14. Literárna moderna
LITERÁRNA MODERNA
Vedúcim smerom literárnej moderny bol symbolizmus (symbolón –
znak). Jeho zakladateľom bol Charles Baudelaire. Myšlienkovým základom symbolizmu bolo tvrdenie, že na poznanie skutočnosti nestačí rozum ani
skúsenosť, ale básnik do nej musí preniknúť intuíciou. V literárnej moderne sa uplatňoval subjektivizmus, autori sa stavajú do úlohy
nepochopeného jedinca, a tým pádom sa stávajú prekliatymi. Unikajú spoločnosti a presadzujú svoje vlastné ja. Zo samotného symbolizmu sa
zrodil ďalší prúd – dekadencia (décadence - úpadok). Patrili sem básnici, ktorí prejavovali nesúhlas s meštiackou morálkou (Verlaine,
Rimbaud).
Básnické prostriedky: symbolisti sa vyjadrujú veľmi zložito, najmä pomocou symbolov, ďalej metafory, metonymia,
personifikácia,...
CHARLES BAUDELAIRE
Je zakladateľom symbolizmu. Patril medzi prekliatych básnikov. Jeho najznámejšou básnickou zbierkou boli Kvety zla. Meštiacka spoločnosť túto zbierku odsúdila ako nemravnú, Baudelaire v nej otvorene vyjadril svoje pocity, ktoré ním zmietali, vyspovedal sa zo svojho ľudského nešťastia a sklamania. Kritici spochybnili mentálne zdravie autora, dostal sa pred súd a bol obvinený zo všeobecného pohoršovania. Popredné miesto v jeho tvorbe má ľúbostná tematika a lásku zobrazuje na základe konkrétneho zážitku.
Báseň Mrcina – najznámejšia báseň, používa v nej množstvo prirovnaní, neskrýva ani sklamanie z toho ako dopadneme, ku kráse prirovnáva ohavnosť, mladý život a mŕtve telo, atď.
Báseň Človek a more – človek a more sú si dosť podobní. Niekedy tajomní, rozbúrení a inokedy pokojní. Nežijú však v súlade, a sú sokovia.
Báseň Albatros – autor sa prirovnáva k Albatrosovi. Krídla mu dávajú voľnosť a slobodu.
Litánie k Satanovi – je to posledná báseň, autor v nej vyjadril svoj nepokojný život, svoj pesimizmus nielen k celému svetu, ale aj k sebe samému.
Guillaume Apollinaire
Bol vedúcou osobnosťou avantgardy. Písal poéziu a prózu. Napísal básnickú zbierku Alkoholy, ktorá je jedným zo základných diel modernej poézie. Do tejto zbierky patrí báseň Pásmo.
Báseň Pásmo – táto báseň znamená podľa kritikov prevrat modernej poézie 20. storočia. Básnik v nej porušuje starú koncepciu rozvíjania myšlienok obrazu a nahradil ju voľným pásmom. Hlavnou myšlienkou je, že autor chce zobraziť radosti všedného života. Nepoužíva interpunkciu.
Zbierka Kaligramy – patria sem básne Hodiny, Krajinka, Kravata, Dym. Sú napísané v tvare názvu.
Slovenská literárna moderna
Ivan krasko
Predstaviteľ slovenskej literárnej moderny. Vlastným menom Ján Botto. Svoje prvé diela vydával pod pseudonymom Janko Cigáň.
- okruh – Smútok a samota
Literárna kritika vysoko hodnotila jeho tvorbu, zároveň mu však
vyčítala, že bol príliš osobný, málo národný a jeho básne sú poznačené smútkom.
Svoju 1. básnickú zbierku vydal pod názvom
Nox et solitudo (Smútok a samota).
Najznámejšia báseň Topole – v tejto básni sa
sám prirovnal k tomuto stromu, ktorý je symbolom smútku a samoty. Topoľ je síce vysoký a hrdý, no stále sám.
- okruh – Láska a nešťastná láska
Báseň Plachý akord zo zbierky Nox et Solitudo. Venoval ju žene, ktorú stratil. Často sa v jeho básňach objavuje motív prírody, ktorá sa môže „vyplakať“, ale on sám plakať nevie.
V básni Už je pozde spomína na ženu, s ktorou ukončil vzťah.
- okruh – Úvahy o národe
Báseň Jehovah – žiada Jehovaha, aby potrestal jeho národ, lebo si nechcel uvedomiť, že prišiel čas bojovať za slobodu.
- básnická zbierka Verše – má optimistickejší
charakter, strieda tu rozličné témy, napr. nenaplnená láska.
Báseň Jeseň – v nej vykresľuje ľúbostný vzťah muža a ženy
Balada o smutnej panej, ktorá umrela - okruh – Sociálne a národnostné otázky
Najznámejšia báseň Otrok – predstavuje sa tu ako jeden z trpiacich svojho ľudu. Nemieni však pokojne znášať svoje utrpenie. Snaží sa vyzývať národ k pomste a proti krivdám. Názov básne je symbolický.
Otcova roľa – začína sa opisom večera, roľa preňho znamená domovinu a vlasť. V tomto prípade má viac symbolov, na jednej strane je to symbol rodičovskej lásky a na druhej strane je to symbol národa. Často v tejto básni používa slovo tulák, v podstate je to on sám, ktorý sa kedysi zatúlal a vracia sa späť do rodného kraja.
Básnici – lyricko-epická báseň, názov baníci je symbol v širšom slova zmysle, je to symbol. Je tu postava démona, ktorá predstavuje utláčateľov slovenského národa. Navádza básnika, aby sa odtrhol od ľudu, aby zradil svoj národ, sľubuje mu zlato a poklady, ale básnik odmieta. Básnik je presvedčený, že boj sa skončí víťazstvom a nastanú časy slobody.