9. Realizmus svetovej literatúre

REALIZMUS VO SVETOVEJ LITERATÚRE

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia dochádza v kapitalistickej spoločnosti k priemyselnej revolúcii (zavádzanie strojov) a s ňou súvisí aj veľký rozvoj prírodných vied. Vzniká nový filozofický smer pozitivizmus. Zakladateľom je Auguste Comte. Odmieta metafyziku a za skutočné považoval len to, čo sa dalo zmyslami alebo skúsenosťou (experimentmi) overiť. Mal veľký vplyv na literatúru, umelci sa usilovali objektívne zachytiť skutočnosť a táto literárna metóda sa nazýva realizmus.

Romantizmus Realizmus

Prevláda cit nad rozumom Prevláda rozum nad citom

Hrdina titan Obyčajný človek

Subjektívni autori Objektívni autori

Rozpor medzi snom a skutočnosťou Autori odkrývajú rozpor v samej skutočnosti

Poézia Próza – novela, poviedka, román

Francúzska realistická literatúra

HONORÉ DE BALZAC

Otec Goriot je román o ľudskej bezcitnosti. Vychádza z presvedčenia, že človek nie je dobrý ani zlý a kazí
ho iba spoločnosť. V úvode Balzac využil drobnokresbu pri opise penziónov, v ktorých otec Goriot býva.
V románe vystupuje aj mnoho iných postáv, napr. Vautrin – zločinec a študent Rastignac.
Dielo pochádza z ľudskej komédie.

Otec Goriot bol cestovinár, vlastnil obchod s obilím, stáva sa známym obchodníkom, no keď vykročil z tohto kruhu, stal sa z neho obyčajný človek. Ostal manželke verný aj keď zomrela. Všetku lásku prenáša na svoje dcéry, všetko im dovolí a táto výchova je nerozumná. Keď sa vydajú za bohatých manželov, na otca zabudnú. Prestávajú sa s ním stretávať a neprídu mu ani na pohreb.

Dej sa začína opisom Vokerovského penziónu, kde jednotlivé poschodia symbolizujú spoločenský rebríček.
Dej sa odohráva v niekoľkých líniách. Jedna sa točí okolo Goriota a jeho dcér a druhá okolo študenta
Rastignaca, ktorého postava sa počas deja mení.

Otec Goriot je cestovinár, je bohatý, môže si dovoliť vlastného parochniara a garderobiera. Má 2 dcéry - Anastáziu a Delfínu. Obidve sú chamtivé, svojho otca vyciciavajú z peňazí a čím viac im otec dáva, tým menej lásky od nich dostáva. Postupom času Goriot chudobnie a jediným jeho spoločníkom je študent Rastignac. Ten prichádza do Paríža študovať právo, chce sa dostať do vyšších spoločenských kruhov.
Keď otec Goriot umiera, je jediný, kto je pri ňom. Od otca Goriota si vypočuje slová: „Človek musí umrieť,
aby poznal čo sú deti. Priateľ môj, nikdy sa nežeňte a nemajte deti. Vy im dáte život a oni vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta a oni vás z neho vyženú.“

Nevďačné dcéry otcovi na pohreb neprídu a na znak svojej neúcty pošlú prázdne koče s kočišom. Zaujímavá je povaha Rastignaca, úsilie dostať sa do vyšších kruhov zatieni jeho dobré predsavzatia  román sa končí jeho výzvou spoločnosti : „A teraz uvidíme kto z koho“.

Ruská realistická literatúra

FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ

Je autor psychologického románu Zločin a trest. Zachytil v ňom komplikované stavy ľudskej duše.
Študent práv Rodion Raskoľnikov sa rozhodne zavraždiť a olúpiť nepotrebnú starenu, úžerníčku a za jej peniaze chce doštudovať. Nezavraždil ju iba z núdze, vo svojej nenávisti si vytvoril teóriu, že vražda je dovolená ľuďom vyššej kategórie ak ňou sledujú nejaký ušľachtilý cieľ. „Nezabil som človeka, ale zabil som princíp.“
Roskoľnikov síce prekročil zákon a zavraždil, no nedokázal zniesť následky.

Román Idiot má veľmi zložitý dej a je poprepletaný množstvom postáv rôznej povahy.
Písaný je veľmi pestro - opisy prostredia striedajú charakteristiky osôb, rozhovory a mnohokrát
i zdĺhavé a nudné úvahy. Tému nachádza autor v návrate kniežaťa Myškina zo Švajčiarska, kde sa liečil z nervovej choroby, do Ruska. Tu nadviaže kontakty s vysokopostavenými ľuďmi a zaľúbi sa.

LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ

Napísal román Vojna a mier. Je to veľká umelecká epopeja (rozsiahly román, v ktorom autor vykresľuje osudy ľudí na pozadí významných historických udalostí) o víťazstve Ruska nad Napoleonom. Tolstoj podáva obraz ruskej spoločnosti prostredníctvom významných šľachtických rodín. Všíma si aj hrdinstvo ruského ľudu a zamýšľa sa nad filozofiou dejín. Autor vykresľuje konkrétne historické udalosti ako bitka pri Slavkove, Napoleonov vpád do Ruska, požiar Moskvy, bitka pri Borodine. Zobrazuje spoločenský život v Petrohrade a v Moskve, rodinný život šľachtických rodín - Rostovovcov, Bolkovských a Pierra Bezuchova. Dielo má pásmovú kompozíciu, prelínajú sa pásma vojny a mieru + pásma postáv. V románe vystupujú skutočné historické osobnosti napr. cár Alexander, Napoleon, Kutuzov, okrem nich množstvo románových postáv, z nich sa niektoré stali nesmrteľnými typmi napr. knieža Andrej Bolkonskij, Pierre Bezuchov, Naťaša Rostovova.

Anna Karenina je spoločensko-psychologický román, autor zobrazuje mravy vyššej ruskej spoločnosti založené na pretvárke a egoizme. Zaoberá sa psychológiou manželskej nevery. Anna sa stala tragickou obeťou falošnej morálky. Alexei Karenin sa zaoberá iba svojou kariérou v úrade. Nie je schopný hlbšieho citu. Annina nevera mu je ľahostajná, obáva sa najmä spoločenského škandálu. Vronsky je vykreslený ako povrchný spoločenský elegán. Annina samovražda je jediným východiskom z ľahostajnej ruskej spoločnosti.