Ľudová slovesnosť je súčasťou ľudovej kultúry. Pod pojem ľudová slovesnosť sa zahrňujú slovesné výtvory, ktoré po stáročia žijú v ústnej tradícii širokých ľudových vrstiev (piesne, rozprávky, povesti, porekadlá, príslovia, hádanky atď.). Ľudová slovesnosť je súčasťou ľudovej kultúry, ktorú okrem nej tvoria: ľudová hudba, ľudový tanec, ľudové zvyky a obyčaje, ľudové výtvarníctvo, ľudová architektúra (staviteľstvo).
V súvislosti s ľudovou kultúrou sa často používa termín (odborný názov) folklór =
tradičná ľudová kultúra; predstavuje kolektívnu umeleckú tvorbu ľudu. Štúdiom folklóru sa zaoberá etnografia (veda o spôsobe života
a kultúre ľudu) a folkloristika (veda o ľudovej umeleckej tvorbe).
- ústnosť (ústne podanie diel, resp. ich variantov v danej lokalite)
- kolektívnosť (spoločný podiel viacerých ľudí na tvorbe)
- anonymnosť (autor je neznámy)
- reprezentatívnosť (vzťah k tradíciám národa, vlastenectvu a národnému povedomiu)
- na literárne druhy (lyrika, epika, dramatika), resp. literárne typy (poézia, próza, dráma) a na literárne žánre a žánrové formy
Ľudová lyrika (poézia) – najrozšírenejšie diela = obradné piesne (svadobné, krstové, pohrebné); rodinné piesne; historické piesne; ľúbostné piesne; pracovné piesne (trávnice, pastierske valašské, banícke); uspávanky; zbojnícke (lyrické) piesne; regrútske a vojenské piesne; verbovačky
Ľudová epika (próza) = ľudová balada; ľudové rozprávky (čarovné, zvieracie, legendové, realistické, dobrodružné, humoristické); povesti; anekdoty.
Krátke formy ľudovej slovesnosti = príslovia (s mravným ponaučením; obsahujú zovšeobecnenie ľudových skúseností); pranostiky (z dlhoročnej ľudskej skúsenosti z pozorovania); porekadlá; hádanky; vyčítanky; rečňovanky
Ľudová dramatika (dráma) = obradové hry; koledové hry; ľudové divadlo (trojkráľové hry; betlehémy; bábkové hry)
Zberatelia a teoretici slovesného folklóru
- J. Kollár: Národnie zpievanky
- P. J. Šafárik: Písně světské lidu slovenského v Uhřích
- P. Dobšinský: Prostonárodné povesti slovenské
- Ľ. Štúr: O národných povestiach a piesňach plemien slovanských
- J. Francisci: Slovenské povesti
- A. Záturecký: Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia
- A. Melicherčík: Slovenský folklór
Stredoveká literatúra
- spočiatku bola spojená s magickými úkonmi a obradmi => čarovné obrady => zaklínania, zariekania
- kalendárny obradový cyklus (vynášanie Moreny; pálenie jánskych ohňov) Morena, Morena...;
- do 14. st. pod vplyvom kresťanstva pohanské zvyky a obrady postupne zanikajú
- rodinný obradový folklór (svadobné piesne, pohreby...)
- dramatické útvary (koledy, betlehem)
- balady zobrazujúce rodinné a spoločenské vzťahy
- krátke formy ľudovej slovesnosti = hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky ó vplyv Biblie
- dlhšie formy: báje, povesti, rozprávky – O dvanástich mesiačikoch (14. st.)
- od 15. st. – protiturecký odboj => vojenské, regrútske a historické piesne
- reaguje na historické postavy a udalosti (napr. turecké nebezpečenstvo), napr. piesne o Matejovi Korvínovi, balada Rabovali Turci...; z tohto obdobia sú aj regrútske a vojenské piesne (Hory, hory, čierne hory).
- 17. st. – ľudový odpor proti feudálom => zbojnícka tematika (piesne a rozprávky) – vrcholí v polovici 18. st.
- ľudové piesne zo sociálnym zameraním – O jánošíkovi, či rôzne vojenské piesne
- rozprávky – Popolvár najväčší na svete; O Popoluške (dej mal často trojstupňovú gradáciu, využíva čierno-bielu charakteristiku postáv, text obsahuje ustálené úvodné a záverečné formuly)
- 18. st. – prví zberatelia ústnej ľudovej slovesnosti
- 19. st. – vznik nových žánrov, napr. realistické a humoristické rozprávky, anekdoty
- v štúrovskom období výrazné zblíženie ľudovej slovesnosti a umelej tvorby => zľudovené piesne