Próza 20. storočia

Próza 20. storočia

Svetová literatúra po r. 1945

• máj 1945 – ukončenie II. sv. vojny v Európe,
• vojna pokračuje – USA, Japonsko, ďaleký východ,
• septembra 1945 – koniec vojny,
• atómová bomba,
• sv. vojna rozdelila svet na SOCIALISTICKÚ a KAPITALISTICKÚ ČASŤ,
• roky – Studená vojna medzi východom a západom, kríza v Karibiku – Kuba sa stala súčasťou socialistického bloku,
• roky – v USA vyhrávajú voľby demokrati a prezident J. F. Kenedy – nastalo uvoľnenie medzi Západom a Východom ochranca ľudských práv, atentát roku 63,64,
• 1953 – zomiera Stalin (gulagy),
• 1954 – do NATO vstupuje NSR,
• 1955 – vzniká Varšavská zmluva (Obranný pakt),
• po smrti Kenedyho nastupuje Nickson,
• vojna vo Vietname,
• 1947 – Nemecko sa dostalo na predvojnovú úroveň,
• 1989 – pád múru – padla železná opona, svet prestal byť rozvelený na socialistickú a kapitalistickú svetovú sústavu,
• najmocnejší: Brežnev – predstaviteľ najvyššieho orgánu Sovietov,
• 1990 – zaniká Zväz sovietskych socialistických republík.

Témy v dielach:

1. vojna

• hlavne II. sv. vojna na východe a v Japonsku,
• vojna zobrazená s prvkami absurdity.

1. individuálne problémy

• individualita literatúry,
• prvky existencionalistické, morbídnosti,
• vojna narušila medziľudské vzťahy.

• pod vplyvom ZSSR dochádza k novému usporiadaniu a rozdeleniu sveta:

1. VÝCHODNÝ BLOK – literatúra totalitných režimov

• obmedzoval umeleckú slobodu,
• autori museli zobrazovať skutočnosť tak, aby to vyhovovalo vládnucej ideológii – komunizmu,
• mali sa stať hlásateľmi myšlienok komunizmu, budovateľských úspechov, zdruštevňovania,
• za jediný umelecký smer bol uznaný socialistický realizmus,
• literatúra východného bloku:
  • OFICIÁLNE VYDÁVANÁ LITERATÚRA,
  • SAMIZDATOVA LITERATÚRA (diela sa rozmnožovali magnetofónovými záznamami, príp. sa prepisovali na stroji, takéto šírenie bolo trestné,
  • EXILOVÁ LITERATÚRA (diela vychádzali v zahraničí).

1. ZÁPADNÝ BLOK

• autori nadväzovali na predvojnové umelecké smery, ale súčasne aj experimentovali s novými, mali možnosť výberu metódy písania.

Spoločenské podmienky:

• koniec svetovej vojny, porážka fašizmu
• vznik studenej vojny – konflikt kapitalizmus vs. socializmus , rozdelenie sveta na východný a západný blok
• západná lit. nadväzuje na predvojnové umelecké smery, vznikajú nové prúdy a literárne smery
• vo východnej prevláda socialistický realizmus (uvoľnenie až v 50. rokoch)

Literatúra v USA:

• jednotlivec zobrazovaný ako bezmocný a neschopný ovplyvniť udalosti vo svete, všadeprítomná
• vnútorná vzbura ale i nádej
• skepsa, ale aj viera v lepší svet.
• ako reakcia na spoločenskú situáciu a morálku, pravidlá spoločnosti reagujú autori buď humorom, absurditou (Joseph Heller – Hlava XXII.), absolútnou neviazanosťou a odmietaním pravidiel spoločnosti (bítnici) alebo „spasiteľskými“ víziami o krajšom a morálnejšom svete (J.D. Salinger – Kto chytá v žite).
• v dráme prevažovala psychologická dráma, cítiť vplyv existencionalizmu, je v nej veľa násilia, závislosti, smrti – diváci si to žiadali (Tennessee Williams – Električka zvaná túžba, Mačka na horúcej plechovej streche)

Jerome David Salinger

• narodil sa na Manhattane v New Yorku, otec americký žid, matka írska katolíčka,
• americký autor,
• po základnej škole študuje na vojenskej akadémii v Pensylvánii (neskôr ju zobrazil v diele Kto chytá v žite ako Pencey),
• pred vypuknutím svetovej vojny pracuje vo Viedni (pre svojho otca, dovozcu syra a mäsa),
• autor mal samotársku povahu, neobjavoval sa na verejnosti, od r. 1974 neposkytol žiadny rozhovor, jeho diela vychádzali bez životopisných údajov o autorovi.

Tvorba:

• Deväť poviedok, Franny a Zooey, Do výšok dvíhajte krov, tesári, Kto chytá v žite.

• KTO CHYTÁ V ŽITE

Dej:

Caulfield začína svoje rozprávanie tým, že nás uvedie do prostredia, v ktorom prežil posledné mesiace (teraz je zrejme v nejakom ústave a dej je vlastne retrospektívny pohľad na to, čo sa stalo) a oznámi nám, že o pár dní odchádza. Tým prostredím je jeho stredná škola Pencey a odchádza nielen preto, že sa začnú vianočné prázdniny, ale preto, že ho vyhodili. Odchádza sa rozlúčiť so starým profákom dejepisu Spencerom, ktorý ho chcel ešte vidieť. Profesor sedí v kresle s tou svojou chrípkou a časopisom a prihovára sa Holdenovi. Ten však rýchlo príde na to, že tam radšej vôbec nemal chodiť, lebo sa v Spencerovi veľmi zmýlil, preto rýchlo odchádza. Je sobota a on sa vráti späť na internát. Spoločnosť mu robí spolužiak Ackley. Jeho spolubývajúci Stradlater odchádza na rande a Holden zistí, že randí s jeho starou dobrou priateľkou Jane Gallegherovou. Strandlater ho poprosí, či by mu nenapísal sloh. Opis bytu, domu alebo také niečo podobné. Holden mu napíše opis baseballovej rukavice jeho brata Allieho, ktorý zomrel na leukémiu. Bola to zaujímavá rukavica, no nebolo to to, čo by Strandlater očakával. Keď sa ho Holden vypytuje, aké bolo rande a či sa s Jane vyspal (pozná totiž spolubývajúceho a nemyslí si, že by si ju zaslúžil), pobijú sa. Teda on provokuje a dostane od Strandlatera poriadnu do nosa. Chce ísť spať na vedľajšiu izbu, no Ackley mu to nechce dovoliť. Holden sa rozhodne ešte tú noc odísť. Zbalí si veci a odchádza do New Yorku - nie však domov, lebo sa bojí reakcie rodičov, ale do hotela. Cestou sa pýta taxikára, či náhodou nevie, kam sa v zime podejú kačky z jazierka v parku. Taxikár neodpovedá, myslí si o ňom svoje. V hoteli sa mu ešte nechce spať a tak sa rozhodne ísť do baru. Alkohol, ktorý chcel mu síce nedajú, no aj tak sa tam zdrží až do záverečnej a povykrúca tri tridsiatničky od vedľajšieho stola. Sú hlúpe a škaredé, ale chcel zabiť čas. Potom odchádza ešte do ďalšieho nočného podniku, no tam sa nezdrží dlho. Všetky cesty 16-ročný hrdina Holden absolvoval taxíkmi, pretože sa cítil pri peniazoch. S „liftárom" sa dohodne na prostitútke, avšak keď k nemu Sunny príde, rozmyslí si to. Zaplatí jej dohodnutú sumu, no ona pýta viac. Nakoniec si to s ním príde vybaviť chlapík, ktorého stretol vo výťahu. Na druhý deň z hotela odíde a dohodne si rande so Sally Hayesovou. Idú spolu poobede do divadla a potom jej navrhne, aby spolu utiekli. Ona odmieta a po roztržke odchádza urazená domov. Večer sa stretáva s dávnym priateľom Carlom Lucom, s ktorým debatoval o sexe a jeho sexuálnom živote. V noci sa strašne opije. V parku mu napadne skvelá myšlienka - potajomky pôjde domov za sestričkou Phoebe. Avšak platňu, ktorú pre ňu kúpil, sa mu podarilo rozbiť. Tajne sa prikradne domov, avšak rodičia sú niekde na návšteve. Rozpráva sa s malou sestrou a cíti sa s ňou dobre. Tu rozpráva o žitnom poli.

Ona je naňho naštvaná, že ho zase vyhodili. Prichádzajú však domov rodičia a on zase tajne odchádza, pričom si ešte od sestry požičia peniaze. Jej štedrosť a obetavosť ho dojme k slzám. Prenocovať odchádza k bývalému profesorovi Antolinimu. Ten mu tiež robí prednášku a snaží sa ovplyvniť a zmeniť jeho život.

V noci sa Holden budí a cíti, ako ho profesor hladká po hlave. Holden sa zľakne jeho perverzných chúťok a utečie. Zvyšok noci strávi na stanici, kde si nechal kufre. Ráno sa rozhodne, že utečie z domu na Západ a vráti sa tam, až keď „niekto bude zomierať a bude ho chcieť ešte poslednýkrát vidieť". Chce sa ešte rozlúčiť so sestrou, majú sa stretnúť pred múzeom a malá Phoebe tam príde aj s kuframi, že vraj chce ísť s ním. Nechce ju však vziať a ona trucuje. Holden ju vezme do zoo a na kolotoče a tam na nakoniec rozhodne, že nikde nepôjde a vráti sa s ňou domov.

Francúzsky román (existencializmus)

• z lat. existentia – bytie, jestvovanie,
• vznikol v Nemecku a už v 40. rokoch 20. storočia patril k najvplyvnejším filozofickým prúdom,
• myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov,
• rozšírili ho predovšetkým francúzski filozofi a spisovatelia, ktorí zachytávajú krízu meštianskej spoločnosti a jej dopad na človeka,
• vznik po 1. sv. vojne,
• uplatnenie našiel hlavne vo Francúzsku pred a počas 2. sv. vojny,
• EXISTENCIA = hraničné situácie,
• základné pocity – strach, úzkosť, osamelosť, pocit ohrozenia,
• osud človeka nie je predurčený, záleží od jeho rozhodnutí – slobodnej voľby.

Človek a spoločnosť

• každý žije svoj život sám,
• spoločnosť je pre jednotlivca nepriateľská, vnucuje mu svoju morálku, náboženstvo, zvyky, zbavuje ho osobitosti, stojí proti nemu v opozícii,
• jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje,
• slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje konvencii.

Osobná sloboda jednotlivca

• existencialisti sa vyjadrujú k základným otázkam ľudského bytia, zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca,
• človek je odsúdený na slobodu, tzn. musí zaujať stanovisko, lebo aj pasívny postoj je voľba. Rozhoduje sa a nesie zodpovednosť za svoju voľbu,
• práve v hraničných životných situáciách, kedy človek prežíva stav beznádeje, zúfalstva a hnusu, sa odhaľuje jeho podstata.

Jean-Paul Sartre

• narodil sa a žil v Paríži,
• po vysokoškolských štúdiách pracoval istý čas ako stredoškolský učiteľ filozofie a potom sa venoval filozofii, žurnalistike a beletrii,
• odmietol prevziať Nobelovu cenu za literatúru za rok 1964,
• jeho dielo je ovplyvnené existencializmom.

Charakter tvorby:

• dokázal prepojiť filozofiu a beletriu,
• hlásal, že literatúra má byť angažovaná a slobodná – má byť pre ľudstvo pozitívnym ideálom,
• Sartre rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič predstierať.

• MÚR
• autor beletristickou formou ilustruje základné myšlienky svojej filozofie – pocit absurdnosti života, motív odcudzenia a slobody voľby,
• hrdinami príbehov sú výnimoční jedinci, ktorí sa uzatvárajú do svojho vnútra a chcú alebo musia žiť mimo konvenčných vzťahov,
• múr je symbolom oddelenosti ľudí, núti ich uzavrieť sa do
• postavy sa dostávajú do hraničných situácií, pričom každá z nich reaguje inak, jedine človek dohnaný do takejto situácie prejaví svoj charakter.

Dej:

Titulná poviedka je sondou do vnútra človeka odsúdeného na smrť, ktorý trávi posledné hodiny života v cele s ďalšími odsúdencami. Dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny a hrdinu Pabla Ibbieta odsúdia, lebo ho podozrievajú, že skrýval u seba republikána Ramona Grisa. V poviedke sa nedozvieme, kto je hrdina, prečo Ramona skrýval, ako ho zajali, lebo to podľa autora nie je dôležité. Dôležitý je pohľad človeka na vlastný život na prahu smrti. Podstatným prvkom je naturalizmus – rozklad ľudskej duše sprevádza fyzický úpadok.

 „Keby mi v stave, v akom som bol, prišli oznámiť, že sa môžem pokojne vrátiť domov, že mi darujú život, vôbec by to so mnou nepohlo: všetko jedno, či čakáš niekoľko hodín, alebo niekoľko rokov, keď si už stratil predstavu, že si večný. Nezáležalo mi vlastne už na ničom – bol som pokojný. Ale bol to desivý pokoj – lebo som mal ešte telo: moje telo, videl som jeho očami, počúval jeho ušami, no nebol som to už ja; potilo sa a chvelo celkom samo, a ja som sa už k nemu nepriznával. Musel som ho ohmatať a obzrieť si ho, aby som vedel, čo sa s ním stalo, akoby to bolo telo niekoho iného.“

Pabla začnú znova vypočúvať a sľúbia mu život, ak prezradí Ramonov úkryt. Skôr zo žartu ako v snahe oddialiť popravu povie, že sa skrýva na cintoríne, pretože vedel o jeho úkryte u bratrancov. Nemohol tušiť, že Ramon sa s bratrancom pohádal a naozaj sa skryl na cintoríne, kde ho aj našli. A tak sa z človeka odhodlaného obetovať za iného život absurdnou hrou náhody stáva zradca.

Znaky existencializmu v diele:

• hlavný hrdina sa ocitne v hraničnej situácii – Pablovi hrozí smrť.
• úvahy o zmysle života.
• pocit zhnusenia – Pablovi sa hnusia spoluväzni (strach, plač, pach moču) i on sám (pot).
• možnosť voľby – môže sa zachrániť, ak zradí Ramona.
• absurdnosť – zo žartu označil za Ramonov úkryt cintorín (netušil, že tam bude).
• zodpovednosť za svoje rozhodnutie – Pablo je zodpovedný za smrť Ramona napriek tomu, že ho nechcel udať.