10. Realizmus v slovenskej literatúre

REALIZMUS V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

Hovoríme o 80. rokoch 19. storočia. V zaostalom Uhorsku mali najhoršiu situáciu Slováci.
Stupňoval sa národnostný útlak a bieda. Mnohí obyvatelia videli východisko v emigrácii do USA.
Slovenská inteligencia a buržoázia boli nejednotné, vytvorili sa 2 prúdy à

1. staršia generácia - príslušníci nadväzovali na príslušnosť štúrovcov, boli však konzervatívni, pasívni,
   záchranu hľadali v cárskom Rusku
2. mladá generácia - mladí vzdelanci, ktorí sa združovali okolo časopisu Hlas – hlasisti

Slovenský realizmus delíme na opisný (Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín) a kritický (Timrava, Tajovský).

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

Narodil sa 2.2.1849 vo Vyšnom Kubíne do zemianskej rodiny. Študoval na miestnej ľudovej škole, na maďarskom gymnáziu v Miškovci a potom prestúpil na evanjelické lýceum v Kežmarku, v Prešove študoval na právnickej akadémii, neskôr pôsobil ako koncipient v Dolnom Kubíne. Zomrel 8.11.1921.

LYRIKA

Svoju prvotinu vydal pod názvom Básnické prviesienky Jozefa Zbranského (venoval ju A. Sládkovičovi).
Napísal 8 lyrických cyklov:

1. Sonety (znelka) – zoskupenie 4+4+3+3 / 8+6

Obsahujú 21 básní a autor v nich oslavuje ideál ľudskosti a utvára si vznešené predstavy o dokonalejšom živote.

1. Žalmy a hymny

Úvahy o národnom živote, žiaľ nad utrpením národa, ale aj viera v krajšiu budúcnosť.
Autor sa búri proti Bohu, obviňuje ho z absolútneho nešťastia, no v závere ho prosí o odpustenie a verí v božiu spravodlivosť, ktorá odpustí všetky krivdy.

1. Letorosty
2. časť tvorí umelecké krédo básnika rozhodnutého ísť v realistickom smere.
   Najznámejšia báseň Dávam z úprimnosti duše
3. časť je poznačená smútkom tzv. čierneho roku, keď básnika v krátkom období zasiahla smrť matky a sestry. S motívom smrti najbližších veľmi úzko súvisí aj básnikova ďalšia tvorba, v ktorej hľadá zmysel ľudskej existencie.

V 3. časti sa najviac odráža básnikova skepsa, najhlbšie sa tu ozýva skeptizmus, trápia ho pochybnosti o zmysle vlastného diela, smútok nepramení len z jeho vlastných pocitov, ale aj zo spoločnosti. Najznámejšie básne:
K vám urodzeným veľkomožným – v nej odsudzuje panskú spoločnosť, že opovrhujú obyčajným ľudom a nehanbia sa žiť z jeho mozoľov. Je to ostrá obžaloba vládnucej triedy, ktorá bola vyslovená otvorene.
Ó mládež naša, tys‘ držiteľkou rána – venoval ju mládeži, podľa neho je mládež zárukou šťastnej budúcnosti

1. Prechádzky jarom

Tu vyjadril dojmy z krásnej hornooravskej krajiny a vedie tu úvahy o živote roľníckeho ľudu.

1. Prechádzky letom

Príroda je pre básnika inšpiračným zdrojom aj zdrojom nových fyzických a duševných síl, dáva mu pocit harmónie. Patrí sem báseň Zvážajú z poľa.

1. Stesky

Cyklus je poznačený melanchóliou a pesimizmom, na básnika dobiehajú otázky načo je človek na svete.
Patrí sem báseň Slovenský Prometej (symbol trpiaceho slovenského národa).

1. Dozvuky

Rozhodol sa rozlúčiť s tvorbou, posledný cyklus, je to osobná i národná lyrika, v ktorej autor bilancuje svoj život a žiali nad ubúdaním vlastných tvorivých síl.

Krvavé sonety

Jediná básnická zbierka v ktorej zachytil I. svetovú vojnu. Lyrická skladba, ktorá sa skladá z 32 sonetov - autor v nich rozvíja viac motívov. Má 7 častí:

1. Spev o krvi – Autor uvažuje prečo musí písať o krvi preliatej na bojiskách. Radšej by písal o krvi, ktorá farbí líca
   dievčatám alebo líca spiaceho dieťaťa.
2. Obraz vojny – Úvodné reflexie o krviprelievaní, v ktorých autor podáva otrasný obraz vojny a jej ničivé
   následky pre ľudstvo, do vojny sa zapojilo veľa národov, bojovalo sa vo vzduchu i na zemi.
   Žiali nad tým, že vo vojne hynú mladí ľudia.
3. Obžaloba ľudstva a kresťanstva – Ostro kritizuje kresťanstvo a jeho morálku, obžalúva cirkev, že
   nedokázala ľudstvo uchrániť pred krviprelievaním. Verše vyznievajú o to
   dôveryhodnejšie, že vyšli z pera básnika nábožensky cítiaceho.
4. Hľadanie vinníka – Kladie si otázku, kto je za toto všetko zodpovedný. Nenachádza však priamu odpoveď,
   ale tuší, že za týmto všetkým je túžba po zisku a túžba ovládať druhých.
5. Úvaha o mieri – Básnik uvažuje o mieri a o usporiadaní sveta po vojne.
   Spytuje sa, či zvládne mier, spravodlivosť a pokojný život, no odpovedať si nevie.
6. Slovanstvo a Slováci – Vyslovuje túžbu po pokoji, obáva sa o osud slovanstva a vlastného národa.
   S prosbou o pomoc sa obracia k Bohu.
7. Privolávanie mieru – Autor vyjadruje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť.

Umelecké stvárnenie:

10-11 slabičný prízvučný verš, zväčša používa v básni obkročný rým. Strofické usporiadanie je sonet a z metrického hľadiska používa jamb, metaforu, prirovnanie, personifikáciu, metonýmiu,..

EPIKA

Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský

Hájnikova žena je lyricko-epická skladba. Odohráva sa na Orave a konflikt diela je postavený na kontraste sveta kaštieľov a chalúp a sveta šľachty a ľudu.

Kompozícia: Má 15 spevov, začína sa Pozdravom a končí sa Zbohom.

Dejová línia je bez odbočení a dynamická ako v dráme. Spomaľujú ju úvahy a piesňové vsuvky.

Postavy: starý pán Artuš Villáni, jeho syn Artuš Villáni, hájnik Michal Čajka, Hanka Čajková – Michalova žena

Expozícia:

1. spev – Začína sa obrazom slovenskej prírody, kde autor vyzdvihuje chalupu a jej okolie.
2. spev – Vstupujú postavy, stretáva sa tu svet šľachty a chudobného ľudu. Básnik vedie dlhé úvahy o vyvyšovaní
   sa pánov nad ľudom. Tu začína dej, keď si vyžiada Michal Čajka po smrti svojho otca miesto hájnika
   u grófa Artuša.
3. spev – Opisuje ako Michal Čajka dvorí Hanke, svadbu a príchod mladých Čajkovcov do hájovne.
4. spev – Začína sa úvahou o šťastí, opisuje šťastné dni Čajkovcov.
5. spev (ZÁPLETKA) – Autor podáva obraz ľudu, ktorý je spätý s prírodou.
   Je nedeľné ráno, mladí Čajkovci sa vybrali do kostola, tu si Artuš Villáni (ml.) všimne Hanku
   a 1. krát narušuje pokoj Čajkovcov panský svet.
6. spev – Opisuje krásne ľúbostné spevy.
7. spev – Autor sa zamýšľa nad vyvyšovaním sa pánov nad ľudom, doprostred deja vkladá básnik lyrickú vsuvku
   o necitlivom stínaní lesa a Artuš Villáni prvý krát prichádza za Hankou do hájovne.
8. spev (ZAUZĽOVANIE) – Začína sa úvahami o plynutí času a pokračuje spevom maliniarok. Deti prichádzajú na
   maliny a Hanka ich pohostí. Po ich odchode sa v hájovni nečakane zjaví Artuš Villáni,
   Hanka však pred ním zabuchne dvere a zamkne sa.
9. spev (VYVRCHOLENIE) – Na poľovačke dochádza k zrážke medzi Michalom Čajkom a Artušom Villánim.
   Miško zastrelí jeleňa, na ktorého si robil zálusk Artuš a ten mu dá zato zaucho.
   Artuš sa nečakane z poľovačky stratí a prichádza do hájovne, kde sa opätovne pokúša
   Hanku zbaliť. Tá ho v sebaobrane zabije. Michal vezme vinu na seba a zaprisahá
   Hanku aby nikdy neprezradila pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd.
10. spev (ROZUZLENIE) – Hanka sa uchýli k svojim rodičom, no tí jej vyčítajú prečo si zobrala Michala za muža.
    Hanka sa pomätie, odchádza a blúdi po okolí.
11. spev – Znázorňuje scénu na súde, Michal bráni česť svojej ženy a tvrdí, že Artuša zabil on.
    Vtom do súdnej siene vtrhne pomätená Hanka a prizná sa k činu.
    Rozhodnutie súdu znie, že pomätenú súdiť nemožno a spor rozsúdil Boh.
12. spev – Obsahuje ľudové piesne.
13. spev – Začína sa úvahou o utrpení pomätenej Hanky. Miško sa túla po hore a všimne si, že počas búrky voda
    strhla most cez rieku. Začuje blížiť sa koč starého Villániho a Michal ho zachráni pred pádom do rieky.
    Gróf mu za záchranu núka peniaze, no Miško chce len jeho odpustenie.
14. spev – Pieseň hviezd.
15. spev – Autor podáva obraz šťastných Čajkovcov. Hanka po pôrode syna Janíčka vyzdravela a do ich života sa
    opäť vrátil pokoj.