V 14. storočí sa rodí nová epocha, ktorá je
bohatá na významné objavy a vynálezy:
1492 – objavenie Ameriky, Ján Guttenberg – kníhtlač, pušný prach, strelné zbrane, kompas,
heliocentrický názor
Spoločenská situácia: Vznikla nová trieda – meštianstvo (buržoázia).
Humanizmus a renesancia sa začali
rozvíjať v Taliansku a postupne aj v iných európskych krajinách.
Humanus – ľudský, renaissance – obrodenie,
znovuzrodenie.
Cieľom týchto hnutí bolo obrodenie človeka v duchu.
Humanizmus a renesancia odmietali náboženskú ideológiu, odvracia sa od nadpozemského sveta a prikláňa sa k pozemskému. Zdôrazňuje práva človeka na prirodzené a radostné prežitie života.
Humanizmus a renesancia používali sprvu iba latinský jazyk a neskôr sa
začali používať národné jazyky.
V tomto období sa začala vyvíjať rétorika (rečníctvo).
Dante Alighieri
Bol najvýznamnejším
predstaviteľom humanizmu a renesancie v Taliansku.
Napísal veľkú epickú báseň pod názvom Božská komédia. Má 3 časti. Peklo,
Očistec, Raj.
Zobrazuje cestu Danteho duše po záhrobí. V pekle a očistci ho sprevádza básnik Vergílius a v raji jeho milá
Beatrice. Danteho duša predstavuje ľudstvo, Vergílius rozum a Beatrice nadpozemskú dokonalosť. V tejto básnickej skladbe sa striedajú 2
svety: stredoveký náboženský svet a renesančný pozemský svet. Má 100 spevov. Je napísaná v trojveršových strofách a kompozícia diela
pozostáva v symbolike čísla 3 (má 3 časti, každá časť má 33 spevov).
Giovanni Boccaccio
Napísal dielo Dekameron. Je to zbierka 100 noviel, ktoré majú spoločný dejový rámec. 10 mladých ľudí odišlo z Florencie na vidiek, kde sa ukryli pred morovou epidémiou. Každý deň si rozprávajú príbehy v ktorých opisujú lásku, vysmievajú sa z hlúpostí a pokrytectva, z nerestí duchovných a dokonca niektoré poviedky majú erotický podtón. Každá z nich sa končí ponaučením.
Miguel de Cervantes Saavendra
Patril k najvýznamnejším predstaviteľom. Napísal dielo Dômyselný rytier Don Quijote de la
Mancha.
Autor sa v tomto diele vysmieva z populárnych rytierskych románov. Hlavnou postavou je Don Quijote,
ktorý sa
pomätie z čítania rytierskych románov. Ako protiklad je tu postava jeho zbrojnoša menom Sancho Panza, ktorý je obyčajný sedliak
a rozmýšľa zdravým sedliackym rozumom. Don Quijote si nájde svoju milú Dulcineu a na nevládnom koni so vznešeným menom Rocinante sa vydáva
na rytierske výpravy. Chce naprávať krivdy a pomáhať utláčaným. Jeho dobrodružstvá sa však vždy končia nejakým fiaskom, alebo dokonca
bitkou.
Román je obrazom konfliktu 2 svetov – sveta ušľachtilých ideálov a nemilosrdnej skutočnosti.
Humor a satira v tomto
diele sú zamerané na kritiku tohto diela.
Francois
Villon
Diela: Malý testament, Veľký testament, Kodicil
Francois Rabelais
Napísal román Gargantua a Pantagruel . Sú to dvaja obri, otec a syn. Je to smiešna satira na vtedajšiu spoločnosť.
Anglická humanistická a renesančná literatúra
Rozvoj drámy zaznamenal vrchol v tzv. alžbetínskom období.
William Shakespeare
Bol najvýznamnejším predstaviteľom. Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na komédie, tragédie a historické hry.
Komédie – Sen noci svätojánskej, Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku
pre nič, Ako sa vám páči, ...
Tragédie – Hamlet, Rómeo a Júlia, Otello, Macbeth, Kráľ Lear, ...
Historické hry – Henrich IV.,V., VI., VIII., Richard III., ...
Hamlet
Dej sa odohráva v Dánsku na zámku Elsinor.
Hlavné postavy: Hamlet – dánsky princ, syn zosnulého kráľa,
synovec Claudia
Claudius – nový kráľ, Hamletov strýko, vrah a brat Hamletovho otca
Gertrúda – kráľovná, Hamletova matka
Ofélia – Hamletova milá
Polonius – hlavný kráľovský radca, otec Ofélie a Laerta
Laertes – Oféliin brat
Dánsky
kráľovič Hamlet sa dozvedá od svojho strýka Claudia, že jeho otec je mŕtvy. Claudius si zobral za manželku Hamletovu matku a stal sa novým
kráľom. Hamlet je smutný, trúchly za otcom, nevie pochopiť,
ako sa jeho matka mohla ani nie 2 mesiace po otcovej smrti znova vydať. Za
Hamletom prichádza stráž a hovorí mu, že na hradbách sa zjavuje duch jeho mŕtveho otca. Hamlet sa odchádza presvedčiť.
Na hradbách
sa Hamlet stretáva s duchom svojho otca. Ten mu prezrádza príčinu svojej smrti.
Nezabil ho had, ako sa hovorí, ale zabil ho brat Claudius
(jed do ucha). Duch vyzýva Hamleta aby ho pomstil,
ale matke nemá ublížiť. Hamlet si to zapisuje a prisahá pomstu, začína sa tváriť,
ako keby sa zbláznil.
Kráľ pozýva Hamletových bývalých spolužiakov (Rosencrantz a Guildenstern), ktorí majú zistiť, čo sa s ním
deje. Hamlet však odhaľuje pascu a neprezradí príčinu. Polonius je presvedčený, že za Hamletovo pobláznenie môže láska (Polonius zakázal
Ofélii stretávať sa s Hamletom; argumentoval tým, že Hamlet je budúci kráľ a dominantná je u neho poddanosť k vlasti a náklonnosť
k nej je len prechodná). Chcú sa dozvedieť, či je to naozaj tak. Nechajú Hamleta a Oféliu osamote a sledujú ich. Hamlet tuší úskok,
a preto predstiera bláznovstvo naďalej. Neskôr sa zamýšľa nad smrťou a zmyslom života. Hamlet je na Oféliu tvrdý, útočí na ňu a na
ženy ako také, aj sám seba zobrazuje v negatívnom svetle. Hovorí, že jeho láska je minulosťou. Kráľ začína mať pocit,
že jeho
pomätenie nesúvisí s láskou. Prichádza herecká družina. Hamlet predpokladá, že keď herci zahrajú hru o zavraždení kráľa, pravý vrah
sa prezradí. Hamlet dáva hercom inštrukcie. Poverí svojho priateľa Horatia,
aby sledoval reakcie kráľa. Podobne ako v skutočnosti, aj
v hre otrávia kráľa. Claudius nevydrží hru pozerať a celý bledý odchádza. Kráľ má strach, nevie, čo robiť, obracia sa k Bohu.
Prichádza Hamlet, chce ho zabiť,
ale uvedomí si, že ak ho zabije uprostred modlitby, vlastne ho spasí. Matka sa chce s Hamletom
porozprávať. Pozýva ho do svojej komnaty, predtým však povie Poloniovi, aby sa ukryl za záves a počúval. Hamlet prichádza, vyčíta matke
jej vinu, kráľovná kričí. Hamlet zbadá, že je niekto za závesom, predpokladá, že je tam Claudius a s výkrikom, že je tam potkan, bodne
meč do závesu a zabije Polonia. Hamlet odchádza s jeho telom. Kráľ má ešte väčší strach, preto posiela Hamleta s Rosencrantzom
a Guildensternom do Anglicka s listom, v ktorom je napísané, že ho majú popraviť. Hamlet však vytuší pascu a zamení list. Za kráľovnou
a kráľom prichádza Ofélia, je pomätená, nevie presne, čo sa stalo s jej otcom, prichádza aj jej brat Laertes, je rozzúrený, obviňuje
kráľa z vraždy svojho otca. Ten má strach a sľubuje mu vysvetlenie. Dozvie sa, že jeho otca zabil Hamlet. Chce sa pomstiť. Kráľ však
vymyslí plán, aby to nevyzeralo ako vražda. Laertes bude mať s Hamletom súboj, bude mať otrávený meč, a ak by to náhodou nevyšlo, kráľ
mu dá otrávený nápoj. Dozvedáme sa, že sa pomätená Ofélia utopila. Na cintoríne, kde sa chystá Oféliin pohreb, sa dostáva do konfliktu
Laertes a Hamlet, výsledkom ktorého bude súboj. Laertes má otrávený meč. V boji sa darí Hamletovi, kráľovná pripíja na jeho úspech
z otráveného vína. Laertes škrabne Hamleta otráveným kordom, ten sa rozzúri, v boji zblízka si vymenia kordy a Hamlet hlboko zraní Laerta.
Kráľovná padá otrávená na zem. Zranený Laertes prezrádza tajomstvo o jede. Hamlet škrabne kráľa otráveným kordom, a potom ho prinúti
vypiť otrávené víno. Hamlet a umierajúci Laertes sa zmierujú. Aj Hamlet cíti, že slabne a prosí Horatia, aby vydal pravé svedectvo
a očistil Hamletovo meno. Prichádza nórsky princ Fortinbras, vracajúci sa z bojovej výpravy na Poľsko, ktorý sa má na Hamletovo želanie
stať dánskym kráľom.
Hamlet je renesančný hrdina, ktorý verí v spravodlivosť, čisté ľudské vzťahy, ale skutočnosť v ňom vyvoláva sklamanie a pesimizmus. Napriek tomu sa nevzdáva a bojuje za vznešené ideály.