1. Staroveká literatúra

1. STAROVEKÁ LITERATÚRA

(3. tisícročie pred n. l. - 5 storočie n. l.)

1. Orientálna literatúra (Blízky východ)
   2. Antická literatúra (Grécko, Rím)
2. Orientálna literatúra:

Staroegyptská literatúra – najstaršie písomné pamiatky na svete
Kniha mŕtvych – najstaršia kniha

Sumerská literatúra – vynašli klinové písmo a koleso
Chammurapiho zákonník – najstarší zákonník na svete

Indická literatúra – tu sú najznámejšie tzv. védy – zbierky hymien a ponaučení, + eposy
Mahábharáta, Rámajána – najznámejšie eposy
Kamasutra – sexuálna príručka pre bohatšie vrstvy v Indii

Hebrejská literatúra – najmladšia literatúra

Biblia – najvýznamnejšie dielo, delí sa na Starý zákon a Nový Zákon

Starý zákon – udalosti pred narodením Krista

Nový zákon – po narodení, skladá sa zo 4 evanjelií – Marek, Lukáš, Ján, Matúš

posledná kniha – Zjavenie Jána

Epos o Gilgamešovi - hrdinský epos, je považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry
(2000 rokov pred n. l.). Nepoznáme autora ani celú verziu tohto diela. Témou eposu je púť uruckého kráľa Gilgameša za nesmrteľnosťou a ideou diela je hľadanie odpovede na otázku zmyslu ľudského života. Nesmrteľnosť si človek môže zabezpečiť činmi, ktorými sa zaslúži o ľudstvo a národ. Gilgamešov otec bol smrteľný muž, matka bola bohyňa, a preto bol Gilgameš z väčšej časti boh a z menšej časti nesmrteľný človek. Mal výnimočný pôvod, výzorovo to bol krásny muž, vysoký, ramenatý, s kučeravými vlasmi. Bohovia ho obdarili silou a odvahou. Bol však tvrdý k ľudom a od bohov dostal dôvtip a múdrosť. Gilgameš bol prísny kráľ mesta Uruk, vyžadoval od ľudí veľa práce. Nešťastí obyvatelia požiadali o pomoc bohyňu, ktorá vytvorila silného polodivého človeka menom Enkidu. Ten mal zápasiť s Gilgamešom a vyhral nad ním. Obidvaja sa napokon spriatelili a vybrali sa do Libanonských hôr, aby zničili obra Chuvavu, ktorý robil ľuďom zle a porazili ho. Neskôr Enkidu urazil bohyňu, čím privolal na seba jej kliatbu a zomrel. Gilgameš smútil nad stratou priateľa, a preto sa rozhodol nájsť jediného predka, ktorého bohovia obdarili nesmrteľnosťou. Chcel pochopiť tajomstvo večného života. Nevydržal však bdieť 6 dní a 7 nocí, a tak nezískal nesmrteľnosť.

Charakteristika eposu:
Epos rozpráva o významných udalostiach, hlavný hrdina bol vznešený človek a vyznačoval sa mimoriadnymi vlastnosťami, konal hrdinské skutky. Do konania ľudí zasahujú bohovia a spôsobujú nečakané zvraty.

Kompozícia eposu:

1. invokácia – vzývanie múzy
2. propozícia – stručné naznačenie deja
3. in medias res – uprostred deja
4. záverečné spevy

Eposy prednášali rapsódovia.
Eposy boli písané časomierou hexametra (6veršie).

1. Antická literatúra:
2. storočie p. n. l. – 5. storočie n. l.

Grécko, Rím

Grécka literatúra

Bola originálna, vyrastala z národa, k národu sa aj obracala, vychádzala z mýtov a bájí.

Homér napísal eposy Ilias a Odysea

Ilias – Námet čerpá z cyklu o trójskej vojne, ale vykresľuje iba posledných 51 dní. Epos má 24 spevov a 15693 veršov. Základom deja je Achillov hnev, trójania začali víťaziť, a preto Patrokles poprosil svojho priateľa Achilla, aby mu požičal svoju výzbroj. Patrokla však zabil Hektor v domnení, že je to Achilles. Achilles sa rozhodne pomstiť Patroklovu smrť a v súboji Hektora zabije. Jeho mŕtve telo vláči okolo hradieb. Hektorovým pohrebom sa epos končí. Príčina trójskej vojny: princ Paris uniesol trójsku Helenu.

Odysea – Autor vykresľuje návrat gréckeho hrdinu Odysea po skončení trójskej vojny, zachytáva posledných
41 dní. Odyseus urazil boha Poseidona a za trest sa musel 10 rokov plaviť po mori, počas svojej plavby zažil mnoho dobrodružstiev, až sa napokon vrátil do rodnej Itaky, kde ho čakala manželka Penelopa a syn Telemachos.

Ezop písal bájky (Jeleň pri jazierku, Pes a kúsok mäsa, Hvezdár,..).

Sapfó žila na ostrove Lesbos, kde zriadila dom múz, učila mladé dievčatá recitovať básne.

Grécka dráma – rozvinula sa z obradových hier na počesť boha Dionýza (boh vína)

Tragédia vznikla z ditirambov, ktoré spieval zbor Dionýzových kňazov prezlečených za capov.
Za gréckych čias bola tragédia spojením hovoreného slova, tanca a spevu.
Tragédia sa začínala príchodom zboru – parodos a odchodom – exodos.

Znaky drámy: námety sa čerpali z bájí a mytológie
* jednota času (dej sa musel odohrať za 1 deň)

* jednota miesta (príbeh sa odohráva na 1 mieste)

* jednota deja (držali sa 1 dejovej línie)

Kompozícia drámy:

1. expozícia – úvod 4. peripetia - obrat
2. kolízia – zápletka 5. katastrofa – riešenie
3. kríza - konflikt

Sofokles

Bol najznámejší grécky dramatik, najznámejšie dielo Antigona – tragédia.
Kompozícia: prológ, 5 dejstiev, epilóg
Postavy: Antigona – Oidipova dcéra, ktorá dáva prednosť povinnosti voči bohom, tradíciám a rodine
pred vlastným šťastím

Isména – je sestra Antigony, je nevýbojná a ústupčivá
Polyneikos a Eteokles
Kreón – nový kráľ Téb, neľútostný, nehľadí na názory iných ľudí a prieči sa božským
zákonom

Eurydika – Kreónova manželka a matka Haimóna

Haimón – syn Kreóna a Eurydiky, milujúci snúbenec Antigony

Deti kráľa Oidipa – Antigona, Isména, Polyeikos a Eteokles žijú v Tébach, kde žije Kreón. Obaja bratia chcú vládnuť, ale keďže sa nevedia dohodnúť, Polyneikos sa rozhodne tiahnuť proti Tébam. Obaja v tomto boji zahynú, Eteokles však ako obranca a Polyneikos ako vlastizradca. Kreón zakázal Polyneika pochovať, ale Antigona jeho zákaz poruší. Antigona prosí Isménu, aby jej pomohla a presviedča ju, že nebude rešpektovať ľudský príkaz Kreóna, ktorý šliape nielen po ľudských, ale i božských zákonoch, a tak ako Eteoklovi, aj Polyneikovi preukáže posledné pocty. Kráľ svojím zákazom chce viac ako boh, Antigonu dá zaživa pochovať, a tým spustí sled tragických udalostí. Antigona sa v hrobe obesí na závoji, Haimón sa od žiaľu prebodne, Eurydika od žiaľu umiera.
Jediný, kto ostáva nažive, je Kreón, ktorý svojím pričinením prišiel o svojich milovaných.
Antigona sa končí epilógom a týmito slovami: „Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní, nehrešte,
uráža to bohov. Človeka, ktorý si veľa o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest
a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“

Rímska literatúra

Nebola pôvodná, bola iba napodobeninou gréckej literatúry. Rimania najskôr prekladali diela z gréckej literatúry, až neskôr pristúpili k vlastnej tvorbe.

Dráma – prvý dramatik Plautus – ako prvé písal preklady gréckych hier a neskôr písal ľudové komédie.
Námety si vyberal z každodenného života, najznámejšie hry boli: Komédia o hrnci, Chvastavý vojak.

Epika – Reagovala skôr na spoločenský a politický život v Ríme, rozvíjalo sa najmä rečníctvo – Cicero, Caesar.

Poézia – Vychádzala z foriem a motívov gréckej literatúry helenistického obdobia.

Vergílius
Vytvoril pastierske idyly pod názvom Bucolica a epické básne, v ktorých oslávil roľnícky život – Georgica. Najvýznamnejším dielom je Aeneas. Je to epos, ktorý má 12 spevov a 9990 veršov. Aeneas bol synom bohyne Venuše. Po dobytí Tróje na príkaz boha Jupitera odchádza z vlasti a dlhé roky blúdi po mori. Neskôr sa usadí v Latiu, ožení sa s Laviniou, s ktorou neskôr založí nový rod. Aeneas stelesňuje rímsky ideál dokonalého človeka, ktorý dáva prednosť spoločenským záujmom pred vlastným šťastím.

Horatius
Napísal Ódy, Satiry  a Listy. Najznámejšie dielo je Kým si mladý – uvažuje podľa vlastných predstáv a užíva si drobné radosti života.

Ovídius
Písal ľúbostnú poéziu, diela Umenie milovať, Liek na láskua Listy heroín. Napísal rozsiahlu básnickú skladbu Metamorfózy (Premeny), zveršoval 250 gréckych a rímskych bájí a povestí, ktoré sú vybudované na motíve nejakej premeny.