8. Romantizmus v slovenskej literatúre

ROMANTIZMUS V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

(30. až 40. roky 19. storočia)

Maďarské národné hnutie na čele s Lajosom Kossuthom potláčalo túžby malých národov po slobode
a marilo úsilie slovenského národa. Vzrastá maďarizácia a maďarský nacionalizmus.

Slovenské národné hnutie sa realizovalo v podmienkach maďarského národnostného a rakúskeho hospodárskeho tlaku, čo ovplyvnilo národný a politický program novej generácie (štúrovci).
Ich strediskom bolo bratislavské lýceum, kde v roku 1829 vznikla Spoločnosť česko-slovenská.
Zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka.

Hlavné úlohy spolku:

1. Vzdelávať sa v rodnej reči
2. Cvičiť sa v gramatike
3. Písať literárne práce
4. Študovať dejiny slovanských národov

V roku 1837 vláda zakázala študentské spolky, a tým zanikla aj Spoločnosť česko-slovenská.
Činnosť mládeže pokračovala na bratislavskom lýceu na katedre reči a literatúry česko-slovenskej.
Štúrovci riešili aj národnostnú otázku a najmä potrebu jednotného jazyka.
V roku 1843 založili Štúr, Hurban a Hodža spisovný jazyk.

SAMO CHALUPKA

Najstarší zo štúrovských básnikov, jeho poézia je preniknutá bojom za slobodu a základnou témou väčšiny
jeho básní je bo proti presile. Jeho tvorba je rozdelená do 3 okruhov:

1. Jánošíkovská tematika – Kráľohoľská báseň, Likavský väzeň, Junák
2. protiturecká tematika – Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko
3. motívy dávnej minulosti Slovákov – Mor ho!

Mor ho! – Námet čerpal zo Šafárikových dejín slovenskej reči a literatúry, kde sa na jednom mieste opisuje hrdinský boj Sarmatov proti rímskej presile v 4. storočí. Tento kmeň považoval za Slovákov. Autorovi nejde ani tak o zachytenie historickej skutočnosti, jeho cieľom je skôr vyjadriť vlastenecké cítenie, lásku k vlasti a národnú hrdosť. Dejová línia je jednoduchá, skladba je prerušovaná lyrickými opismi krajiny a charakteristikou slovenských junákov. Zvláštnosťou je poňatie družiny, lebo družina tu vystupuje ako celok.

Dej:

1. Príchod slovenskej družiny k Dunaju
2. Vyjednávanie s cárom
3. Boj a smrť mladých bojovníkov

Rímsky cár prichádza na územie Slovanov s úmyslom podrobiť si ich. Slovenskí poslovia mu prinášajú Božie dary - chlieb a soľ. Cár však tieto dary odmietne a Slovanom pripomenie rozpínavosť Ríma a jeho úmysel robiť z nich otrokov. Hoci je slovanská družina v menšine, postaví sa cárovi a vrhne sa na neho s výkrikom Mor ho.
Hoci v boji zvíťazia rímske vojská, cár sa víťazstvu neteší, lebo vie, že si Slovanov nikdy nepodrobí.

JANKO KRÁĽ

Najrevolučnejší, ale zároveň najromantickejší, so svojim priateľom Jankom Rotaridesom burcoval ľudí, aby bojovali proti maďarizácii a za slobodu.
Tvorba:
balady – vyjadril v nich nespokojnosť so svetom, odrážajú jeho myslenie, hrdinovia jeho diel pociťujú rozpor medzi snom a skutočnosťou a tužia po veľkom čine

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – Je to zložitá balada, autor do nej vkladá svoje pocity a vnútornú rozorvanosť, vykresľuje tu titanský čin mládenca, ktorý je nespokojný so sebou a svojím okolím. Nepochopenie vháňa romantického hrdinu do samoty a prírody, kde hľadá potešenie pre svoje nepokojné vnútro.
Kompozične sa balada delí na 3 časti:

1. časť – Autor podáva lyrický opis hrdinu a vykresľuje nespokojnosť so sebou a spoločnosťou
2. časť – Tvorí ju vlastný baladický príbeh, má rýchly spád autor využíva gradáciu a záver je tragický
3. časť – Skončí sa zvestovaním pastierika, že Janík zahynul a opisom Janka na brehu Váhu

Rozpor básne medzi snom a skutočnosťou.

Ďalšie balady: Zverbovaný, Zabitý, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky, Pán v tŕní

Lyrika: Duma bratislavská – V tejto básni zaujal odbojný postoj voči tým, ktorí chcú prekaziť rozvoj slovenského národného života

Orol vták – Vyjadril v nej túžbu po slobode a voľnosti, radšej zahynul, akoby mal žiť v nevôli

Jarná pieseň – Patrí k najkrajším básňam o slobode v našej literatúre

JÁN BOTTO

Jeho tvorba vychádzala z ľudovej poézie. Vyjadroval v nej nespokojnosť so svojou dobou.

Písal balady, napr. Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná

Smrť Jánošíkova je baladická básnická skladba, autor sa nesústredí na Jánošíkov život, ale zlapanie, popravu a obraz Slovenska po jeho smrti. Skladá sa z 9 spevov:

1. spev – Jánošík je vykreslený ako ľudový hrdina – postava z ľudovej slovesnosti. Hôrni chlapci sedia
   pri vatre, spomínajú na slávne časy. Vatra je symbolom slobodného života a postupne zhasína.
   V závere si básnik spomína na aktivitu štúrovcov pred revolúciou.
2. spev – Rámec mu vytvára motív pastierika a stáda, za ktorým Jánošík už nikdy nepôjde.
   Pod to vykresľuje zlapanie Jánošíka, podobne ako v ľudových povestiach.
3. spev – Podáva opis čierneho mesta. Jánošík je pasívna postava. Je noc, pochmúrna atmosféra,
   vládne nesloboda. K čiernej veži prichádza duša ľudu a lúči sa s Jánošíkom.
4. spev – Je veľmi pochmúrny, obsahuje predsmrtné úvahy Jánošíka, jeho sen o mladosti a slobode.
   Jánošík je stvárnený ako romantický hrdina. Jeho myseľ je voľná aj vo väzení.
5. spev – Je Jánošíkovou úvahou vo väzení, svitá, avšak pre Jánošíka svitá na smrť.
   Jánošík hovorí za celú štúrovskú generáciu. V tomto speve stelesňuje bojovníka za práva slovenského národa. Národu môže pomôcť len silný jedinec.
6. spev – Zachytáva smutnú náladu cesty na popravisko. Kňaz vyzýva Jánošíka, aby sa pomodlil,
   on odmieta a ľud je smutne pasívny.
7. spev – Znázorňuje Jánošíkovu popravu a zároveň porevolučnú situáciu na Slovensku.
8. spev – Vykresľuje Slovensko ako zakliatu krajinu.
9. spev – Zjavenie. Jánošík sa žení s kráľovnou víl. Jánošík celkom neumrel, jeho odkaz znova ožije.
   Je to najoptimistickejší spev, podáva víziu budúcnosti.