Alfred Nobel

Alfred Nobel

Alfred Bernhard Nobel (* 21. október 1833, Štokholm – † 10. december 1896, San Remo) bol švédsky chemik, inžinier a patril k najvýznamnejším vynálezcom 19. storočia. Svojím závetom založil v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, fyziológie alebo medicíny a mierotvorby, Nobelovu cenu.

Životopis

Pochádzal z rodiny švédskeho chemika, podnikateľa, vynálezcu a inžiniera Immanuela Nobela, ktorý mal stavebnú firmu v Štokholme. Jeho stavebná firma zbankrotovala a celá jeho rodina i s ním odišla do Ruska. Začal sa zaoberať výrobou výzbroje pre armádu. Presvedčil aj cára, jeho generálov o jeho užitočných vynálezoch. Tam vďaka svojím vynálezom dosiahol váženého postavenia a finančná situácia jeho rodiny sa zlepšila. Alfréd Nobel mal súkromných učiteľov a vo svojich 17 rokov hovoril plynule švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. Mal široké záujmy. Zaujímal sa najmä o poéziu, literatúru, ale aj chémiu a fyziku. Na prianie svojho otca sa vybral do sveta, aby si rozšíril vedomosti, získal skúsenosti a zdokonalil sa v chemickom inžinierstve. Neskôr sa mal vrátiť a pomáhať mu v podniku. Počas dvoch rokov navštívil Švédsko, Nemecko, Francúzsko a USA. V Paríži pracoval v súkromných laboratóriách známeho chemika, profesora Peluoza. Tam sa tiež zoznámil s mladým talianskym chemikom Ascaniom Sobrerom, vynálezcom technológie výroby vysoko výbušnej kvapaliny nitroglycerínu. Začal sa tým zaoberať a lákala ho predstava praktického využitia.

V roku 1852 sa na žiadosť svojho otca vrátil do podniku, aby otcovi pomohol. Po skončení krymskej vojny bola opäť firma na pokraji bankrotu. V roku 1863 sa časť rodiny opäť vrátila do Švédska, kde ich otec založil továreň na výrobu nitroglycerínu v mestečku Heleneborg. O rok neskôr sa stala nehoda, došlo k výbuchu v továrni a o život prišlo niekoľko ľudí vrátane mladšieho Alfrédovho brata. Ich otec to neuniesol a následne nato umrel. Po tejto udalosti začal mať Alfréd výčitky svedomia ohľadom výbušnín.

Dynamit

Alfréd bol síce hlboko otrasený, ale stále ho lákala túžba podmaniť si silu nitroglycerínu. Neodradil ho ani zákaz švédskej vlády postaviť opäť továreň. Svoju experimentálnu činnosť presunul na starú loď ukotvenú v strede jazera. Nezanedbával pritom bezpečnosť. V roku 1867 začala jeho firma Alfred Nobel & Co vyrábať výbušninu pod názvom dynamit. Tým sa odštartovala jeho kariéra vynálezcu. Čoskoro bol po dynamite veľký dopyt. Alfréd Nobel založil továrne a laboratóriá v 20 krajinách 5 kontinentov. Jeho patent zakúpilo množstvo vlád, pretože šetril mnoho peňazí. Stal sa jedným z najbohatších ľudí na svete. Žil v Paríži, ale prakticky bol stále na cestách a nemal súkromný život. Nikdy sa neoženil. Udržiaval veľmi priateľský vzťah s rakúskou kňažnou Berthou von Suttner, ktorá mu na krátko robila asistentku. Bola v roku 1905 odmenená Nobelovou cenou za mier. K jeho ďalším objavom patrila výbušná želatína (nie tá na tortu z roku 1875), ktorá tvorila základ všetkých druhov strelného prachu.

Posledné roky

Alfréd Nobel nenávidel vojny, a aj keď bol sprvoti presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne, mýlil sa. Čím ďalej tým viac bol sužovaný výčitkami a aj pochybnosťami, pretože vedel, že jeho vynález bol zneužitý na vojenské konflikty. Mal kardiologické problémy a bol prepracovaný, a preto zostavil v Paríži 27. novembra 1895 testament. Na ďalší rok 10. decembra 1896 umrel v talianskom meste San Remo.

Za svoj život zaregistroval 355 patentov. Vykonávateľmi závetu boli dvaja mladí inžinieri Ragnar Sohlman a Rudolf Lilljequist, ktorí patrili medzi zakladateľov Nobelovej nadácie ako organizácie, ktorá dbá na hospodárenie s jeho finančnými prostriedkami poskytnutých Nobelom na tento účel.

Pomenované po ňom

Nobelovo meno ešte stále žije a to v názve medzinárodného fyzikálneho ústavu v Štokholme a v umelom rádioaktívnom prvku nobélium vyžarujúcom alfa - častice, objavenom v roku 1957. Nobelove ceny sa udeľujú 10. decembra. v deň úmrtia A. Nobela v Štokholme a zároveň v Osle. Jej súčasťou sú prednášky laureátov Nobelovej ceny.

Testament

Obrovskú senzáciu vyvolal testament Alfréda Nobela. Toto je jeho skrátená verzia:

S celým mojím zostávajúcim realizovateľným majetkom bude naložené takto: Kapitál vložený vykonávateľom môjho závetu do bezpečných cenných papierov dá základ fondu, z ktorého úrokov budú každoročne odmeňovaní tí, ktorí v uplynulom roku preukázali ľudstvu najväčší úžitok. Úroky nech sú rozdeľované na päť rovnakých častí, z ktorých jedna pripadne tomu, kto urobil najdôležitejší vynález alebo objav v oblasti fyziky; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší chemický objav alebo zdokonalenie; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší objav v oblasti fyziológie alebo medicíny; jedna časť tomu, kto vytvoril v literatúre vynikajúce dielo s ušľachtilou myšlienkou; a jedna časť tomu, kto vykonal najviac pre zblíženie národov a zrušenie či zmenšenie armád alebo sa zaslúžil o usporiadanie a podporu mierových kongresov. Ceny za fyziku a chémiu budú udeľované Švédskou akadémiou vied, ceny za fyziologické alebo lekárske práce Karolínskym inštitútom v Štokholme, za literatúru Akadémiou v Štokholme a ceny popredným obrancom mieru päťčlenným výborom, ktorý zvolí nórsky parlament. Je mojou vyslovenou vôľou, aby sa pri udeľovaní cien nebral žiadny ohľad na národnosť a cenu obdržal ten najzaslúžilejší, nehľadiac na to, či je Škandinávec alebo nie.

Svojím závetom poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Jeho testament vtedy pritiahol pozornosť celého sveta. Množstvo ľudí tiež kritizovalo medzinárodný charakter cien, presadzovali obmedzenie len na Švédsko. Ale to by sa v žiadnom prípade nehodilo k postave svetoobčana, akým Alfréd

Nobel nepochybne bol. Vyriešenie pozostalostí sa natiahlo do roku 1900, pretože niektorí jeho dediči sa snažili spochybniť platnosť testamentu. Nastali problémy taktiež s tým, ktoré je skutočné bydlisko Nobela a váhavému postoju inštitúcií, ktoré mali podľa testamentu prevziať zodpovednosť za udelenie cien a peňazí.

Založenie Nobelovej nadácie schválil švédsky kráľ 29. mája 1900 a prvé Nobelove ceny boli udelené o rok neskôr.

Nobelova cena

Nobelova cena je ocenenie každoročne udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Všeobecne je považovaná za najhodnotnejšie ocenenie, ktoré sa dnes udeľuje. Nobelove ceny sa udeľujú za činnosť v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier; spolu s týmito cenami sa udeľuje tiež cena za ekonómiu, ktorá však technicky nie je Nobelovou cenou (pozri nižšie). Ceny boli založené v poslednej vôli švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela, vynálezcu dynamitu.

Udeľovanie cien

Prvýkrát boli Nobelove ceny udeľované v roku 1901, ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme. Od roku 1902 väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera, ktorý sa koná vždy 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti, v Štokholme; Nobelova cena za mier sa v rovnaký deň odovzdáva na ceremoniáli v Oslo. Mená držiteľov cien sa však zverejňujú vopred; jednotlivé komisie ich zverejňujú v priebehu októbra.

Pôvodne sa udeľovali tieto ceny:

Nobelova cena za fyziku – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied

Nobelova cena za chémiu – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied

Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu – udeľovaná inštitútom Karolinska

Nobelova cena za literatúru – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied

Nobelova cena za mier – udeľovaná komisiou nórskeho parlamentu

V roku 1968 sa Švédska národná banka rozhodla založiť cenu za ekonómiu, pod názvom Cena Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela. Túto cenu udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, ale keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu, nejde teda technicky o Nobelovu cenu. Napriek tomu sa udeľuje spoločne s ostatnými cenami. V roku 1968 však bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela".

Jedna Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním. (Toto pravidlo bolo zavedené v roku 1974, dovtedy mohla byť cena udelená aj vtedy, ak už nominovaný človek zomrel po 1. februári príslušného roku.)

Obsah ceny

Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje 10 miliónov švédskych korún (cca 854 000 €). Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.

Udeľované medaily majú na líci portrét Alfreda Nobela s nápisom udávajúcim roky jeho narodenia a smrti v latinčine: NAT-MDCCC XXXIII OB-MDCCC XCVI. Na rube je motív zodpovedajúci príslušnej cene a nápis: Na „švédskych“ cenách (fyzika, chémia, medicína, literatúra) je nápis Inventas vitam juvat excoluisse per artes (vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením – citát z Vergiliovej Aeneidy), na cene za mier je nápis Pro pace et fraternitate gentium (pre mier a bratstvo medzi národmi), na cene za ekonómiu je názov ceny – Sveriges Riksbank till Alfred Nobels Minne 1968. Na každej medaile je vyryté aj meno držiteľa.

Diplom je zvyčajne unikátne grafické dielo, diplomy nemajú jednotnú podobu, iba text uvedený na diplome sa príliš nemení; „švédske“ ceny majú na diplomoch stručné zdôvodnenie, za čo bola cena udelená.

Iné ceny

Veľa odborov, ktoré nemajú svoju Nobelovu cenu, má podobné ceny, ktoré však obvykle nie sú natoľko známe: Napr. za akúsi „Nobelovu cenu za matematiku“ sa považuje Fieldsova medaila. Existujú tiež parodické obdoby, ako napr. Ig Nobelova cena, udeľovaná „za výskum, ktorý nie je možné alebo bezpečné opakovať“.

Blog – internetový denník

Blogovať – uverejňovať vlastné texty na blogu