Literatúra a umenie

Literatúra a umenie

umenie:

• osobitná forma (súčasť) spoločenského vedomia a špecifický odraz, poznanie a pretváranie skutočnosti
• je to aj súhrn umeleckých diel vytváraných v procese umeleckej činnosti, ktorá má svoje zákonitosti, pravidlá a normy
• umelec v tejto osobitnej estetickej činnosti utvára podľa zákonov krásy obrazy skutočnosti, a to pomocou umeleckej reči, ktorá má tiež svoje zákonitosti a princípy

druhy umenia:

• výtvarné umenie (maliarstvo, sochárstvo, grafika, …)
• slovesné umenie (poézia, próza, dráma)
• hudba (vokálne a inštrumentálne skladby)
• divadelné umenie (tragédia, komédia, herecká tvorba, scénografia, réžia, …)

literatúra pochádza z latinčiny zo slova littera (písmeno)

• význam slova literatúra – dvojaké chápanie:
• v širšom zmysle slova pokrýva všetky slovesné diela rozmanitej povahy t.j. neumelecké texty (vedecké, politické, právnické, náboženské, publicistické) ako aj umelecké
• v užšom zmysle slova sa pod pojmom literatúra chápu iba diela umeleckej povahy, čiže texty vytvorené a napísané s estetickým zámerom (s umelecko-estetickou funkciou)

funkcia literatúry: estetická, výchovná, náučná, poznávacia, zábavná

vznik literatúry:

• jej začiatky spadajú do starovekého Orientu, no najmä do antického Grécka, čiže do čias, v ktorých v slovesnej tvorbe začal pôsobiť slepý potulný básnik Homér
  (9.-8. stor. pred n. l.), známy ako autor dvoch hrdinských eposov Ilias a Odysea

členenie literatúry:

A)vecná literatúra:

• súbor všetkých písomných prejavov okrem umeleckej literatúry
• má tri základné okruhy:
  1. odborná literatúra
  2. publicistická literatúra
  3. administratívna literatúra

• najdôležitejšou vnútornou (obsahovou) príznakovou črtou vecnej literatúry je, že poskytuje informácie zodpovedajúce realite

B)umelecká literatúra:

• takisto vychádza z reality, no predpokladom na umelecké zovšeobecňovanie javov skutočnosti je fikcia, v ktorej má prvoradú úlohu autorova fantázia
• jej súčasťou je folklór, t.j. diela ústnej ľudovej slovesnosti
• poznáme ju aj pod názvom krásna literatúra alebo beletria

členenie:

1. populárna literatúra:
   • tvoria ju literárne diela určené pre nenáročného čitateľa
   • populárna literatúra je založená na dejovosti, emocionálnosti a senzačnosti,
   • jej charakteristickým znakom je zameranosť na neobyčajné životné osudy
     a hrdinstvá
2. dobrodružná literatúra:

• vyznačuje sa pútavým, dramatickým dejom vystupňovaným do nečakaných situácií
  a kolízií so silne zdôraznenými motívmi nebezpečenstva (Homérova Odysea)
• ponúka dočasný únik od každodennej reality do sveta ilúzie a fantázie

1.  literatúra faktu:

• má poznávacej funkcie
• literárne spracovanie vedeckých materiálov, faktov, historických i súčasných udalostí, skutkov, objavov
• ocitá sa na rozhraní medzi umeleckou a vecnou literatúrou

1. science-fiction:

• obsahuje súhrn textov s dejom exponovaným do budúcnosti
• stvárňuje udalosti, ktoré sa ešte neodohrali, no sú pravdepodobné podľa doterajšieho vývoja vedy a techniky, napredovania ľudskej spoločnosti

1. literatúra pre deti a mládež:

orientuje sa na tvorbu pre vekovo ohraničený okruh čitateľov – deti a mládež,
spravidla do 14 – 15 rokov

1. slovenský folklór:

• obsahuje umelecké výpovede ľudu, je súhrnom ľudskej kultúry, predovšetkým kultúry dedinského čitateľa
• anonymný autor tvorí text podľa potrieb a požiadaviek kolektívu, a iba vtedy,
  keď si ho kolektív osvojí a verejne reprodukuje, nadobúda príznaky verejného prejavu