Zóny pre každého študenta

Realizmus v slovenskej literatúre znaky

Realizmus v slovenskej literatúre

Realizmus ( z gréc. realis – skutočný) – v európskej literatúre sa začal uplatňovať v 30-tych rokoch 19. stor.

 Vznikol v podmienkach priemyselnej revolúcie, v čase zániku feudálneho spoločenského poriadku. Spisovatelia – realisti obrátili svoju pozornosť ku konkrétnemu, všednému životu, snažili sa podať pravdivý, verný a reálny obraz človeka a jeho prostredia. Realizmus sa v slov. literatúre rozvinul až v 80 – tych a 90- tych rokoch 19. storočia. Oneskorený nástup súvisel so zlou eko., kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku.

Realizmus prináša novú literárnu postavu – typický charakter (typ). Typ je taká literárna postava, ktorá je nositeľom vlastností väčšej skupiny ľudí, žije v typickom prostredí a hovorí typickým jazykom svojej spoločenskej vrstvy. V realizme mala prevahu próza (poviedky, novely, romány). Realizmus v slovenskej literatúre rozdeľujeme na 2. obdobia (1. a 2. vlna).

SLOVENSKÁ REALISTICKÁ LITERATÚRA

  1. Vlna (1880 – 1900):

Svetozár Hurban Vajanský (Tatry a more, Spod jarma, Verše, Letiace tiene, Suchá ratolesť)

Tatry a more – básnická zbierka, má 7 častí, v centre záujmu básnika je vzťah jednotlivca a národa, úsilie o národné sebavedomie, využil tu námety zo slovanskej mytológie, veršovanú poviedku, cyklus listov, z ktorých má každý iný charakter, napr. epické rozpravy o hrdinstve černohorského národa

Spod jarma , Verše – básnické zbierky

Obrázky z ľudu -  súbor žánrovo rôznorodných besedníc

Letiace tiene – novela, zobrazuje úpadok zemianskych rodín a ich pozemkového vlastníctva, podľa autora zemianstvo musí ostať verné pôde a tradíciám, jeho morálna záchrana je v spojení s uvedomelou slovenskou inteligenciou

Suchá ratolesť – dej je rámcovaný cestou kočom Vanovských a na konci podobnou scénou po roku, rozprávač i postavy hovoria kultivovanou rečou s cudzími slovami, hlavná postava Stanislav Rudopoľský jej zeman a umelec, posledný potomok starej zemianskej rodiny z Rudopolia, študoval právo vo Viedni, cestoval po Európe a k slovenskému národu nemal žiadny vzťah, z kozmopolitného bohéma sa mení na vnútorne presvedčeného predstaviteľa národnej idey, v závere románu Stanislav súhlasí, aby jeho rod prestal byť „suchou ratolesťou“ na strome slovenského národa a zapája sa do národného života

Koreň a výhonky, Kotlín

Pavol Országh Hviezdoslav (Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety, Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, Hájniková žena, Herodes a Herodias)

Terézia Vansová (Sirota Podhradských, Danko a Janko)

Sirota Podhradských – prvý román slovenskej ženy spisovateľky, využila v ňom podnety nemeckej rodinnej literatúry, snažila sa osloviť mladých čitateľov, ktorým chcela poskytnúť slovenskú náhradu za sentimentálne nemecké a maďarské knižky, aj keď sa autorka nevyhla niektorým znakom sentimentálnej prózy, román zaujal realistickým detailom, zachytením psychiky postáv, národnú problematiku, sústreďuje sa na etiku a mravnosť, hlavná hrdinka Viola Podhradská je ideálom ženskosti a svojou mravnou čistotou sa jej podarí víťaziť nad ľudským zlom

Kliatba – bol opísaný zvrhlý zeman, ktorý sadisticky vyvražďuje svoje obete 

Martin Kukučín (Dom v stráni, Do školy, Pred skúškou, Spod školského prachu, Vianočné oblátky, Keď báčik z Chochoľova umrie, Neprebudený, Rysavá jalovica, Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Dies irae – Dni hnevu, Mladé letá)

Rysavá jalovica – poviedka, zobrazil závažné problémy tej doby, alkoholizmus, milosrdenstvo, súcit, dej je groteskno – humoristický, dynamický, mená postáv, dialógy a situačná komika dodávajú dielu komickosť, autor využil rozprávkovosť v časti, keď opitému Krtovi pri návrate do rodnej dediny prihovárajú neživé predmety a v záver, keď sa vyberie do sveta.

Neprebudený – poviedka

Mladé letá – novela zo študentského prostredia zo života dedinských farárov a rechtorov

Dom v strání – román z prostredia dalmatínskej dediny, sústreďuje sa na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a sedliakmi, dominuje tu zobrazenie kolobehu života, láska a smrť, predstavy dvoch ľudí sa rozbijú o tvrdú realitu spoločenských rozdielov, autor zachytil rozmanité prostredia, postavy z ľudu, zvyky, tance, zobrazil dobré vlastnosti statkárov i sedliakov, ich pracovitosť

Mať volá – románová skladba, v ktorej opisuje život chorvátskych vysťahovalcov v Chile

Lukáš Blahosej Krasoň – historický román o štúrovskom básnikovi Samovi Bohdanovi Hroboňovi

Komasácia – divadelná hra, ktorá svojím dedinským námetom, sociálnou problematikou a ľudovou rečou postáv bola predstupňom k neskoršej dramatickej tvorbe Tajovského

Elena Maróthy – Šoltésová (Moje deti, Sedemdesiat rokov života)

Moje deti – dva životy od kolísky po hrob – memoárovo-biografický román, kniha je vrcholom jej tvorivého úsilia, v zápiskoch zachytáva život i smrť oboch svojich detí, začína od Elenkiných dvoch rokov a Ivanovho narodenia, nájdeme tam nielen usmievavé čaro drobných detských dobrodružstiev, ale aj ich povahové rozdiely a hlboký smútok matky, ktorá nakoniec stratila obe deti

Túto generáciu formovalo matičné ovzdušie Martina, ktorý sa stal centrom národného a kultúrneho života v 2. polovici 19. stor. Postavy si vyberali zo sedliactva, slovenskej inteligencie a zemanov, zaujímali ich vzťahy medzi spoločenskými vrstvami a budúcnosť zemianstva. V popredí je stále národná otázka, u niektorých nachádzame maďarónske postavy. Ich prínosom je sylabotonický verš (Vajanský, Hviezdoslav), bohatstvo literárnych žánrov – óda, elégia, balada, lyrickoepická skladba, epická skladba (román vo veršoch), veršovaná tragédia, čoraz častejšie romány atď.

Prevláda próza, poéziu píšu P. Országh Hviezdoslav a S. Hurban Vajanský.

  1. Vlna (1900 – 1918)

 Blažena Slančíkova Timrava (Za koho ísť, Pomocník, Ťažké položenie, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Tá zem vábna, Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Hrdinovia)

Na jednom dvore, Mocnár, Ťapákovci – poviedky zo života dedinského ľudu

Za koho ísť, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Pozde – poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie

Hrdinovia, Skon Paľa Ročku – poviedky a novely s témou vojny

Skúsenosť, Všetko za národ – práce s autobiografickým charakterom

Jozef Gregor Tajovský (Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky, Maco Mlieč, Na chlieb, Apoliena, Mamka pôstková, Statky zmätky)

Rozprávky, Besednice, Rozprávky pre ľud, Smutné nôty, Spod kosy, Tŕpky – zbierky poviedok

Maco Mlieč – sociálne ladená poviedka, ktorú autor vyrozprával v prvej osobe, vyvolal dojem skutočnej udalosti, na lúkach stretol richtárovho kraviara Maca pri pasení kráv, poznal ho z videnia, vedel, že jeho gazda – richtár má asi 60 rokov, Maco vyzeral oveľa starší, celý život ťažko pracoval a peniaze od gazdu nedostával, nemal rodinu, na svoju sluhovskú vernosť a prácu bol pyšný, kým boli jeho rodičia nažive, tak mu gazda platil, ale keď pomreli ostal slúžiť naďalej u gazdu iba za oblečenie,, tabaku a pálenku až do svojej smrti

Apoliena – poviedka o hluchom dievčati, ktorému sa rovesníci vysmievajú a svoje správanie k nej zmenia až vtedy, keď zistia príčinu jej hluchoty – otec opilec ju často bil

Mamka pôstková – poviedka opisuje utrpenie čestnej, pracovitej, statočnej dedinskej ženy, ktorá prežila ťažký život s mužom pijanom, synom ľahtikárom, ktorý opustil ženu s deťmi a robil v inej dedine, rozprávačom je bankový úradník, ktorého rozprávanie pôsobí hodnoverne, prejavuje svoju náklonnosť k postavám pomocou zdrobnenín, prísloví, nárečových prvkov, mamka dlhovala banke 3 koruny a úradníci udivení sledovali, ako čestne vracala grajciar po grajciari zo svojej dlžoby, nakoniec zrobená, zostarnutá predá aj perinu, aby mohla banke splatiť dlh a pokojne zomrieť, mamka Pôsková predstavuje na rozdiel od Maca Mlieča morálnu silu ľudu

Ženský zákon – veselohra

Statky – zmätky – sociálna dráma v 4 dejstvách, názov vyjadruje hlavnú myšlienku: statky (majetky) spôsobujú zmätky v medziľudských vzťahoch, nad ľúbostným citom víťazia majetkové záujmy, chcel ukázať spoločenské, morálne i osobné následky honby za majetkom: rozbroje v rodinách, vzájomnú nenávisť, rozbitie manželstiev, morálny úpadok

Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina – drámy, v ktorých sa odkláňa od súčasnej tématiky, prevažuje v nich dokumentárna vernosť

 Ľudmila Podjavorinská ( Blud, V otroctve, Žena, Zajko – Bojko, Medový hrniec, Čin čin)

Zajko Bojko, Medový hrniec, Čin – čin, Baránok boží – literatúra pre deti

Z vesny života – zbierka básní, napísaná pod vplyvom doznievajúceho romantizmu

Po bále, Na bále, Prelud – epické básne, príkon k básnickému realizmu

Žena - novela

 

Janko Jesenský (Verše, Verše II, Čierne dni, Na zlobu dňa, Reflexie, Malomestské rozprávky, Zo starých časov, Demokrati, Pani Rafiková, Otroci, Slnečný kúpeľ, Štvorylka)

Demokrati

- román, v ktorom sa autor zmenil z mierneho parodika drobných nedostatkov malomestskej spoločnosti na zásadného kritika československých politických kruhov

- 1. časť sa odohráva v Starom meste a druhá v BA

- mladý právnik doktor Landík, zakladá spolok Rovnosť na podporu ideálov demokracie

- mäsiarovi Tolkošovi sa veľmi páči kuchárka Hana, ale on ako živnostník a mešťan sa k nej bojí priblížiť. Landik sa s ním staví a začne chodiť za Hanou, ale jeho stávka prerastie do skutočnej lásky. To vyvoláva rozpad spolku Rovnosť a mäsiarovi intrigánstvo. Landíkova rodina ho vyšle na návštevu, kde sa zoznamuje so Želkou Petrovičovou a touto postavou vstupuje do deja aj spoločenská smotánka, jej životný štýl, otvorené flirtovanie, snaha byť moderným. Predstaveným Landíka sa nepáči, že chodí s obyčajnou slúžkou a za trest ho prekladajú na vyššie miesto do BA. Aj slúžku Hanku potrestajú, vyhodia ju zo služby a osudy mladých ľudí, spojené putami rozumu (idea rovnosti) a srdca (city lásky) sa dočasne rozchádzajú. V II. časti malomestské klebetníctvo a intrigánstvo je tu nahradené politickými machináciami a veľkú lásku vystrieda svetácky flirt. Postava Landíka je zatlačená do úzadia. Autor poskytuje pohľad na vysokú štátnu byrokraciu, kde karierizmus ovplyvňuje konanie postáv. Advokát Petrovič je ochotný pre kariéru urobiť všetko aj podplatiť opozíciu, podarí sa mu dostať z krajinskej politiky do ríšskej, ale program strany je postavená na sľuboch a zavádzaní voliča. Jeho dcéra Želka je síce vzdelaná, ale oveľa viac ju zaujíma móda ako kultúrne dianie, žije prázdnym životom naplneným flirtovaním a ochotne zaúča gymnastike lásky aj mladého Landíka. Jej ženským protipólom je Hanka, ktorá je láskavá, dobrosrdečná a nezištná. V závere románu sa rúca rovnováha a stabilita vzťahov, všetko sa mení: Landík sa rozchádza so Želkou, ktorá nachádza v starom statkárovi nádejnú partiu pre svoj ďalší život. Landík sa vracia do Starého mesta, ako politický kandidát stráca všetky nádeje, ale v hanke nachádza vyvolenú svojho srdca, teraz už ako dedičku strateného otca – statkára Dubca.

  1. vlnu realizmu predstavuje tvorba mladšej generácie spisovateľov, ktorá vstúpila do literatúry v 90. rokoch 19. storočia. Autori priniesli kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy a problémy. Ich hrdinom nebol zeman, ale chudobný človek z najbiednejších vrstiev. Boli to skutočné postavy odpozorované zo života. Autori uprednostňujú poviedku (Tajovský cykly poviedok), novely a románové diela sú menej frekventované. V obsahu diel prevláda sociálna situácia ľudu (Tajovský) a vnútorný život človeka (Timrava – zakladateľkou psychologického realizmu u nás). Národnej téme sa venujú menej často ako 1. vlna. Cenná je sonda do malomestských pomerov (Jesenský).

Ľ. Podjavorinská dosiahne vysokú úroveň v tvorbe pre deti. Prevláda próza, dráme sa systematickejšie venuje J. Gregor Tajovský.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14775-realizmus-v-slovenskej-literature-znaky/