Medzivojnové obdobie v slovenskej literatúre
Medzivojnové obdobie v slovenskej literatúre
Slovensko sa stalo súčasťou Československej republiky. Nový štát zbavil Slovákov maďarizačného útlaku, zaviedol parlamentnú demokraciu, zvýšil vzdelanosť obyvateľstva, slovenčina prenikla do škôl a úradov, stala sa štátnym jazykom, nastal rozvoj vedy a umenia. Vznikla Univerzita Komenského v BA, Slovenské národné divadlo, bola obnovená činnosť Matice slovenskej. Básnici vítajú príchod nových čias, vyrovnávajú sa so zážitkami z vojny. Rastú preklady súčasných svetových autorov, spisovatelia študujú v cudzích krajinách a to napomáha zmenšiť zostávanie za modernými literárnymi smermi. Autorov v tomto období rozdeľujeme na:
- Staršia generácia – Janko Jesenský, Vladimír Roy
- Prechodná generácia – Martin Rázus, Štefan Krčméry (uprednostňovali národnú a obrannú tému)
- Mladí autori
- neosymbolizmus – Emil Boleslav Lukáč (najpesimistickejšia poézia básnickej tvorby)
- vitalizmus – Ján Smrek
- avantgardná ľavicová poézia – Ladislav Novomeský, Fraňo Kráľ, Ján Poničan
- nadrealizmus – Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák, Ján Rak, Július Lenko, Ján Brezina
- katolícka moderna – Jano Silan, Rudolf Dilong, Ján Haranta, Mikuláš Šprinc, Paľo Ušák – Oliva, Pavol Gašparovič Hlbina,, Gorazd Zvonický, Svetoslav Veigl, Karol Strmeň a iní.
- individuálne formovaní autori - Valentín Beniak, Maša Haľamová
Ján Smrek
- menom Ján Čietek
- narodil sa v Zemianskom Lieskovom pri Trenčíne
- počas sv. vojny narukoval do armády, dostal sa do Palestíny, kde ochorel a dostal maláriu
- vydával časopis Elán – uverejňovali sa v ňom reprodukcie výtvarných diel, referáty o výstavách, o filme o divadle
- bol hlavným predstaviteľom vitalizmu v medzivojnovej poézii, priniesol do slovenskej poézie nové a svieže tóny
- pre rozvoj slovenskej medzivojnovej literatúry mala veľký význam jeho novinárska, redaktorská a vydavateľská činnosť
- do literatúry vstúpil zbierkou Odsúdený k večitej žízni ( večitá žízeň – večný smäd), prevládali v nej motívy smútku a pesimizmu
- zbierkou Cválajúce dni sa zaradil k básnikom – vitalistom
- vitalistické zameranie mali aj knihy Božské uzly, Iba oči, Zrno a básnická skladba Básnik a žena – tieto knihy básnik nazval „slnečnými knihami“ pretože sa v nich venoval najmä slnečným, svetlým stránkam života, k najčastejším témam týchto zbierok patrí láska, oslava ženskej krásy, túžba za cestovaním, radosť z poznávania sveta a ďalekých krajov
- svoj prostest proti vojne a jej následkom a proti neľudskosti fašizmu vyjadril v zbierkach Hostina a Studňa
- po 2. svetovej vojne sa snažil vrátiť k starým motívom v zbierke Obraz sveta, neskôr ešte vydal dve básnické knihy Struny a Nerušte moje kruhy
Vitalizmus – nebol umelecký smer, ale prúd
- vznikol na základe filozofie vitalizmu Henryho Bergsona
- pochádza zo spojenia elán a vital, ktorým bola označovaná životná energia, o ktorej vitalisti tvrdili, že je pôvodom všetkých procesov v ľudskom tele
Znaky vitalizmu:
- živelný optimizmus, radosť zo života
- očarenie okamihom
- senzualizmus – zmyslové vnímanie
- avanturizmus – túžba po cestovaní v cudzích krajinách
- témy – žena, láska a krása
- jazykové prostriedky pripomínajú romantizmus, exotické prvky, optimizmus, živelnosť sa prenáša do nepravidelnej formy básní
Voľný verš – je verš modernej poézie, v literatúre sa uplatňuje od začiatku 20. storočia
- upustil od rovnoslabičnosti, teda od rovnakého počtu stôp vo veršoch
- hlavným znakom je rôzny slabičný rozmer veršov
- rovnaká intonácia veršov je daná ich rovnakou vetnou výstavbou, básnici niekde upúšťajú od interpunkcie, každý verš potom začínajú veľkým písmenom
- voľný verš 1. krát v slovenskej literatúre použil Ivan Krasko
Rudolf Dilong
- pochádzal z Oravy z chudobnej roľníckej rodiny
- vstúpil do františkánskeho kláštora
- bol vysvätený za kňaza
- zomrel v Pittsburgu
- napísal viac ako 100 zbierok básní: Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte, lazy – zbierky básní, z ktorých sála mladosť, optimizmus, vitalizmus, prostredníctvom tradičného videnia stvárnil tému dediny a sedliackeho spôsobu života
- Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu – zbierky ovplyvnené poetizmom a surrealizmom
- Mladý svadobník – zbierka básní, považovaná za najsurrealistickejšiu v slovenskej poézii
- Ja, svätý František – zbierka básní patrí k vrcholom jeho spirituálnej lyriky
- Mesto s ružou – zbierka básní, niektoré básne venoval Parížu a svetu, búrlivým premenám ktoré pohltili Slovensko
- Švih – zbierka, ktorá oslobodzuje slovenskú poéziu od ustálených šablón a znásobuje jej vývin novou predstavovou prudkosťou a výrazovou básnickosťou
- Hladný vetrík – básnická zbierka napísaná v exile
- Ja, Rudolf Dilong, trubadúr – zbierka – výber z jeho exilovej tvorby
Katolícka moderna – je literárny, predovšetkým básnický smer, ktorý sa na Slovensku začal rozvíjať počas prvej česko-slovenskej republiky
- tvorili ju básnici – katolíci, viacerí z nich boli kňazmi, ich zjednotiteľom bol Boh
- dominovala reflexívna poézia
- podnety čerpali z poetizmu, symbolizmu (symboly z Biblie, gréckej mytológie a VM), existencializmu, surrealizmu
- katolícku modernu možno členiť na časovú (výročia, sviatky, úmrtia, vojnové a politické udalosti) a nadčasovú, inšpirovanú podstatou bytia, reflexiami o zmysle života
- mnohí predstavitelia katolíckej moderny emigrovali a v zahraničí vytvorili silné centrá pre publikovanie exilovej literatúry: Rím, Kanada, USA
- tí, čo zostali na Slovensku, žili na dedinských zabudnutých farách alebo vo väzniciach, pretože ich poézia o Bohu a viere nebola v tom čase vítaná
- literárna tvorba má korene v náboženskej, duchovnej poézii – Proglas, spevníky, legendy o svätých
- témy katolíckej moderny:
- téma duchovná a filozofická – lyrika o Bohu, o zmysle života, o smrti a bolesti, básnici chápu poéziu ako modlitbu, ako spôsob dialógu s Bohom
- národná téma – básne o vlasti, prosby za národ v čase vojny a keďže väčšina autorov odišla po roku 1945 do exilu, veľa básní opisovalo pocity vyhnancov z vlasti
- sociálna téma – cítenie s ľuďmi, básne, v ktorých túžili po spravodlivosti, o vzájomnej láske medzi ľuďmi bez ohľadu na majetok, zastávajú sa chudoby
- vychádzali:
- časopisy:
- časopis Vatra – združenie katolíckych autorov
- časopis Kultúra
- diela:
- Almanach Tovarišstvo – katolícky autori
- Almanach K výšinám – evanjelickí autori – duchovná poézia
- časopisy: