Slovenské divadlo, vývin drámy

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča agile (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.12.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 599 slov
Počet zobrazení: 937
Tlačení: 28
Uložení: 33

Slovenské divadlo, vývin drámy

Vývoj drámy na Slovensku

Dráma sa vyvinula z náboženských obradov - pašií. Prvé významnejšie diela slovenskej drámy nachádzame v staršej slovenskej literatúre v období renesancie. V dramatickej tvorbe tohto obdobia prekvitali latinské humanistické školské hry s biblickou antikou a historickou tématikou. Hrávali sa v školách, mali výchovný cieľ. Boli prehliadkou žiackych vedomostí (osvojenie učebnej látky a ovládanie latinčiny).

História drámy

  • grécky draó - konať
  • vznik v starovekom Grécku, vďaka náboženským oslavám Dionýza, boha vína, vinohradníkov, úrody a plodnosti (Dionýz zbavoval ľudí starostí, prinášal radosť zo života, podporoval zábavu)
  • súčasťou drámy bol tzv. chór
  • Chór (chóros – tanec)
    • pôvodne označoval ľudí, ktorí tancovali a spievali na oslavách boha Dionýza
    • neskôr nadobudol význam zboru
    • mal svojho hlavného predstaviteľa (náčelníka) a ostatných členov
    • tvorilo ho 12-15 členov
    • vyjadroval posolstvo bohov, komentoval dej, občas charakterizoval postavy a ich činy
    • funkcia chóru sa obmedzila, keď k prvému hercovi (protagonista) pribudli ďalší herci
    • neskôr bolo úlohou chóru bol iba spev sprevádzajúci dej

Znaky drámy

  • príbehovosť/sujetovosť/dejovosť
  • prítomnosť
  • prítomný čas
  • obrazy, dejstvá
  • verš/próza
  • rozprávanie
  • dialogická forma
  • vlastnosti dialógu v dráme:
    • dramatickosť (nositeľ napätia),
    • charakterovosť (vytvára charakter postavy)
    • hovorovosť
  • obsahuje dramatický konflikt
  • okrem textu využíva aj zvukové prostriedky, pohyb
  • dopĺňajú ju dekorácia, rekvizity, svetlo, zvuk, hudba

Kompozícia drámy

Vonkajšia stavba drámy (súvisí s javiskovou realizáciou)

  1. dejstvá – časti hry oddelené spúšťaním opony, zväčša medzi dejstvami býva prestávka
  2. scény – zmena dekorácií, osvetlenia i hercov na javisku
  3. výstupy – zmena postáv

Vnútorná stavba drámy (dramatický dej)

  1. úvod - expozícia
  2. zauzlenie – kolízia
  3. vyvrcholenie – kríza
  4. obrat deja – peripetia
  5. záver – katastrofa

Dramatické žánre

  1. Komédia
  2. Činohra
  3. Tragédia
  1. Komédia

Obraz komického vzťahu k svetu s cieľom vyvolať smiech. Smiech vyvolávajú nedostatky a slabosti človeka. Komický hrdina je podpriemerný, má mnoho nedostatkov a preto pôsobí smiešne. Najznámejší autor komédií je Aristofanes.

  1. Činohra

Vznikla v 19. storočí, má závažný dej, ale končí sa zmierlivo. Často zobrazuje spoločenské konflikty a problémy a zaoberá sa i psychikou postáv. Najznámejší autor bol Čechov.

  1. Tragédia

Je to najstarší dramatický žáner. Hlavným znakom je boj jednotlivca (skupiny) s nepriateľskými silami. Hlavný hrdina musí v boji zahynúť, hoci má výnimočné vlastnosti, nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľmi, či zdolať nepriazeň osudu. Hlavný hrdina je vždy nadpriemerný človek, ktorý ide odvážne za svojím cieľom, nezľakne sa prekážok. Základom tragédie je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi spoločenskými silami, protivníkom.

Pojmy týkajúce sa drámy

  • replika je odpoveď na predchádzajúcu odpoveď (prehovor, výpoveď) partnera v dialógu, rozprávaní, rozhovore.
  • autorská poznámka je text v zátvorke pri menách konajúcich postáv, tvorí autorizovanú súčasť literárneho textu.
  • postava dramatická je hercom stelesnená dramatická osoba, ktorá tým nadobúda vyšší stupeň objektívneho ľudského bytia.
  • dramaturg - osoba, ktorá vyberá dielo na divadelnú realizáciu
  • herci osoby, ktoré stvárňujú postavy literárneho diela
  • režisér človek, ktorý podľa scenára pripraví spolu s hercami konkrétne dramatické dielo, je tvorcom koncepcie a stvárnenia divadelnej hry
  • scenárista je to autor, ktorý prozaický text spracuje do dialógov a monológov a zároveň napíše svoju predstavu, ako sa to má hrať
  • predpremiéra - neoficiálne uvedenie divadelnej hry pre novinárov a pozvaných hostí
  • premiéra - prvé uvedenie divadelnej hry
  • repríza - druhé uvedenie divadelnej hry
  • derniéra - posledné uvedenie divadelnej hry

Slovenská stredoveká dráma

  • z tohto obdobia sa zachovali kroniky: Anonymova kronika a Kronika Šimona z Kézy

Humanisticko – renesančná dráma

-najvýznamnejším dramatikom v druhej polovici 16. storočia bol Pavel Kyrmezer. V dejinách slovenskej drámy zaujímajú popredné miesto najmä dve hry: Komédia česká o bohatci a Lazárovi a Komédia nová o vdově

Baroková dráma

-hlavným predstaviteľom bol Eliáš Ladiver, písal protestantské hry

S rozvojom národného jazyky, slovenského meštianstva a národne uvedomelej inteligencie v prvej polovici 19. storočia, vznikli možnosti utvárať vedomie ľudu a jeho vzťah k národným ideálom pomocou divadla. O šírenie divadla sa na Slovensku zaslúžil Fejerpataky – Belopotocký, keď v roku 1 830 v Liptovskom Mikuláši založil 1. divadelný ochotnícky spolok. Prvým úspešným slovenským dramatikom bol Chalúpka a Tajovský. Dramatickú tvorbu toho obdobia rozvíjal Ján Chalúpka – Všetko naopak, Trasorítka, Staruš plesnivec. Autor ako zakladateľ novodobej klasicistickej drámy odhaľuje vo svojich hrách nedostatky života slovenského ľudu a to predovšetkým ľudskú hlúposť a obmedzenosť, odrodilstvo.

Od romantizmu k realizmu

Najvýznamnejšie diela v porevolučnom období 1850-1875 v dramatickej tvorbe vytvoril Jonáš Záborský a Ján Palárik.

Realistická literatúra

Pavol Országh Hviezdoslav – tragédia písaná v 5 dejstvách Herodes a Herodias

Jozef Gregor Tajovský – Hriech, Tma, Matka, Statky-zmätky, Ženský zákon

Medzivojnová dráma

Vzniká SND v BA, Východoslovenské divadlo v Košiciach, Divadlo Andreja Bagara v Nitre. Hrávali sa hry z dedinského prostredia – Kukučína, Tajovského a hry ľudového dramatika Ferka Urbáneka.

Ivan Bukovčan

Kým kohút nezaspieva – hra z obdobia po potlačení SNP

  • postavy – rukojemníci nemeckého dôstojníka – sú donútené spomedzi seba vybrať jedného, ktorý bude popravený. Na tomto psychickom útlaku autor postavil konflikt drámy a vystupňoval dramatické napätie.
  • hra je podobenstvom o ľudskej veľkosti a zrade. Pod hrozbou smrti pud sebazáchovy núti rukojemníkov konať inštiktíve, zhodiť masku pretvárky. Zoči-voči smrti každý odkrýva svoj skutočný charakter. Spoločnosť sa polarizuje na tých, ktorí sa nechcú stať spoluvinníkmi vraždy, a na tých, ktorí podľahnú panike v snahe zachrániť svoj vlastný život.

OBSAH:

Dej sa odohráva v malom mestečku istej novembrovej noci v roku 1944. V pivnici deportovanej židovskej rodiny sa večer postupne zíde 10 ľudí: zaľúbenci Fanka a Ondrej, starec, babica Babjaková, zverolekár Šustek, holič Uhrík, učiteľ Tomko, Tulák – muž, ktorý utiekol z transportu do koncentračného tábora, pani lekárniková, prostitútka Mondoková. Spočiatku si myslia, že sú tam náhodou a až neskôr zisťujú, že sú uväznení ako rukojemníci. Nemecký major sa totiž rozhodol že ich tam bude držať ako záruku, lebo predpokladal, že nemeckého vojaka zabili partizáni. Prostredníka medzi zaistenými a veliteľom mesta, majorom von Lucasom robí obchodník s drevom Fischl. Major zmení mienku po zistení, že vojak bol opitý a rukojemníci musia vybrať spomedzi seba jedného, ktorého Nemci zastrelia. Nervozita ľudí stúpa. Holič Uhrík podozrieva Tuláka, ktorý má pri sebe lovecký nôž. Krízová situácia postaví ľudí pred rozhodnutie a tým preveruje charaktery ľudí. Uhrík sa zachová ako Judáš. Vyprovokovaný slovami Tuláka ho sekne britvou do krčnej tepny. Fischl potrebuje len telo, ostatní sú voľní. Ale holič ťarchu viny neunesie, vyjde z pivnice. Nemeckí vojaci ho zastrelia akoby pri pokuse o útek. hra sa končí slovami učiteľa: „Boli to naši…bratia…Naši nešťastní ľudskí bratia.“

Július Barč-Ivan

Matka – dráma z baníckeho prostredia v troch dejstvách, ktorá opisuje osobnú nevraživosť bratov z baníckej rodiny

  • dej sa odohráva v chudobnej izbe baníckej rodiny, kde sa matka rozpráva so susedou o svojich snoch, v ktorých vidí smrť svojich blízkych (predpovedala nešťastie v bani, pri ktorom zahynul jej muž)
  • pri dôraze na nadľudskú silu materinskej lásky, má hra aj teologický rozmer
  • matkino vizionárstvo a jej predtuchy upozorňujú na otázku fatálnosti (osudovosti)
  • matkina obeta vyrovnáva pomer síl medzi synmi: silným Janom a slabým Paľom. Jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti Bohu, proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu a nedokázala mu zabrániť. Rozhodla sa konať, aby a jej predstavy opäť nestali skutočnosťou
  • dráma sa vyznačuje psychologickým expresionizmom: konanie postáv je v každej scéne vybičované do krajnosti, často je nastolvoaná otázka života a smrti. Dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy – matkine vidiny
  • text je vzrušený, a preto má veľa nedokončených viet

OBSAH:

Matka sa snaží zabrániť rozvadeným synom, aby si navzájom ubližovali, lebo doteraz bol Paľo v Amerike a Jano mu prebral frajerku Katu. Matka má oboch synov rovnako rada a snaží sa o tom presvedčiť aj jana, ale tej jej neverí. Po Paľovom príchode sa k nemu brat správa odmerane a dáva mu najavo, že nemá radosť z jeho návratu. Napriek tomu Paľo vybaľuje darčeky, ktoré priniesol: matke modlitebnú knižku a bratovi americký nôž. Matke sa premietne pred očami vidna o nadchádzajúcej sa tragédii, preto ten nôž skryje. Paľo prepíja všetky peniaze v krčme. Jano je nahnevaný, lebo vidí, že Paľo Katu stále chce, ale on sa jej nemieni vzdať bez bitky. Tuší, že raz k nej musí prísť. Matka sa snaží predísť tragédii tým, že vyháňa Paľa z domu. Ľudia v dedine bočia od Jana a od matka, lebo jej vyčítajú, že uprednostnila jedného syna pred druhým, ale matka vie, čo robí. Je presvedčená , že koná správne. Príde ju navštíviť Paľo s Katou, oznamujú jej, že majú pred svadbou. Domov prichádza aj Jano, správa sa nepriateľsky, závidí bratovi gazdovstvo, do ktorého sa ide priženiť. Jana trápi pocit, že matka má radšej Paľa ako jeho. Vytiahne nôž a matka vie, že prišla osudná chvíľa, radšej teda zhasne svetlo a hodí sa na Paľa, aby zabránila tomu, že jednej brat zabije druhého a ona tak stratí oboch synov.

Ivan stodola – Bačova žena

Bačova žena je slovenské dramatické dielo, žánru tragédia. Napísal ho v roku 1928 spisovateľ Ivan Stodola. Príbeh sa odvíja okolo ženy, ktorá sa stáva manželkou dvoch mužov. Bačova žena je hra, v ktorej sa nachádza sociálne motivovaná zrážka človeka s osudom.

Príbeh

Príbeh sa odohráva v čase hospodárskej krízy v medzivojnovom období v Demänovskej doline, kde bol v tom čase ťažký život. Hlavná hrdinka je mladá žena, Eva Muranicová, ktorej manžel Ondrej odchádza do Spojených štátov zarobiť peniaze a plánuje sa čoskoro vrátiť. Nájde si tam prácu v bani, v ktorej sa ale stane nehoda a on sa pri nej zraní a stratí pamäť. Preto prestane písať listy, a tak ho úrady vyhlásia za mŕtveho.

Eva sa teda potom rozhodne po druhýkrát vydať za baču Michala a s ním porodí druhé dieťa (prvé mala s Ondrejom). Ondrejovi sa však náhle v Amerike vráti pamäť pri vlakovom nešťastí. Rozhodne sa vrátiť na Slovensko aj so zarobenými peniazmi. Na Slovensku odkúpi jedno panstvo a prepíše ho na Evu. Až potom sa ale dozvie, že jeho žena Eva ho považovala za mŕtveho a teraz má už iného manžela.

Po tom, ako sa to Ondrej dozvie, si začne plne uvedomovať, že v akej situácii sa ocitol. Keďže nenachádza konkrétneho vinníka, začne obžalovať Boha. Vzápätí svoje slová a činy síce oľutuje, ale zmení sa na surového a bezcitného človeka.

V tomto bode sa dej dostáva do zlomového bodu, kedy Ondrej trvá na tom, aby sa Eva aj s deťmi vrátila k nemu. Michal s tým ale nesúhlasí. Eva nevie, čo má robiť, pretože jej hlavne záleží na jej deťoch, a tak v závere spácha samovraždu, čím sa obetuje, ale ešte predtým prosí oboch mužov, aby sa postarali o jej deti.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013