6. Klasicizmus v slovenskej literatúre

KLASICIZMUS V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

JÁN KOLLÁR

Narodil sa v 1793 v Mošovciach, študoval na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a teológiu v Bratislave. Odchádza do Jeny, kde sa zoznamuje s názormi filozofa Herdera (Nemec).
Tu vidí rozpínavosť Nemecka, preto v ňom skrsla myšlienka slovanskej vzájomnosti.
Zaľúbi sa do dcéry evanjelického farára Frederiky Schmidtovej, ktorú si vezme až po smrti matky.
Po odchode z Jeny pôsobí ako farár na slovenskej fare v Pešti a neskôr ako profesor na univerzite vo Viedni. Zomrel v roku 1852.

Tvorba:

Básne Jána Kollára – 1. básnická zbierka, vznikla v roku 1821, básne sú obrazom bohatého citového života autora, zbierka sa stala základom diela Slávy dcéra.

Slávy dcéra prvýkrát vyšla v roku 1824. Tvorí ju Předspěv a 3 spevy (Sála, Labe, Dunaj). Spolu 151 sonetov (znelka). Doplnenú verziu z roku 1832 tvorí Předspěv a 5 spevov (Sála, Labe Rén Vltava, Dunaj, Léthe, Acheron).

Předspěv je napísaný časomierou v elegickom distychu (spojenie penta a hexametra à žalostné dvojveršie).

Básnik žiali nad trpkou minulosťou Slovanov, kritizuje násilné ponemčovanie a varuje slovanské kmene pred stratou rodného jazyka, poukazuje na to, že slovanské národy by mali tvoriť 1 celok a oporu by mali hľadať v Rusku (vo svojej básni ho nazýva veľké dubisko).

1. spev – Sála je básnikovým ľúbostným denníkom, ospevuje svoju milú Mínu, spomína na krásne časy v Jene a zamýšľa sa nad láskou. Dejová osnova je veľmi jednoduchá, bohyňa Sláva sa sťažuje u bohov aké krivdy museli Slovania pretrpieť, bohovia preto rozhodnú aby Milko (syn bohyne Lady) stvoril dcéru Slávy, ako ideál a symbol slovanskej budúcnosti. Takto sa zrodí Mína, ktorej autor sľubuje večnú lásku. V závere tohto spevu je autor postavený pred voľbu, či miluje viac vlasť, alebo Mínu. Preto svoje srdce delí na polovicu – jednu dáva Míne, druhú vlasti. Nakoniec sa lúči s Mínou a vracia sa do vlasti.
2. spev – Labe, Rén, Vltava. Básnik v sprievode Milka putuje po slovanských krajoch. Cesta je plná spomienok na Mínu a žiali nad rozchodom. Do popredia sa dostáva národná otázka, básnik sa obáva, aby slovanské národy neskončili pod nadvládou nemeckých kniežat.
3. spev – Dunaj. Básnik prichádza na Slovensko, kde vidí neutešenú situáciu, zmieruje sa s rozchodom s Mínou a túži sa s ňou stretnúť vo večnosti. Mína sa mení n vílu a láka ho do záhrobia.
4. spev – Léthe. Názov má podľa Danteho Božskej komédie. Básnik v ňom putuje s Mínou a Kollár tu oslavuje predstaviteľov slovanstva, ktorí vykonali veľký čin v prospech národa, ľúbostný cit ustupuje básnikovým úvahám.
5. spev – Acheron. Slovanské peklo, sem umiestnil básnik nepriateľov slovanstva.

JÁN HOLLÝ

Predstaviteľ klasicizmu s slovenskej literatúre. Venoval sa najmä prekladom z antickej poézie, používal časomerný veršový systém.

Tvorba:

Cyrilometodiáda – opisuje ich príchod na Veľkú Moravu, misijnú činnosť, epos sa končí bojom Metoda proti franským kňazom.

Sláv opisuje boj Tatrancov proti lúpežným čudom.

Selanki – 21 idylických básní, inšpirácia od Vergíliovej Bucolicy a Georgicy. Podáva život pastierov v krásnej slovenskej prírode.

Svätopluk je národný epos podľa antického vzoru. Za námet si Hollý vyberá zámerne nástup Svätopluka na trón, chcel poukázať na slávnu minulosť Slovákov a ich hrdinský boj za slobodu. V diele vystupujú postavy historické (Svätopluk, Slavomír, Cyril, Karolman), vymyslené i mytologické postavy (pohanský boh Černoborg,..). Skladba má 12 spevov a pred každým spevom je stručný obsah. Hollý dodržiava postup antických autorov. Epos začína propozíciou (naznačenie témy), pokračuje invokáciou (vzývanie múzy – Umka – slovanská múza). Postupne epos pokračuje in medias res. Dej eposu je stručný, opisuje Svätoplukovo väznenie Nemcami, jeho oslobodenie, prípravy Nemcov a Slovákov na boj, dobýjanie Devína, Svätoplukov prechod na stranu Slovákov a jeho víťazstvo v súboji s nemeckým vodcom vojsk Britvaldom.