11. Otázka zemianstva v slovenskom realizme

TÉMA ZEMIANSTVA V SLOVENSKOM REALIZME

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

Ežo a Gábor Vlkolinský sú veľké epické sklady, autor v nich podáva obdobie zemianstva.

Ežo Vlkolinský – Opisuje vzťah zemianstva k obyčajnému ľudu, nadradenosť zemanov. Mnohí zaťatí zemania sa nedokázali zmieriť s tým, že roku 1848 boli zákonom odstránené stavovské rozdiely.

Dej sa odohráva vo Vlkolíne (Vyšný Kubín). Ežo sa dostáva do konfliktu so svojou matkou Ester, ktorá je hrdá zemianka. Ežo si chce vziať Žofku Bockovie (sedliacke dievča). Ester s tým nesúhlasí, a preto chce svojho syna vydediť. Eža prichýli jeho strýko Eliáš, ktorý sa chce pomstiť svojej švagrinej, s ktorou mal spory. Hoci je Eliáš skupáň, vystrojí Ežovi a Žofke svadbu, ktorá trvá 4 dni. Na svadbe dochádza medzi zemanmi a sedliakmi ku konfliktu. Zemania sa snažia dokázať svoju nadradenosť. Ežo sa však prejaví ako človek, ktorý sa dávno rozišiel so stavovskými predsudkami a pochopí, že zemania sa musia spojiť s obyčajným ľudom. Estera zotrváva v hneve. Záver eposu je idylický. Po rokov raz podvečer, keď Estera prichádza domov, priplichtí sa k nej chlapček a prosí
si jabĺčko. Je to Esterin syn Benko. Jeho prítulnosť zlomí Esterine zemianske predsudky a Estera sa zmieri s Ežom
aj so svojou nevestou. 

Gábor Vlkolinský je voľným pokračovaním eposu Ežo Vlkolinský, zároveň je to Hviezdoslavovo najdlhšie epické dielo. Autor v ňom podáva ešte širší, podrobnejší obraz života slovenskej spoločnosti v druhej polovici
19. storočia. Zobrazil tu celkový proces rozkladu a úpadku zemianstva.

Hlavnou postavou eposu je Gábor, Ežov príbuzní. Gáborova matka je pijanka, o hospodárstvo sa nestará, dom a majetok pustne, dlhy rastú. Gáborov otec nenachádza východisko z tejto situácie a napokon aj on sa dá na pitie. Gábor nemá šťastie ani v láske, zemianske dievčatá ho odmietajú, ani jedna sa nechce do takej rodiny vydať. Gábor chce spáchať samovraždu, ale zabráni mu v tom Ežo a poradí mu, aby si vybral dievča zo sedliackej rodiny. Tak sa syn upadajúcej zemianskej rodiny napokon zachráni včlenením sa do sedliackej rodiny Blažkovcov.

JÁN KALINČIAK

Predstaviteľ romantickej literatúry, písal poéziu, prózu a literárnu kritiku.

Reštavrácia – Je to parodický román, ktorý zachytáva stoličné voľby v 19. storočí a tzv. predvolebné kortešačky (získavanie voličov). Autor podáva kritický obraz zemianstva a najmä jeho morálny úpadok.

Kompozícia románu: Sú to voľne pospájané kapitoly a príbehy sú budované na motíve prípravy volieb.

Reč postáv: Často používajú latinské slová a frázy

Hlavná dejová línia: Zápas o županstvo medzi Adamom Bešeňovským a Jánom Potockým.

Vedľajšia dejová línia: Do deja vstupuje Anuľka a Števko. Dôležitú úlohu v predvolebnom boji hrajú peniaze.

Dej: Adam Bešeňovský je strýkom Števka Levického, ktorý je švárny mládenec. Adam raz žartovne poznamenal,
že ak sa Števko stane vicišpánom, tak mu dá svoju dcéru Anuľku za ženu. Štefanovi sa ponúkol pomôcť
k naplneniu sna jeho druhý strýko Ondrej Levický. Voľby sa nakoniec končia víťazstvom Jána Potockého
a Števko si môže zobrať za ženu Anuľku.

MARTIN KUKUČÍN

Keď báčik z Chochoľova umrie – Je to humoristická poviedka.

Kompozícia: Poviedka sa skladá zo 6 častí. Dejová línia je slabá a dôraz kladie autor na opis prostredia, charakteristiku hlavných postáv a vyrozprávanie Adušových príhod.

Hlavnými postavami poviedky sú pán Aduš Domanický z Domaníc, predstaviteľ hynúceho, upadajúceho zemianstva, a Ondrej Tráva, dedinský kupec, predstaviteľ novo vznikajúcej triedy buržoázie.
Aduš hrá pred svetom veľkého pána, v skutočnosti však dávno premrhal celý svoj majetok.
Má vždy prázdne vrecká, žije z podvodov a pôžičiek. Jeho gazdovstvo sa rozpadáva a Aduš namiesto toho,
aby začal poriadne gazdovať, sníva o majetku, ktorý zdedí, „keď báčik z Chochoľova umrie“.

Aduš a Ondrej sa stretli po jarmoku v krčme. Aduš oklamal Ondreja, narozprával mu, že má veľký kaštieľ,
bohaté gazdovstvo a zmienil sa, že má na predaj jačmeň. Ondrej prejavil o jačmeň záujem a zaplatil zaň Adušovi preddavok. Keď však obchodník prišiel do Domaníc po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny. Keď prišiel na to, že Aduš ho oklamal, žiadal si späť preddavok. Aduš však medzitým peniaze už utratil. Ondrej Tráva napokon chcel dať vyrúbať krásne staré jasene na rodinnom cintoríne Domanických, aby si takto vynahradil stratu peňazí. Aduš sa vtedy zahanbil, ozvalo sa v ňom svedomie a uvedomil si, že takto nemôže ďalej žiť. Sľúbil Ondrejovi, že o týždeň mu vráti peniaze a svoj sľub skutočne dodržal. Toho istého roku náhle umrel jeho báčik z Chochoľova. Pochovali ho na rodinnom cintoríne Domanických pod staré jasene. Aduš plakal na pohrebe ako dieťa. Jedni hovorili, že preto, lebo po ujcovi nič nezdedí, iní preto, lebo sa hanbil, že ho musel pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu.

Dom v stráni – Autor rieši vzťah 2 spoločenských vrstiev (zemianstvo, sedliaci).
Zamýšľa sa na nad tým, či tieto 2 vrstvy môžu splynúť.
Postavy vyberá autor z rôznych spoločenských vrstiev.

Zemania a statkári: šora Anzula Dubčicová, jej syn Niko, Dorica Zorkovičová

Veľkopodnikatelia: obchodník Zandome

Sedliaci (težaci): težak Mate Berac, jeho žena teža, dcéry Katica a Matija, syn Ivan, Paško Bobica

Kompozícia románu:

Dej je spätý s plynutím času a s prírodou a zhoduje sa aj so striedaním ročných období. Vzťah Nika a Katice prechádza rozličnými fázami – zaľúbenie sa, prehĺbenie ich vzťahu, vytriezvenie, roztržka, zmierenie,...
Základným kompozičným prvkom je kontrast života a smrti a rozumu a citu.

Je to 2-zväzkový román, ktorý zachytáva lásku Nika a Katice. Proti tejto láske sa stavajú obe rodiny, no nedávajú to jasne najavo. Katica sa kvôli tejto láske rozíde aj so svojím milým Paškom Bobicom. Šora Anzula nie je z tohto vzťahu nadšená, často vedie rozhovory s Mate Beracom a ich životnou filozofiou je zachovávať tradície a nikdy sa neprotiviť pravde a rozumu. Šora Anzula nepriamo napomáha rozchodu mladých, pre svojho syna má už vyhliadnutú nevestu z vyšších kruhov – Doricu. Niko je ale Katicou tak očarený, že s ňou plánuje budúcnosť. Anzula teda pripraví hostinu, kde sa stretáva Dorica s Katicou. Tu môže Niko obe mladé dievčatá porovnať. Dorica sa mu zdá byť mladá kultivovaná dáma a Katicu vidí ako neohrabanú, naivnú, ale zároveň aj ctižiadostivú a vypočítavú. Celú situáciu dovŕši výbuch Katicinej žiarlivosti a tu si Niko uvedomuje, že tieto ženy nikdy seberovné nebudú. V závere románu Mate Berac umiera a Katica mu sľúbi, že sa nakoniec vydá za Paška Bobicu.

Jazyk/slovník je veľmi bohatý, používa množstvo chorvátskych slov, ale aj veľa slov z taliančiny, latinčiny a francúzštiny.