, Filozofický slovník (Voltaire)

Robinson Crusoe (Daniel Difou) – dobrodružný román vychádzajúci z pamäti stroskotaného námorníka

Gulliverove cesty (Jonathan Swift) – román s ostrým satirickým zafarbením, autor kritizuje nedostatky európskej civilizácie a racionalizmu

Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách, Grammatica slavica, Slovár Slovenskí Česko-Latinskok-Nemecko- Uherskí (Anton Bernolák)

René mládenca príhody a skúsenosti (Jozef Ignác Bajza) – 1. román slovenskej literatúry napísaný západoslovenským nárečím a pravopisom, ktorý sám navrhol, autor postupne odhaľuje vzťahy a príčiny konania, René je prototypom osvietenstva, jeho konanie determinuje túžba po poznaní sveta, ktorej podriadi svoj osobný život

Zelinkár, Slovenskí včelár, O úhoroch aj včelách (Juraj Fándly)

Slávy dcéra (Ján Kollár) – básnická skladba, ktorá obsahovala predspev a 5 spevov (1. Sála, 2. Labe, Rén, Vltava, 3. Dunaj, 4. Léthé, 5. Acheron), predspev je žalospev nad slovanskou minulosťou, v ktorej zvíťazilo násilie nad spravodlivosťou

  1. Romantizmus a preromantizmus

- uplatňuje tvorivú slobodu umelca, proti racionalizmu staval cit, vášne, fantáziu a vôľu, proti idealizácii pravdivosť

- hlavnými znakmi romantizmu sú individualizmus, subjektivizmus, modernizmus

- autori vyzdvihujú silu prírody, obdivujú minulosť, mystiku a exotiku, zdôrazňovali slobodu tvorby

- kládol sa dôraz na pôvodnosť, tvorivú slobodu umelca, jeho emocionalitu a spontánnosť

- objavil sa nový typ – romantický hrdina – je väčšinou idealizovaný, túži po láske, ale vie, že ju nenájde, veľa krát nešťastne miluje, láska mu je všetkým, oddáva sa jej celkom bez výhrad

- romantický hrdina sa často ocitá v neriešiteľnom konflikte s okolitým svetom

- objavuje sa myšlienka, že svet sa nedá premeniť ani vôľou, ani vierou

Diela:

Chrám Matky Božej v Paríži (Victor Hugo) – príbeh osudového vzťahu Quasimoda a krásnej Esmeraldy a pokryteckého kňaza Frolla, zachytáva živosť spoločenských vrstiev (chudobu mešťanov, cirkev, šľachtu) v stredovekom Paríži

Kapitánova dcéra (Alexander Sergejevič Puškin) – dobrodružný príbeh na pozadí udalostí Pugačovovho povstania, autor ho zobrazuje ako rozhodného a talentovaného veliteľa, spravodlivého človeka, nepriateľa šľachty a zástancu ľudu, autorove sympatie sú na strane ľudu a jeho spravodlivého boja za slobodu

Náuka reči slovenskej, Slovanstvo a svet budúcnosti, Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí (Ľudovít Štúr)

Mor ho! (Samo Chalupka) -  hrdinská báseň, malá skupinka Slovákov reprezentuje slovenský národ, rímsky cár zas Maďarov, ideou skladby je právo každého na slobodu a odhodlanie postaviť sa presile aj za cenu vlastného života, hrdina je kolektívny

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Duma bratislavská, Zverbovaný, Kvet (Janko Kráľ)

Marína, Detvan (Andrej Sládkovič)

Báj na Dunaji, Žltá ľalia, Margita a Besná, Smrť Jánošíková (Ján Botto)

Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak, Michal Miloslav Hodža…

  1. Realizmus

-  umelecký smer založená na kritickom poznávaní skutočnosti, ktoré vychádzajú z pravdivého zobrazenia ľudskej osobnosti a jej rozmanitými vzťahmi k realite

- človek, jeho prostredie a spoločenský život sú zobrazené úsilím o čo najväčšiu pravdivosť

- v dielach sa objavujú všetky vrstvy jazyka (nárečia, hovorové výrazy, archaizmy…)

- vyhľadáva témy ako prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá, nevery…

- objavuje sa postava – charakterový typ – predstavujú vlastnosti, ktoré sú typické pre množstvo ľudí z tej spoločenskej vrstvy, ktorú reprezentujú

- realizmus nachádza postavy vo všetkých spoločenských vrstvách, začínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi buržoázie a aristokracie

Diela:

Otec Goriot (Honoré de Balzac)

Detstvo, Vojna a mier… (Lev Nikolajevič Tolstoj)

Dobrodružstvá Toma Sawyera (Mark Twain)

Quo vadis, Ohňom a mečom, Križiaci (Henryk Šenkievič)

Tatry a more, Verše, Spod jarma, Obrázky z ľudu (Svetozár Hurban Vajanský)

Sonety Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky, Hájniková žena, Edo Vlkolinský, Herodes a Herodias (Pavol Országh Hviezdoslav)

Rysavá jalovica, Neprebudený, Mladé letá, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dom v stráni (Martin Kukučín)

Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Skúsenosť, Bez hrdosti (Božena Slančíková Timrava)

Maco Mlieč, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Apoliena, Mamka pôstková (Jozef Gregor Tajovský)

  1. Literárna moderna

- v literatúre vznikajú nové štýly, smery a žánre (parnasizmus, impresionizmus, symbolizmus, dekadencia)

- nové umelecké smery sú výrazom hľadania nových ciest v umení prostredníctvom slobody jednotlivca

- tvorbu literárnej moderny zjednocuje zdôrazňovanie významu autorského subjektu

- impresionizmus charakterizuje bezprostrednosť a spontánnosť, jazyk je výrazne lyrický a bohatý na básnické prostriedky

- symbolizmus sa prejavoval využívaním symbolov, obraznosťou a hudobnosťou veršov

- parnasizmus – umenie si musí postačiť samo o sebe, jeho poslaním nie je zobrazovať reálny svet a jeho problémy, lyrika sa mohla písať len neosobná, za ideál krásy pokladali antickú literatúru

- dekadencia – pohŕdala dobovou meštianskou kultúrou a jej tradíciami, siahala k témam ako erotika, morbidita, poetizácia násilia a zla, neúctivý vzťah k Bohu, oslava satana a kultu smrti

Diela:

Nox et solitudo, Verše (Ivan Krasko)

Verše, Zo zajatia, Verše II.,, Malomestské rozprávky, Demokrati (Janko Jesenský)

  1. Literatúra v medzi vojnovom období

-  literatúra je obrazom ľudského sveta, preto si kladie otázky pre človeka podstatné, hľadá odpovede v dvoch rovinách – skepticky dezilutívnej a historicky optimistickej

- literatúra životné javy nie len zachytáva, ale aj vykladá a tento výklad býva spojený so svetonázorom autora

- pre literatúru tohto obdobia sú charakteristické tieto filozofie:

Diela:

Na západe nič nové (Erich Maria Remarque)

Peter a Lucia (Romanin Rolland)

Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu (Ernest Hemingway)

Osudy dobrého vojaka Švejka (Jaroslav Hašek) – humoristické dielo inšpirované 1. svetovou vojnou, hlavnou postavou je Jozef Švejk, ktorý dobrovoľne vstupuje do armády, svojou prostomyseľnosťou zdôrazňuje nezmyselnosť vojny

Válka s mloky, Bíla nemoc, R. U. R. ( Karel Čapek)

Dunaj a Seina, Križovatky, Elixír (Emil Boleslav Lukáč)

Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena (Ján Smrek)

Nedeľa, Otvorené okná (Laco Nomoveský)

Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin (Ľudo Ondrejov)

Kamarát Jašek, Drak sa vracia (Dobroslav Chrobák)

Tri gaštanové kone (Margita Figuli)

Malka, Nevesta hôľ (František Švantner)

Matka (Július Barč-Ivan)

  1. Literatúra po roku 1945
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14756-chronologicky-prehlad-literarnych-obdobi/