4. Slovenská baroková literatúra (1650 – 1780)
SLOVENSKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA (1650 – 1780)
Barok sa začala vyvíjať v Španielsku a Taliansku
a neskôr v iných európskych krajinách. Slovo barok pochádza z talianskeho slova barocco – perla nepravidelnej formy. Z baroka sa neskôr
vyvinul smer rokoko.
Barok vyrastal z pochmúrnej situácie – turecké nájazdy, tridsaťročná vojna, náboženské boje medzi katolíkmi
a evanjelikmi a taktiež súperenie panovníckych radov medzi sebou. Ľudí sa zmocňoval pesimizmus, začali sa odvracať od pozemského života
a prikláňali sa k nadpozemskému životu.
Znaky barokovej literatúry:
*opätovný príklon k náboženskej ideológii*rozpoltenosť barokového človeka a jeho nevyrovnanosť
*snaha pôsobiť na city a zmysly života (dekoratívnosť, ozdobnosť, nadnesený štýl)
Heslo barokovej literatúry bolo Vanitas vanitatum (lat.) –
Márnosť nad márnosť.
Barok sa rozdelil na cirkevný (katolícky a protestantský) a svetský
(šľachtický, meštiansky, ľudový).
Barok na Slovensku vznikal tiež v pochmúrnom období – turecké vpády. Habsburgovci ako panovnícky rod upevňovali feudalizmus a ich politika bola zameraná proti ľudu a meštianstvu. Veľký podiel na tom mali protihabsburgské boje, protireformácia, hlad, rôzne epidémie a mor. Protestanti a katolíci sa navzájom prenasledovali, strediskom katolíkov bola Trnava, sídlila tu prvá katolícka univerzita, ktorú založil Peter Pázmáň v prvej polovici 17. storočia. Evanjelici mali centrum v Prešove.
Hugolín Gavlovič
Napísal zbierku Valašská škola mravúv stodola.
valašská
škola - múdrosť a skúsenosť pastierov; mravúv stodola – správanie, morálne zásady
Táto zbierka poskytuje čitateľom mnoho
mravných ponaučení na základe morálnych zásad, oceňuje statočnú a tvorivú prácu, vyzdvihuje význam vzdelania a umenia, vychováva
človeka k poslušnosti a etike.
Patria sem knihy:
Bohatý má mnoho penez a chudobný detí – slovakizovaná čeština, peniaze môžeme stratiť, deti nie
Veľmi je hlúpy, kto vlast svoju tupí – máme byť hrdí na svoju vlasť
Hle človek opilý, žádnému nemilý
Ján Baltazár Magin
Ostne alebo obrana je jeho národná a jazyková obrana na spis maďarského profesora, ktorý znevažoval minulosť i prítomnosť Slovákov a Slovanov.
Ján Simonides
Väznenie,
vyslobodenie a putovanie je najpozoruhodnejšia latinská rukopisná cestopisná próza.
V tomto diele vykresľuje rôzne
útrapy, ktoré museli prenasledovaní evanjelici prežiť vo väzení.
Opisujú úmornú cestu na galeje, svoj útek,..
Daniel Krman
Napísal najdôležitejšiu cestopisnú prózu. Bol vysokým evanjelickým hodnostárom a politickým prívržencom Františka Rákociho. V rokoch 1708-1709 cestoval s náboženským poslaním za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý práve bojoval v Bielorusku proti cárovi Petrovi Veľkému. Krman na svojej ceste prešiel Prusko, Litvu, Bielorusko, Ukrajinu, Moldavu a Poľsko. Všetky svoje skúsenosti zaznamenal v cestopisnej próze Itinerarium.
Odborná próza zaznamenala prudký rozvoj v 2. polovici 17. storočia, ale najmä v 18. storočí. Trnavská univerzita mala viac humanitný charakter (barokový), Prešovské kolégium sa zameriavalo viac na prírodnú filozofiu.
Matej Bel
Bol najvýznamnejším vedcom tohto obdobia,
polyhistor. Pochádza z Očovej, bol rektorom Banskobystrického, neskôr Bratislavského lýcea. Zaoberal sa uhorskou kultúrou, históriou,
jazykovedou, národopisom, zemepisom, hospodárstvom a prírodnými vedami. Napísal mnoho článkov a diel po latinsky, nemecky, maďarsky
a česky.
Bel používal moderné vedecké metódy, mal vopred pripravený vedecký výskumný plán, zorganizoval si sieť spolupracovníkov,
opieral sa o historické pramene a archívne dokumenty. Tým sa stal predchodcom osvietenskej vedy. Vyvrcholením vedeckej práce bolo rozsiahle
dielo Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku.
Obsahuje historické, zemepisné, národopisné
a prírodovedné poznatky z niekoľkých uhorských stolíc.
Matej Bel bol aj uznávaným jazykovedcom.
Napísal úvod ku gramatike
Pavla Doležala: Gramatika slovensko-česká.