Neprebudený – Je to psychologická poviedka, ktorá patrí k najtragickejším dielam slovenskej literatúry.
Postavy: Ondráš Machula je 20-ročný dedinský pastier, duševne zaostalý mládenec. Patrí k najbiednejšej vrstve.
Zuzka Bežanovie
je bohaté dedinské dievča. Je veľmi ľahkomyseľná koketná a neuvedomuje si dôsledky
svojho konania.
Jano Dúbravovie je snúbenec Zuzky.
Tetka „totka“ sa s láskou starala o Ondráša a jediná mu dokázala povedať pravdu.
Zuzka Bežanovie
žartovne Ondrášovi sľúbi, že sa zaňho vydá. Ondráš nedokáže pochopiť tento žart a začne sa a svadbu pripravovať. Zuzkina hra vyvolá
množstvo nedorozumení a zároveň smeruje k tragédii.
Na svadbe Zuzky a Jana vypukne požiar a Ondráš zahynie pri záchrane Bežanovie
husí.
Základom deja je márny boj Ondráša o šťastie a lásku. Neprijal svoj osud, chcel to, čo majú ostatní, ale nikdy to
nedosiahol.
Bola predstaviteľkou kritického realizmu. Vo svojich prvotinách spracúva ľúbostnú tematiku a zobrazuje lásku, ktorá vychádzala z majetkových pomerov. Hlavnými postavami sú najmä ženské hrdinky, ktoré po vytriezvení z lásky prežívajú sklamanie.
Tvorba:
Za koho ísť, poviedka Ondro Karman, Pomocník
Spoločenská próza - poviedka Bez hrdosti, Ťažké položenie, Veľké štastie
Próza s dedinskou tematikou – poviedka Márnosť všetko, Tá zem vábna
Ťapákovci – Poviedka, v ktorej autorka podala ostrú kritiku zaostalosti a zápecníctva - podáva skupinovú charakteristiku Ťapákovcov.
Kompozícia je založená na prelínaní dvoch dejov: vonkajší (konflikt Ťapákovcov s Iľou), vnútorný (životná tragédia Anče-zmije, ktorá patrí k najtragickejším Timraviným postavám).
Jazyk: Poviedka je napísaná jednoduchou ľudovou rečou.
Ťapákovci žijú v jednom
dome 16. Sú viac-menej zaostalí, so všetkým sú spokojní a lipnú na starých zvykoch svojich otcov/dedov. V popredí deja stoja 2 ženské
postavy – Iľa (kráľovná) a Anča (zmija).
Iľa je ženou najstaršieho Paľa Ťapáka. V dedine robí babicu a túži po modernejšom,
kultúrnejšom spôsobe života. Anča je sestra Ťapákovcov, po chorobe ktorú prekonala v detstve zostala mrzáčkou. Vláči sa iba po rukách
a kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet. Vyšíva čepce pre nevesty a uvedomuje si, že ona ňou nikdy nebude.
Iľa chce, aby jej manžel Paľo postavil dom a aby sa odsťahovali z preplnenej chalupy Ťapákovcov. Vyhráža sa Paľovi, že ho opustí a nakoniec to aj urobí. Prijme miesto richtárky a stáva sa dedinskou babicou. Neskôr sa Paľo umúdri a dom postaví. Spokojní sú aj Ťapákovci, lebo sa v dome tlačia už iba 14. Tešia sa, že im Iľa nebude rozkazovať a nútiť ich zmeniť staré zvyky. Iba Anča sa trápi a trpko ľutuje, že sa vôbec narodila.
Maco Mlieč – Jedna z najlepších poviedok od Tajovského z dedinského prostredia. Zachytáva život jednoduchého a zaostalého sluhu Maca Mlieča. Tému poviedky tvorí obraz života poľnohospodárskych roľníkov robotníkov. Autor zameriava svoju pozornosť na sociálne problémy. Maco Mlieč je sluhom u richtára, robí uňho, ničí si svoje vlastné zdravie a za svoju prácu dostáva iba trochu jedla, pár handier na oblečenie, tabak a gazdov sľub, že ho opatrí až do smrti. Do očí tu bije najmä sociálny kontrast života pánov a sluhov. Život aj smrť Maca Mlieča sa odohrávajú v maštali a prostrediu v ktorom žije sa prispôsobuje aj jeho myslenie. Keď sa blíži jeho koniec života, prirovnáva sa k zostarnutému koňovi. Macova života filozofia spočíva v názore, že má celý život statočne pracovať a po smrti byť kresťansky pochovaný. Poviedka končí paradoxom – Maco sa krátko pred smrťou príde rozlúčiť s richtárom, poďakuje sa mu za všetko, čo pre neho urobil a pýta sa, či mu je ešte niečo dlžný. V gazdovi sa pohne svedomie a uistí Maca, že on mu je dlžný 13 zlatých. Macovi sa uľaví a poprosí richtára, aby ho za tie peniaze dal riadne pochovať. Maco do rána umrie. Gazda mu vystrojí krásny pohreb. Celá dedina richtára pochváli, len sluhovia si pošepkávajú, že ho mal za čo pochovať.