2. Staroslovienska literatúra

1. STAROSLOVIENSKA LITERATÚRA

Slovenská stredoveká literatúra sa delí na:

1. starosloviensku literatúru
2. literatúru písanú po latinsky, česky, slovakizovanou češtinou

Začiatky slovenskej literatúry spadajú do stredoveku. Písaná literatúra vzniká vo Veľkomoravskej ríši prijatím kresťanstva. Začalo sa šíriť zo západu. Hlásali ho franskí kňazi latinským jazykom.
Ľud tomuto jazyku nerozumel, pretože sa rozširoval veľmi pomaly. Panovník Rastislav pochopil, že kresťanstvo je oporou feudálneho štátu. Zároveň však videl, že prijatím kresťanstva od Franskej ríše sa Veľká Morava dostáva do politickej a kultúrnej závislosti od nej.
Obrátil sa preto na východ – Byzantskú ríšu. Vyžiadal si od cisára Michala III. vierozvestcov ovládajúcich reč, ktorou hovorili naši predkovia. V roku 1863 poslal cisár 2 bratov.
Boli to učení Gréci, poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska. Týmto nárečím – zrozumiteľným šírili u nás kresťanstvo. Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov a nadvládu nad Veľkou Moravou. Trojjazyčníci uznávali ako liturgický jazyk iba latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu. Franskí kňazi obvinili oboch vierozvestcov pred pápežom z bohorúhačstva. Konštantín a Metod museli prísť obhájiť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti a zamedzili prenikanie nemeckého vplyvu:

1. Zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku, v Bulharsku ju Metodovi žiaci zjednodušili na cyriliku
2. Založili prvý slovanský literárny jazyk – staroslovienčinu
3. Vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru

Prekladová literatúra – Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny bohoslužobné knihy – misál, breviár, žaltár, evanjeliá a jedno svetské dielo – Súdny zákonník pre svetských ľudí. Metod preložil takmer celý Starý zákon. Najstaršie sú Kyjevské listy a Pražské zlomky.

Pôvodná literatúra vznikala na veľkomoravskom i bulharskom území.
Proglas je veršovaný predslov k evanjeliu. Jeho autorstvo sa pripisuje Konštantínovi.
Je to prvá slovanská báseň. Je napísaná obrazným štýlom a obsahuje biblické citáty.

Moravsko-panónske legendy sa skladajú z 2 častí:

1. Život sv. Konštantína
2. Život sv. Metoda

Sú umeleckou prózou a zároveň historickým dokumentom. Pridržiavajú sa konkrétnych faktov a udalostí a verne rozprávajú o živote vierozvestcov.

Život sv. Konštantína hovorí o jeho povahe, detstve, štúdiu a jeho mimoriadnom nadaní a veľkej učenosti. Dozvedáme sa aj o pomeroch, ktoré vládli vo Veľkomoravskej ríši. Legenda sa končí Konštantínovou predčasnou smrťou a pohrebom.

Život sv. Metoda spomína stručne jeho mladosť, jadro však tvorí vyslanie na Veľkú Moravu a jeho tamojšiu činnosť. Obraz politických pomerov i zmýšľania a rozvrstvenia vtedajšej spoločnosti.

Ďalšie legendy:

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
Svorad bol Benediktovým učiteľom, ktorý sa týral, aby sa dostal do neba. Hladoval 40 dní, tvrdo pracoval, nespal. Svorad vzkriesil mŕtveho zbojníka (zázrak). Napadli ho zbojníci a hodili ho do Váhu. Po roku jeho telo ostalo nepoškodené (ďalší zázrak).

Legendy o sv. Štefanovi:

Sú zamerané na obdobie vlády Štefana I.. Zobrazujú spoločenský, politický a cirkevný život v uvedenej dobe. Legendy rozprávajú napr. o boji Štefana I. s maďarskými pohanskými kniežatami. Venujú sa aj postupnému budovaniu cirkevnej organizácie.