Zóny pre každého študenta

4. Slovenská baroková literatúra (1650 – 1780)

SLOVENSKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA (1650 – 1780)

Barok sa začala vyvíjať v Španielsku a Taliansku a neskôr v iných európskych krajinách. Slovo barok pochádza z talianskeho slova barocco – perla nepravidelnej formy. Z baroka sa neskôr vyvinul smer rokoko.
Barok vyrastal z pochmúrnej situácie – turecké nájazdy, tridsaťročná vojna, náboženské boje medzi katolíkmi a evanjelikmi a taktiež súperenie panovníckych radov medzi sebou. Ľudí sa zmocňoval pesimizmus, začali sa odvracať od pozemského života a prikláňali sa k nadpozemskému životu.

 

Znaky barokovej literatúry:

*opätovný príklon k náboženskej ideológii
*rozpoltenosť barokového človeka a jeho nevyrovnanosť
*snaha pôsobiť na city a zmysly života (dekoratívnosť, ozdobnosť, nadnesený štýl)

 

Heslo barokovej literatúry bolo Vanitas vanitatum (lat.) – Márnosť nad márnosť.
Barok sa rozdelil na cirkevný (katolícky a protestantský) a svetský (šľachtický, meštiansky, ľudový).

Barok na Slovensku vznikal tiež v pochmúrnom období – turecké vpády. Habsburgovci ako panovnícky rod upevňovali feudalizmus a ich politika bola zameraná proti ľudu a meštianstvu. Veľký podiel na tom mali protihabsburgské boje, protireformácia, hlad, rôzne epidémie a mor. Protestanti a katolíci sa navzájom prenasledovali, strediskom katolíkov bola Trnava, sídlila tu prvá katolícka univerzita, ktorú založil Peter Pázmáň v prvej polovici 17. storočia. Evanjelici mali centrum v Prešove.

Hugolín Gavlovič

Napísal zbierku Valašská škola mravúv stodola.
valašská škola - múdrosť a skúsenosť pastierov; mravúv stodola – správanie, morálne zásady
Táto zbierka poskytuje čitateľom mnoho mravných ponaučení na základe morálnych zásad, oceňuje statočnú a tvorivú prácu, vyzdvihuje význam vzdelania a umenia, vychováva človeka k poslušnosti a etike.

Patria sem knihy:

Bohatý má mnoho penez a chudobný detí – slovakizovaná čeština, peniaze môžeme stratiť, deti nie

Veľmi je hlúpy, kto vlast svoju tupí – máme byť hrdí na svoju vlasť

Hle človek opilý, žádnému nemilý

Ján Baltazár Magin

Ostne alebo obrana je jeho národná a jazyková obrana na spis maďarského profesora, ktorý znevažoval minulosť i prítomnosť Slovákov a Slovanov.

Ján Simonides

Väznenie, vyslobodenie a putovanie je najpozoruhodnejšia latinská rukopisná cestopisná próza.
V tomto diele vykresľuje rôzne útrapy, ktoré museli prenasledovaní evanjelici prežiť vo väzení.
Opisujú úmornú cestu na galeje, svoj útek,..

Daniel Krman

Napísal najdôležitejšiu cestopisnú prózu. Bol vysokým evanjelickým hodnostárom a politickým prívržencom Františka Rákociho. V rokoch 1708-1709 cestoval s náboženským poslaním za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý práve bojoval v Bielorusku proti cárovi Petrovi Veľkému. Krman na svojej ceste prešiel Prusko, Litvu, Bielorusko, Ukrajinu, Moldavu a Poľsko. Všetky svoje skúsenosti zaznamenal v cestopisnej próze Itinerarium.

Odborná próza zaznamenala prudký rozvoj v 2. polovici 17. storočia, ale najmä v 18. storočí. Trnavská univerzita mala viac humanitný charakter (barokový), Prešovské kolégium sa zameriavalo viac na prírodnú filozofiu.

Matej Bel

Bol najvýznamnejším vedcom tohto obdobia, polyhistor. Pochádza z Očovej, bol rektorom Banskobystrického, neskôr Bratislavského lýcea. Zaoberal sa uhorskou kultúrou, históriou, jazykovedou, národopisom, zemepisom, hospodárstvom a prírodnými vedami. Napísal mnoho článkov a diel po latinsky, nemecky, maďarsky a česky.
Bel používal moderné vedecké metódy, mal vopred pripravený vedecký výskumný plán, zorganizoval si sieť spolupracovníkov, opieral sa o historické pramene a archívne dokumenty. Tým sa stal predchodcom osvietenskej vedy. Vyvrcholením vedeckej práce bolo rozsiahle dielo Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku.
Obsahuje historické, zemepisné, národopisné a prírodovedné poznatky z niekoľkých uhorských stolíc.
Matej Bel bol aj uznávaným jazykovedcom.
Napísal úvod ku gramatike Pavla Doležala: Gramatika slovensko-česká.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14797-4-slovenska-barokova-literatura-1650-1780/